¹There were present at that season some that told him of the Galilaeans, whose blood Pilate had mingled with their sacrifices.

¹Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami.

²And Jesus answering said unto them, Suppose ye that these Galilaeans were sinners above all the Galilaeans, because they suffered such things?

²A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci?

³I tell you, Nay: but, except ye repent, ye shall all likewise perish.

³Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

⁴Or those eighteen, upon whom the tower in Siloam fell, and slew them, think ye that they were sinners above all men that dwelt in Jerusalem?

⁴Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme?

⁵I tell you, Nay: but, except ye repent, ye shall all likewise perish.

⁵Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.

⁶He spake also this parable; A certain man had a fig tree planted in his vineyard; and he came and sought fruit thereon, and found none.

⁶A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.

⁷Then said he unto the dresser of his vineyard, Behold, these three years I come seeking fruit on this fig tree, and find none: cut it down; why cumbereth it the ground?

⁷Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!

⁸And he answering said unto him, Lord, let it alone this year also, till I shall dig about it, and dung it:

⁸A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím,

⁹And if it bear fruit, well: and if not, then after that thou shalt cut it down.

⁹či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš.

¹⁰And he was teaching in one of the synagogues on the sabbath.

¹⁰A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg.

¹¹And, behold, there was a woman which had a spirit of infirmity eighteen years, and was bowed together, and could in no wise lift up herself.

¹¹A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.

¹²And when Jesus saw her, he called her to him, and said unto her, Woman, thou art loosed from thine infirmity.

¹²A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci!

¹³And he laid his hands on her: and immediately she was made straight, and glorified God.

¹³A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.

¹⁴And the ruler of the synagogue answered with indignation, because that Jesus had healed on the sabbath day, and said unto the people, There are six days in which men ought to work: in them therefore come and be healed, and not on the sabbath day.

¹⁴Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!

¹⁵The Lord then answered him, and said, Thou hypocrite, doth not each one of you on the sabbath loose his ox or his ass from the stall, and lead him away to watering?

¹⁵A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?

¹⁶And ought not this woman, being a daughter of Abraham, whom Satan hath bound, lo, these eighteen years, be loosed from this bond on the sabbath day?

¹⁶Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?

¹⁷And when he had said these things, all his adversaries were ashamed: and all the people rejoiced for all the glorious things that were done by him.

¹⁷A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.

¹⁸Then said he, Unto what is the kingdom of God like? and whereunto shall I resemble it?

¹⁸A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Božie, a čomu ho pripodobním?

¹⁹It is like a grain of mustard seed, which a man took, and cast into his garden; and it grew, and waxed a great tree; and the fowls of the air lodged in the branches of it.

¹⁹Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda.

²⁰And again he said, Whereunto shall I liken the kingdom of God?

²⁰A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Božie?

²¹It is like leaven, which a woman took and hid in three measures of meal, till the whole was leavened.

²¹Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všetko skyslo.

²²And he went through the cities and villages, teaching, and journeying toward Jerusalem.

²²A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema.

²³Then said one unto him, Lord, are there few that be saved? And he said unto them,

²³A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal:

²⁴Strive to enter in at the strait gate: for many, I say unto you, will seek to enter in, and shall not be able.

²⁴Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť.

²⁵When once the master of the house is risen up, and hath shut to the door, and ye begin to stand without, and to knock at the door, saying, Lord, Lord, open unto us; and he shall answer and say unto you, I know you not whence ye are:

²⁵Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste.

²⁶Then shall ye begin to say, We have eaten and drunk in thy presence, and thou hast taught in our streets.

²⁶Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil.

²⁷But he shall say, I tell you, I know you not whence ye are; depart from me, all ye workers of iniquity.

²⁷A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!

²⁸There shall be weeping and gnashing of teeth, when ye shall see Abraham, and Isaac, and Jacob, and all the prophets, in the kingdom of God, and you yourselves thrust out.

²⁸Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

²⁹And they shall come from the east, and from the west, and from the north, and from the south, and shall sit down in the kingdom of God.

²⁹A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.

³⁰And, behold, there are last which shall be first, and there are first which shall be last.

³⁰A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.

³¹The same day there came certain of the Pharisees, saying unto him, Get thee out, and depart hence: for Herod will kill thee.

³¹Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť.

³²And he said unto them, Go ye, and tell that fox, Behold, I cast out devils, and I do cures to day and to morrow, and the third day I shall be perfected.

³²A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, že hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.

³³Nevertheless I must walk to day, and to morrow, and the day following: for it cannot be that a prophet perish out of Jerusalem.

³³Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je možné, aby zahynul prorok inde než v Jeruzaleme.

³⁴O Jerusalem, Jerusalem, which killest the prophets, and stonest them that are sent unto thee; how often would I have gathered thy children together, as a hen doth gather her brood under her wings, and ye would not!

³⁴Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!

³⁵Behold, your house is left unto you desolate: and verily I say unto you, Ye shall not see me, until the time come when ye shall say, Blessed is he that cometh in the name of the Lord.

³⁵Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, že ma už nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!