¹And the LORD said unto Moses, Depart, and go up hence, thou and the people which thou hast brought up out of the land of Egypt, unto the land which I sware unto Abraham, to Isaac, and to Jacob, saying, Unto thy seed will I give it:

¹A Hospodin hovoril Mojžišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu -

²And I will send an angel before thee; and I will drive out the Canaanite, the Amorite, and the Hittite, and the Perizzite, the Hivite, and the Jebusite:

²A pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -,

³Unto a land flowing with milk and honey: for I will not go up in the midst of thee; for thou art a stiffnecked people: lest I consume thee in the way.

³do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.

⁴And when the people heard these evil tidings, they mourned: and no man did put on him his ornaments.

⁴Keď počul ľud túto zlú zprávu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy.

⁵For the LORD had said unto Moses, Say unto the children of Israel, Ye are a stiffnecked people: I will come up into the midst of thee in a moment, and consume thee: therefore now put off thy ornaments from thee, that I may know what to do unto thee.

⁵Lebo Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť.

⁶And the children of Israel stripped themselves of their ornaments by the mount Horeb.

⁶A synovia Izraelovi strhali si svoju okrasu, a tak aj zostalo od vrchu Hóreba.

⁷And Moses took the tabernacle, and pitched it without the camp, afar off from the camp, and called it the Tabernacle of the congregation. And it came to pass, that every one which sought the LORD went out unto the tabernacle of the congregation, which was without the camp.

⁷A Mojžiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stánom shromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hospodina, že vyšiel ku stánu shromaždenia, ktorý bol vonku za táborom.

⁸And it came to pass, when Moses went out unto the tabernacle, that all the people rose up, and stood every man at his tent door, and looked after Moses, until he was gone into the tabernacle.

⁸A tiež bolo, keď vychádzal Mojžiš ku stánu, že povstal všetok ľud, a stáli každý pri dveriach svojho stánu, a hľadeli za Mojžišom, dokiaľ nevošiel do stánu.

⁹And it came to pass, as Moses entered into the tabernacle, the cloudy pillar descended, and stood at the door of the tabernacle, and the Lord talked with Moses.

⁹A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, sostúpil oblakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojžišom.

¹⁰And all the people saw the cloudy pillar stand at the tabernacle door: and all the people rose up and worshipped, every man in his tent door.

¹⁰A všetok ľud videl oblakový stĺp, že stojí pri dveriach stánu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dveriach svojho stánu.

¹¹And the LORD spake unto Moses face to face, as a man speaketh unto his friend. And he turned again into the camp: but his servant Joshua, the son of Nun, a young man, departed not out of the tabernacle.

¹¹A Hospodin hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánu.

¹²And Moses said unto the LORD, See, thou sayest unto me, Bring up this people: and thou hast not let me know whom thou wilt send with me. Yet thou hast said, I know thee by name, and thou hast also found grace in my sight.

¹²A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Pane, ty mi kážeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach.

¹³Now therefore, I pray thee, if I have found grace in thy sight, show me now thy way, that I may know thee, that I may find grace in thy sight: and consider that this nation is thy people.

¹³A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom.

¹⁴And he said, My presence shall go with thee, and I will give thee rest.

¹⁴A riekol: Moja tvár pojde pred tebou, a dám ti odpočinúť.

¹⁵And he said unto him, If thy presence go not with me, carry us not up hence.

¹⁵A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto.

¹⁶For wherein shall it be known here that I and thy people have found grace in thy sight? is it not in that thou goest with us? so shall we be separated, I and thy people, from all the people that are upon the face of the earth.

¹⁶A kde po čomže sa pozná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že pojdeš s nami, a že budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme?

¹⁷And the LORD said unto Moses, I will do this thing also that thou hast spoken: for thou hast found grace in my sight, and I know thee by name.

¹⁷A Hospodin riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene.

¹⁸And he said, I beseech thee, show me thy glory.

¹⁸Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu!

¹⁹And he said, I will make all my goodness pass before thee, and I will proclaim the name of the LORD before thee; and will be gracious to whom I will be gracious, and will show mercy on whom I will show mercy.

¹⁹A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hospodinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.

²⁰And he said, Thou canst not see my face: for there shall no man see me, and live.

²⁰A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal živý.

²¹And the LORD said, Behold, there is a place by me, and thou shalt stand upon a rock:

²¹A ešte riekol Hospodin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale.

²²And it shall come to pass, while my glory passeth by, that I will put thee in a cleft of the rock, and will cover thee with my hand while I pass by:

²²A stane sa, keď pojde popri tebe moja sláva, že ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem.

²³And I will take away mine hand, and thou shalt see my back parts: but my face shall not be seen.

²³Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť.