¹The word that came to Jeremiah concerning all the Jews which dwell in the land of Egypt, which dwell at Migdol, and at Tahpanhes, and at Noph, and in the country of Pathros, saying,

¹Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o všetkých Židoch, ktorí bývali v Egyptskej zemi, ktorí bývali v Migdole a Tachpanchese, v Nofe a v zemi Patrose, povediac:

²Thus saith the LORD of hosts, the God of Israel; Ye have seen all the evil that I have brought upon Jerusalem, and upon all the cities of Judah; and, behold, this day they are a desolation, and no man dwelleth therein,

²Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy ste videli všetko to zlé, ktoré som uviedol na Jeruzalem i na všetky mestá Júdove, a hľa, dneska sú púšťou, a niet v nich obyvateľa

³Because of their wickedness which they have committed to provoke me to anger, in that they went to burn incense, and to serve other gods, whom they knew not, neither they, ye, nor your fathers.

³pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, aby ma popudzovali k hnevu chodiac kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých neznali ani oni ani vy ani vaši otcovia.

⁴Howbeit I sent unto you all my servants the prophets, rising early and sending them, saying, Oh, do not this abominable thing that I hate.

⁴A posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova a hovoril som: Nože nerobte tej ohavnej veci, ktorú nenávidím!

⁵But they hearkened not, nor inclined their ear to turn from their wickedness, to burn no incense unto other gods.

⁵Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, aby sa boli navrátili od svojej nešľachetnosti a aby nekadili iným bohom.

⁶Wherefore my fury and mine anger was poured forth, and was kindled in the cities of Judah and in the streets of Jerusalem; and they are wasted and desolate, as at this day.

⁶Preto sa vyliala moja prchlivosť a môj hnev a horel po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sú obrátené na púšť a na pustinu, jako to vidieť dnešného dňa.

⁷Therefore now thus saith the LORD, the God of hosts, the God of Israel; Wherefore commit ye this great evil against your souls, to cut off from you man and woman, child and suckling, out of Judah, to leave you none to remain;

⁷A tak teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Prečo vy robíte veľké zlo proti svojim dušiam, aby ste si vyťali muža i ženu, dieťa i kojenca zprostred Júdu, aby ste si neponechali zbytku

⁸In that ye provoke me unto wrath with the works of your hands, burning incense unto other gods in the land of Egypt, whither ye be gone to dwell, that ye might cut yourselves off, and that ye might be a curse and a reproach among all the nations of the earth?

⁸popudzujúc ma k hnevu dielami svojich rúk kadiac iným bohom v Egyptskej zemi, do ktorej ste vošli, aby ste tam pohostínili, aby ste si vyťali a aby ste boli na zlorečenstvo a na potupu medzi všetkými národami zeme?

⁹Have ye forgotten the wickedness of your fathers, and the wickedness of the kings of Judah, and the wickedness of their wives, and your own wickedness, and the wickedness of your wives, which they have committed in the land of Judah, and in the streets of Jerusalem?

⁹Či ste zabudli na nešľachetnosti svojich otcov a na nešľachetnosti kráľov Júdových a na nešľachetnosti jeho žien a na svoje nešľachetnosti a na nešľachetnosti svojich žien, ktoré páchali v zemi Júdovej a po uliciach Jeruzalema?

¹⁰They are not humbled even unto this day, neither have they feared, nor walked in my law, nor in my statutes, that I set before you and before your fathers.

¹⁰Nie sú zdrtení ešte ani do tohoto dňa ani sa neboja ani nechodia v mojom zákone ani v mojich ustanoveniach, ktoré som predložil vám i vašim otcom.

¹¹Therefore thus saith the LORD of hosts, the God of Israel; Behold, I will set my face against you for evil, and to cut off all Judah.

¹¹Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, obraciam svoju tvár proti vám na zlé, a síce na to, aby som vyťal všetkého Júdu.

¹²And I will take the remnant of Judah, that have set their faces to go into the land of Egypt to sojourn there, and they shall all be consumed, and fall in the land of Egypt; they shall even be consumed by the sword and by the famine: they shall die, from the least even unto the greatest, by the sword and by the famine: and they shall be an execration, and an astonishment, and a curse, and a reproach.

