¹The words of the Preacher, the son of David, king in Jerusalem.

¹Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

²Vanity of vanities, saith the Preacher, vanity of vanities; all is vanity.

²Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.

³What profit hath a man of all his labour which he taketh under the sun?

³Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

⁴One generation passeth away, and another generation cometh: but the earth abideth for ever.

⁴Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.

⁵The sun also ariseth, and the sun goeth down, and hasteth to his place where he arose.

⁵A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.

⁶The wind goeth toward the south, and turneth about unto the north; it whirleth about continually, and the wind returneth again according to his circuits.

⁶Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.

⁷All the rivers run into the sea; yet the sea is not full; unto the place from whence the rivers come, thither they return again.

⁷Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.

⁸All things are full of labour; man cannot utter it: the eye is not satisfied with seeing, nor the ear filled with hearing.

⁸Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.

⁹The thing that hath been, it is that which shall be; and that which is done is that which shall be done: and there is no new thing under the sun.

⁹Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.

¹⁰Is there any thing whereof it may be said, See, this is new? it hath been already of old time, which was before us.

¹⁰Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.

¹¹There is no remembrance of former things; neither shall there be any remembrance of things that are to come with those that shall come after.

¹¹Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.

¹²I the Preacher was king over Israel in Jerusalem.

¹²Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme

¹³And I gave my heart to seek and search out by wisdom concerning all things that are done under heaven: this sore travail hath God given to the sons of man to be exercised therewith.

¹³a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

¹⁴I have seen all the works that are done under the sun; and, behold, all is vanity and vexation of spirit.

¹⁴Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.

¹⁵That which is crooked cannot be made straight: and that which is wanting cannot be numbered.

¹⁵To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.

¹⁶I communed with mine own heart, saying, Lo, I am come to great estate, and have gotten more wisdom than all they that have been before me in Jerusalem: yea, my heart had great experience of wisdom and knowledge.

¹⁶Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,

¹⁷And I gave my heart to know wisdom, and to know madness and folly: I perceived that this also is vexation of spirit.

¹⁷preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;

¹⁸For in much wisdom is much grief: and he that increaseth knowledge increaseth sorrow.

¹⁸lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.