¹For the law having a shadow of good things to come, and not the very image of the things, can never with those sacrifices which they offered year by year continually make the comers thereunto perfect.

¹Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.

²For then would they not have ceased to be offered? because that the worshippers once purged should have had no more conscience of sins.

²Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?

³But in those sacrifices there is a remembrance again made of sins every year.

³Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.

⁴For it is not possible that the blood of bulls and of goats should take away sins.

⁴Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

⁵Wherefore when he cometh into the world, he saith, Sacrifice and offering thou wouldest not, but a body hast thou prepared me:

⁵Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.

⁶In burnt offerings and sacrifices for sin thou hast had no pleasure.

⁶V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

⁷Then said I, Lo, I come (in the volume of the book it is written of me,) to do thy will, O God.

⁷Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.

⁸Above when he said, Sacrifice and offering and burnt offerings and offering for sin thou wouldest not, neither hadst pleasure therein; which are offered by the law;

⁸Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,

⁹Then said he, Lo, I come to do thy will, O God. He taketh away the first, that he may establish the second.

⁹potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;

¹⁰By the which will we are sanctified through the offering of the body of Jesus Christ once for all.

¹⁰v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.

¹¹And every priest standeth daily ministering and offering oftentimes the same sacrifices, which can never take away sins:

¹¹A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.

¹²But this man, after he had offered one sacrifice for sins for ever, sat down on the right hand of God;

¹²Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.

¹³From henceforth expecting till his enemies be made his footstool.

¹³A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.

¹⁴For by one offering he hath perfected for ever them that are sanctified.

¹⁴Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.

¹⁵Whereof the Holy Ghost also is a witness to us: for after that he had said before,

¹⁵A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:

¹⁶This is the covenant that I will make with them after those days, saith the Lord, I will put my laws into their hearts, and in their minds will I write them;

¹⁶Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle

¹⁷And their sins and iniquities will I remember no more.

¹⁷a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

¹⁸Now where remission of these is, there is no more offering for sin.

¹⁸A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

¹⁹Having therefore, brethren, boldness to enter into the holiest by the blood of Jesus,

¹⁹Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

²⁰By a new and living way, which he hath consecrated for us, through the veil, that is to say, his flesh;

²⁰ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -

²¹And having an high priest over the house of God;

²¹a veľkého kňaza nad domom Božím,

²²Let us draw near with a true heart in full assurance of faith, having our hearts sprinkled from an evil conscience, and our bodies washed with pure water.

²²pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia

²³Let us hold fast the profession of our faith without wavering; (for he is faithful that promised;)

²³a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

²⁴And let us consider one another to provoke unto love and to good works:

²⁴A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom

²⁵Not forsaking the assembling of ourselves together, as the manner of some is; but exhorting one another: and so much the more, as ye see the day approaching.

²⁵neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

²⁶For if we sin wilfully after that we have received the knowledge of the truth, there remaineth no more sacrifice for sins,

²⁶Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

²⁷But a certain fearful looking for of judgment and fiery indignation, which shall devour the adversaries.

²⁷ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.

²⁸He that despised Moses' law died without mercy under two or three witnesses:

²⁸Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,

²⁹Of how much sorer punishment, suppose ye, shall he be thought worthy, who hath trodden under foot the Son of God, and hath counted the blood of the covenant, wherewith he was sanctified, an unholy thing, and hath done despite unto the Spirit of grace?

²⁹a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!

³⁰For we know him that hath said, Vengeance belongeth unto me, I will recompense, saith the Lord. And again, The Lord shall judge his people.

³⁰Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.

³¹It is a fearful thing to fall into the hands of the living God.

³¹Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.

³²But call to remembrance the former days, in which, after ye were illuminated, ye endured a great fight of afflictions;

³²Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,

³³Partly, whilst ye were made a gazingstock both by reproaches and afflictions; and partly, whilst ye became companions of them that were so used.

³³keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.

³⁴For ye had compassion of me in my bonds, and took joyfully the spoiling of your goods, knowing in yourselves that ye have in heaven a better and an enduring substance.

³⁴Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.

³⁵Cast not away therefore your confidence, which hath great recompence of reward.

³⁵Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.

³⁶For ye have need of patience, that, after ye have done the will of God, ye might receive the promise.

³⁶Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.

³⁷For yet a little while, and he that shall come will come, and will not tarry.

³⁷Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.

³⁸Now the just shall live by faith: but if any man draw back, my soul shall have no pleasure in him.

³⁸A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.

³⁹But we are not of them who draw back unto perdition; but of them that believe to the saving of the soul.

³⁹Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.