¹²A vezmem zbytok Júdov, tých, ktorí obrátili svoju tvár, aby vošli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, a pohynú všetci, padnú v Egyptskej zemi; pohynú mečom a hladom od malého až do veľkého, pomrú mečom a hladom a budú na kliatbu, na zdesenie a na zlorečenstvo a na potupu.

¹³For I will punish them that dwell in the land of Egypt, as I have punished Jerusalem, by the sword, by the famine, and by the pestilence:

¹³A navštívim neprávosť na tých, ktorí bývajú v Egyptskej zemi, jako som navštívil na Jeruzaleme, mečom, hladom a morom.

¹⁴So that none of the remnant of Judah, which are gone into the land of Egypt to sojourn there, shall escape or remain, that they should return into the land of Judah, to the which they have a desire to return to dwell there: for none shall return but such as shall escape.

¹⁴A neujde nikto, ani nepozostane zbytku Júdovmu z tých, ktorí vošli pohostíniť tam, v Egyptskej zemi, aby sa potom navrátili do zeme Júdovej, po ktorej v túžbe pozdvihujú svoju dušu, aby sa ta navrátili a bývali tam. Ale sa nenavrátia, iba tí, ktorí ujdú.

¹⁵Then all the men which knew that their wives had burned incense unto other gods, and all the women that stood by, a great multitude, even all the people that dwelt in the land of Egypt, in Pathros, answered Jeremiah, saying,

¹⁵Vtedy odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadia iným bohom, i všetky ženy, ktoré tam stály, veľké shromaždenie i všetok ľud, ktorí bývali v Egyptskej zemi, v Patrose, a riekli:

¹⁶As for the word that thou hast spoken unto us in the name of the LORD, we will not hearken unto thee.

¹⁶Čo do veci, ktorú si nám hovoril v mene Hospodinovom, neposlúchneme ťa,

¹⁷But we will certainly do whatsoever thing goeth forth out of our own mouth, to burn incense unto the queen of heaven, and to pour out drink offerings unto her, as we have done, we, and our fathers, our kings, and our princes, in the cities of Judah, and in the streets of Jerusalem: for then had we plenty of victuals, and were well, and saw no evil.

¹⁷ale istotne vykonáme každé slovo, ktoré vyšlo z našich úst, a budeme kadiť kráľovnej neba a lievať jej liate obeti, jako sme robievali my a naši otcovia, naši kráľovia a naše kniežatá po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sme sa vše nasýtili chleba a mali sme sa dobre a nevideli sme ničoho zlého.

¹⁸But since we left off to burn incense to the queen of heaven, and to pour out drink offerings unto her, we have wanted all things, and have been consumed by the sword and by the famine.

¹⁸Ale odvtedy, odkedy sme prestali kadiť kráľovnej nebies a liať jej liate obeti, máme všetkého nedostatok a hynieme od meča a hladu.

¹⁹And when we burned incense to the queen of heaven, and poured out drink offerings unto her, did we make her cakes to worship her, and pour out drink offerings unto her, without our men?

¹⁹A keď kadíme kráľovnej nebies a lejeme jej liate obeti - vravely ženy -, či jej azda robíme koláče bez vedomia svojich mužov vyobrazujúc ju a lejúc jej liate obeti?

²⁰Then Jeremiah said unto all the people, to the men, and to the women, and to all the people which had given him that answer, saying,

²⁰Na to povedal Jeremiáš všetkému ľudu, mužom i ženám, a všetkému ľudu, ktorí mu to odpovedali, a riekol:

²¹The incense that ye burned in the cities of Judah, and in the streets of Jerusalem, ye, and your fathers, your kings, and your princes, and the people of the land, did not the LORD remember them, and came it not into his mind?

²¹Či to nebolo práve to kadenie, ktoré ste kadili po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, vy i vaši otcovia, vaši kráľovia i vaše kniežatá i ľud zeme, na ktoré sa rozpamätal Hospodin, a ktoré vstúpilo na jeho srdce.

