¹And all the congregation lifted up their voice, and cried; and the people wept that night.

¹Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc.

²And all the children of Israel murmured against Moses and against Aaron: and the whole congregation said unto them, Would God that we had died in the land of Egypt! or would God we had died in this wilderness!

²A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!

³And wherefore hath the LORD brought us unto this land, to fall by the sword, that our wives and our children should be a prey? were it not better for us to return into Egypt?

³Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta?

⁴And they said one to another, Let us make a captain, and let us return into Egypt.

⁴A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

⁵Then Moses and Aaron fell on their faces before all the assembly of the congregation of the children of Israel.

⁵Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových.

⁶And Joshua the son of Nun, and Caleb the son of Jephunneh, which were of them that searched the land, rent their clothes:

⁶A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha

⁷And they spake unto all the company of the children of Israel, saying, The land, which we passed through to search it, is an exceeding good land.

⁷a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem.

⁸If the LORD delight in us, then he will bring us into this land, and give it us; a land which floweth with milk and honey.

⁸Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

⁹Only rebel not ye against the LORD, neither fear ye the people of the land; for they are bread for us: their defense is departed from them, and the LORD is with us: fear them not.

⁹Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!

¹⁰But all the congregation bade stone them with stones. And the glory of the LORD appeared in the tabernacle of the congregation before all the children of Israel.

¹⁰A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým.

¹¹And the LORD said unto Moses, How long will this people provoke me? and how long will it be ere they believe me, for all the signs which I have showed among them?

¹¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi?

¹²I will smite them with the pestilence, and disinherit them, and will make of thee a greater nation and mightier than they.

¹²Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho.

¹³And Moses said unto the LORD, Then the Egyptians shall hear it, (for thou broughtest up this people in thy might from among them;)

¹³A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu.

¹⁴And they will tell it to the inhabitants of this land: for they have heard that thou LORD art among this people, that thou LORD art seen face to face, and that thy cloud standeth over them, and that thou goest before them, by day time in a pillar of a cloud, and in a pillar of fire by night.

¹⁴A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci),

¹⁵Now if thou shalt kill all this people as one man, then the nations which have heard the fame of thee will speak, saying,

¹⁵keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu:

¹⁶Because the LORD was not able to bring this people into the land which he sware unto them, therefore he hath slain them in the wilderness.

¹⁶Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti.

¹⁷And now, I beseech thee, let the power of my Lord be great, according as thou hast spoken, saying,

¹⁷Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac:

¹⁸The LORD is long-suffering, and of great mercy, forgiving iniquity and transgression, and by no means clearing the guilty, visiting the iniquity of the fathers upon the children unto the third and fourth generation.

¹⁸Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení.

¹⁹Pardon, I beseech thee, the iniquity of this people according unto the greatness of thy mercy, and as thou hast forgiven this people, from Egypt even until now.

¹⁹Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz.

²⁰And the LORD said, I have pardoned according to thy word:

²⁰A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova.

²¹But as truly as I live, all the earth shall be filled with the glory of the LORD.

²¹Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou,

²²Because all those men which have seen my glory, and my miracles, which I did in Egypt and in the wilderness, and have tempted me now these ten times, and have not hearkened to my voice;

²²tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,

²³Surely they shall not see the land which I sware unto their fathers, neither shall any of them that provoked me see it:

²³prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.

²⁴But my servant Caleb, because he had another spirit with him, and hath followed me fully, him will I bring into the land whereinto he went; and his seed shall possess it.

²⁴Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične.

²⁵(Now the Amalekites and the Canaanites dwelt in the valley.) Tomorrow turn you, and get you into the wilderness by the way of the Red sea.

²⁵No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

²⁶And the LORD spake unto Moses and unto Aaron, saying,

²⁶A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

²⁷How long shall I bear with this evil congregation, which murmur against me? I have heard the murmurings of the children of Israel, which they murmur against me.

²⁷Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?

²⁸Say unto them, As truly as I live, saith the LORD, as ye have spoken in mine ears, so will I do to you:

²⁸Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši.

²⁹Your carcasses shall fall in this wilderness; and all that were numbered of you, according to your whole number, from twenty years old and upward which have murmured against me.

²⁹Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne.

³⁰Doubtless ye shall not come into the land, concerning which I sware to make you dwell therein, save Caleb the son of Jephunneh, and Joshua the son of Nun.

³⁰Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

³¹But your little ones, which ye said should be a prey, them will I bring in, and they shall know the land which ye have despised.

³¹Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.

³²But as for you, your carcasses, they shall fall in this wilderness.

³²Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti.

³³And your children shall wander in the wilderness forty years, and bear your whoredoms, until your carcasses be wasted in the wilderness.

³³A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti.

³⁴After the number of the days in which ye searched the land, even forty days, each day for a year, shall ye bear your iniquities, even forty years, and ye shall know my breach of promise.

³⁴Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli.

³⁵I the LORD have said, I will surely do it unto all this evil congregation, that are gathered together against me: in this wilderness they shall be consumed, and there they shall die.

³⁵Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.

³⁶And the men, which Moses sent to search the land, who returned, and made all the congregation to murmur against him, by bringing up a slander upon the land,

³⁶A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi,

³⁷Even those men that did bring up the evil report upon the land, died by the plague before the LORD.

³⁷mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom.

³⁸But Joshua the son of Nun, and Caleb the son of Jephunneh, which were of the men that went to search the land, lived still.

³⁸Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem.

³⁹And Moses told these sayings unto all the children of Israel: and the people mourned greatly.

³⁹A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil.

⁴⁰And they rose up early in the morning, and gat them up into the top of the mountain, saying, Lo, we be here, and will go up unto the place which the LORD hath promised: for we have sinned.

⁴⁰Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili.

⁴¹And Moses said, Wherefore now do ye transgress the commandment of the LORD? but it shall not prosper.

⁴¹Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to.

⁴²Go not up, for the LORD is not among you; that ye be not smitten before your enemies.

⁴²Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.

⁴³For the Amalekites and the Canaanites are there before you, and ye shall fall by the sword: because ye are turned away from the LORD, therefore the LORD will not be with you.

⁴³Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin.

⁴⁴But they presumed to go up unto the hill top: nevertheless the ark of the covenant of the LORD, and Moses, departed not out of the camp.

⁴⁴No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora.

⁴⁵Then the Amalekites came down, and the Canaanites which dwelt in that hill, and smote them, and discomfited them, even unto Hormah.

⁴⁵Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.