¹And when the queen of Sheba heard of the fame of Solomon, she came to prove Solomon with hard questions at Jerusalem, with a very great company, and camels that bare spices, and gold in abundance, and precious stones: and when she was come to Solomon, she communed with him of all that was in her heart.

¹A kráľovná zo Šeby počula povesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťažkými otázkami v Jeruzaleme, a prišla s bohatstvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a množstvo zlata i drahé kamene. A prijdúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.

²And Solomon told her all her questions: and there was nothing hid from Solomon which he told her not.

²A Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal odpovedi.

³And when the queen of Sheba had seen the wisdom of Solomon, and the house that he had built,

³Vtedy, keď videla kráľovná zo Šeby múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,

⁴And the meat of his table, and the sitting of his servants, and the attendance of his ministers, and their apparel; his cupbearers also, and their apparel; and his ascent by which he went up into the house of the LORD; there was no more spirit in her.

⁴a jedlá jeho stola a sediská jeho služobníkov a stanoviská jeho posluhovačov a ich rúcha a jeho pohárnikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,

⁵And she said to the king, It was a true report which I heard in mine own land of thine acts, and of thy wisdom:

⁵a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,

⁶Howbeit I believed not their words, until I came, and mine eyes had seen it: and, behold, the one half of the greatness of thy wisdom was not told me: for thou exceedest the fame that I heard.

⁶a neverila som ich slovám, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica veľkosti tvojej múdrosti; prevýšil si povesť, ktorú som počula.

⁷Happy are thy men, and happy are these thy servants, which stand continually before thee, and hear thy wisdom.

⁷Blahoslavení sú tvoji mužovia a blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múdrosť.

⁸Blessed be the LORD thy God, which delighted in thee to set thee on his throne, to be king for the LORD thy God: because thy God loved Israel, to establish them for ever, therefore made he thee king over them, to do judgment and justice.

⁸Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu; pretože tvoj Bôh miluje Izraela postaviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.-

⁹And she gave the king an hundred and twenty talents of gold, and of spices great abundance, and precious stones: neither was there any such spice as the queen of Sheba gave king Solomon.

⁹A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veliké množstvo i drahých kameňov. Ani nebolo nikdy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi.

¹⁰And the servants also of Huram, and the servants of Solomon, which brought gold from Ophir, brought algum trees and precious stones.

¹⁰Ale aj služobníci Chíramovi a služobníci Šalamúnovi, ktorí doviezli zlato z Ofíra, doviezli algummového dreva i drahých kameňov.

¹¹And the king made of the algum trees terraces to the house of the LORD, and to the king's palace, and harps and psalteries for singers: and there were none such seen before in the land of Judah.

¹¹A kráľ narobil z toho algummového dreva chodieb do domu Hospodinovho a do domu kráľovho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo nikdy predtým vidieť takých vecí v zemi Júdovej.

¹²And king Solomon gave to the queen of Sheba all her desire, whatsoever she asked, beside that which she had brought unto the king. So she turned, and went away to her own land, she and her servants.

¹²A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si žiadala, krome toho, čo bola doniesla ku kráľovi. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.-

¹³Now the weight of gold that came to Solomon in one year was six hundred and threescore and six talents of gold;

¹³A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata,

¹⁴Beside that which chapmen and merchants brought. And all the kings of Arabia and governors of the country brought gold and silver to Solomon.

¹⁴krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro.

¹⁵And king Solomon made two hundred targets of beaten gold: six hundred shekels of beaten gold went to one target.

¹⁵A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít.

¹⁶And three hundred shields made he of beaten gold: three hundred shekels of gold went to one shield. And the king put them in the house of the forest of Lebanon.

¹⁶Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona.

¹⁷Moreover the king made a great throne of ivory, and overlaid it with pure gold.

¹⁷A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom.

¹⁸And there were six steps to the throne, with a footstool of gold, which were fastened to the throne, and stays on each side of the sitting place, and two lions standing by the stays:

¹⁸Trón mal šesť stupňov i podnož zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel.

¹⁹And twelve lions stood there on the one side and on the other upon the six steps. There was not the like made in any kingdom.

¹⁹A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.

²⁰And all the drinking vessels of king Solomon were of gold, and all the vessels of the house of the forest of Lebanon were of pure gold: none were of silver; it was not any thing accounted of in the days of Solomon.

²⁰A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových považované za nič;

²¹For the king's ships went to Tarshish with the servants of Huram: every three years once came the ships of Tarshish bringing gold, and silver, ivory, and apes, and peacocks.

²¹pretože kráľove lode chodily do Taršíša so služobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovu kosť a opice a pávy.

²²And king Solomon passed all the kings of the earth in riches and wisdom.

²²A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti.

²³And all the kings of the earth sought the presence of Solomon, to hear his wisdom, that God had put in his heart.

²³Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.

²⁴And they brought every man his present, vessels of silver, and vessels of gold, and raiment, harness, and spices, horses, and mules, a rate year by year.

²⁴A tí všetci donášali každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.-

²⁵And Solomon had four thousand stalls for horses and chariots, and twelve thousand horsemen; whom he bestowed in the chariot cities, and with the king at Jerusalem.

²⁵A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.

²⁶And he reigned over all the kings from the river even unto the land of the Philistines, and to the border of Egypt.

²⁶Panoval nad všetkými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta.

²⁷And the king made silver in Jerusalem as stones, and cedar trees made he as the sycamore trees that are in the low plains in abundance.

²⁷A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine množstvo.

²⁸And they brought unto Solomon horses out of Egypt, and out of all lands.

²⁸A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí.

²⁹Now the rest of the acts of Solomon, first and last, are they not written in the book of Nathan the prophet, and in the prophecy of Ahijah the Shilonite, and in the visions of Iddo the seer against Jeroboam the son of Nebat?

²⁹A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom?

³⁰And Solomon reigned in Jerusalem over all Israel forty years.

³⁰A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov.

³¹And Solomon slept with his fathers, and he was buried in the city of David his father: and Rehoboam his son reigned in his stead.

³¹A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávida, jeho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.