²²So that the LORD could no longer bear, because of the evil of your doings, and because of the abominations which ye have committed; therefore is your land a desolation, and an astonishment, and a curse, without an inhabitant, as at this day.

²²A nemohol už Hospodin ďalej niesť pre nešľachetnosť vašich skutkov, pre ohavnosti, ktoré ste páchali, a preto je vaša zem obrátená v púšť a desnú pustinu a v zlorečenstvo, takže niet v nej obyvateľa, jako to vidieť tohoto dňa.

²³Because ye have burned incense, and because ye have sinned against the LORD, and have not obeyed the voice of the LORD, nor walked in his law, nor in his statutes, nor in his testimonies; therefore this evil is happened unto you, as at this day.

²³Preto, že ste kadili a preto, že ste hrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste na hlas Hospodinov a nechodili ste v jeho zákone a v jeho ustanoveniach ani v jeho svedoctvách, preto prišlo na vás toto zlé, jako je tomu tohoto dňa.

²⁴Moreover Jeremiah said unto all the people, and to all the women, Hear the word of the LORD, all Judah that are in the land of Egypt:

²⁴Potom ešte povedal Jeremiáš všetkému ľudu a všetkým tým ženám: Počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí ste v Egyptskej zemi!

²⁵Thus saith the LORD of hosts, the God of Israel, saying; Ye and your wives have both spoken with your mouths, and fulfilled with your hand, saying, We will surely perform our vows that we have vowed, to burn incense to the queen of heaven, and to pour out drink offerings unto her: ye will surely accomplish your vows, and surely perform your vows.

²⁵Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy i vaše ženy ste hovorili svojimi ústami a svojimi rukami ste doplnili povediac: Istotne splníme svoje sľuby, ktoré sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a že jej budeme lievať liate obeti. A tak tedy, vy ženy, len plňte snažne svoje sľuby a vykonať vykonajte svoje sľuby!

²⁶Therefore hear ye the word of the LORD, all Judah that dwell in the land of Egypt; Behold, I have sworn by my great name, saith the LORD, that my name shall no more be named in the mouth of any man of Judah in all the land of Egypt, saying, The Lord GOD liveth.

²⁶Preto počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí bývate Egyptskej zemi! Hľa, prisahám na svoje veľké meno, hovorí Hospodin, že nebude viacej menované moje meno ústami niktorého muža Júdovho, ktorý by povedal: Ako že žije Pán Hospodin, v celej zemi Egyptskej.

²⁷Behold, I will watch over them for evil, and not for good: and all the men of Judah that are in the land of Egypt shall be consumed by the sword and by the famine, until there be an end of them.

²⁷Hľa, budem bdieť nad nimi na zlé a nie na dobré, a budú hynúť všetci mužovia Júdovi, ktorí sú v Egyptskej zemi, mečom a hladom, dokiaľ i nepohynú docela.

²⁸Yet a small number that escape the sword shall return out of the land of Egypt into the land of Judah, and all the remnant of Judah, that are gone into the land of Egypt to sojourn there, shall know whose words shall stand, mine, or their's.

²⁸A tí, ktorí uniknú meču, navrátia sa z Egyptskej zeme do zeme Júdovej, v malom počte. A tak poznajú, všetok ostatok Júdov, ktorí prišli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, čie slovo bude stáť, či moje a či ich.

²⁹And this shall be a sign unto you, saith the LORD, that I will punish you in this place, that ye may know that my words shall surely stand against you for evil:

²⁹A toto vám bude znamením, hovorí Hospodin, že navštívim na vás vaše hriechy na tomto mieste, aby ste poznali, že istotne budú stáť moje slová proti vám na zlé.

³⁰Thus saith the LORD; Behold, I will give Pharaohhophra king of Egypt into the hand of his enemies, and into the hand of them that seek his life; as I gave Zedekiah king of Judah into the hand of Nebuchadrezzar king of Babylon, his enemy, and that sought his life.

³⁰Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám faraona Chofru, egyptského kráľa, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú jeho dušu, jako som vydal Cedekiáša, judského kráľa, do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, jeho nepriateľa a toho, ktorý hľadal jeho dušu.