1وصاهر سليمان فرعون ملك مصر واخذ بنت فرعون واتى بها الى مدينة داود الى ان اكمل بناء بيته وبيت الرب وسور اورشليم حواليها.
1Li rey Salomón quixbânu li contrato riqßuin laj faraón lix reyeb laj Egipto ut quisumla riqßuin lix rabin laj faraón. Quixcßam li rixakil Jerusalén saß lix Tenamit laj David nak toj yôqueb chixchoybal xyîbanquil li rochoch ut li templo, joß ajcuiß li tzßac li sutsu cuiß li tenamit Jerusalén.
2الا ان الشعب كانوا يذبحون في المرتفعات لانه لم يبن بيت لاسم الرب الى تلك الايام.
2Eb li cristian yôqueb chixqßuebal lix mayej saß eb li tzûl li najt xteram xban nak toj mâjiß quiyîbâc lix templo li Dios saß eb li cutan aßan.
3واحب سليمان الرب سائرا في فرائض داود ابيه الا انه كان يذبح ويوقد في المرتفعات.
3Laj Salomón quixra li Kâcuaß Dios ut quixbânu li cßaßru naxye saß li chakßrab li xakabanbil xcuanquil xban laj David lix yucuaß. Abanan naxmayeja li xul ut naxcßat li incienso saß eb li artal li yîbanbil saß li tzûl.
4وذهب الملك الى جبعون ليذبح هناك. لانها هي المرتفعة العظمى. واصعد سليمان الف محرقة على ذلك المذبح.
4Cô Gabaón chixqßuebal lix cßatbil mayej xban nak li naßajej aßan najt xteram ut kßaxal lokß chiruheb. Ut aran quixmayeja jun mil li xul saß li artal.
5في جبعون تراءى الرب لسليمان في حلم ليلا. وقال الله اسأل ماذا اعطيك.
5Saß jun li kßojyîn li Kâcuaß Dios quixcßutbesi rib chiru laj Salomón saß li naßajej Gabaón nak yô chi cuârc ut quixye re: —Tzßâma li cßaßru tâcuaj ut lâin tinqßue âcue, chan.
6فقال سليمان انك قد فعلت مع عبدك داود ابي رحمة عظيمة حسبما سار امامك بامانة وبر واستقامة قلب معك فحفظت له هذه الرحمة العظيمة واعطيته ابنا يجلس على كرسيه كهذا اليوم.
6Laj Salomón quixye re: —Junelic cacuuxtâna ru laj David lin yucuaß, laj cßanjel châcuu xban nak junelic quixqßue xchßôl chi cuânc saß xyâlal châcuu. Aßan tîc xchßôl ut quixbânu li us. Joßcan nak catenkßa ut caqßue li ralal chokß rey chokß rêkaj aßan.
7والآن ايها الرب الهي انت ملّكت عبدك مكان داود ابي وانا فتى صغير لا اعلم الخروج والدخول.
7At Kâcuaß, at inDios, lâat catxakaban cue chokß rey chokß rêkaj laj David lin yucuaß. Abanan lâin toj sâjin. Toj mâcßaß innaßleb re tincßanjelak chokß rey.
8وعبدك في وسط شعبك الذي اخترته شعب كثير لا يحصى ولا يعد من الكثرة.
8Abanan quinâxakab chokß xreyeb li nimla tenamit li sicßbileb ru âban. Incßaß naru rajlanquileb xban xqßuialeb.
9فاعط عبدك قلبا فهيما لاحكم على شعبك واميّز بين الخير والشر لانه من يقدر ان يحكم على شعبك العظيم هذا.
9Nintzßâma châcuu nak tâqßue taxak innaßleb re nak tinnau taklânc saß xbêneb lâ tenamit saß tîquilal. Tinnau taxak xqßuebal retal bar cuan li us ut bar cuan li incßaß us. Cui incßaß tinâtenkßa, ¿chan ta cuiß ru nak târûk tintaklânk saß xbêneb li tenamit aßin? chan laj Salomón.
10فحسن الكلام في عيني الرب لان سليمان سأل هذا الأمر.
10Li Kâcuaß quicuulac chiru li cßaßru quixtzßâma laj Salomón.
11فقال له الله من اجل انك قد سألت هذا الأمر ولم تسأل لنفسك اياما كثيرة ولا سألت لنفسك غنى ولا سألت انفس اعدائك بل سألت لنفسك تمييزا لتفهم الحكم
11Quixye re: —Lâat incßaß xatzßâma nak tinnajtobresi rok lâ yußam, chi moco xatzßâma âbiomal, chi moco xatzßâma chicuu nak teßcâmk li xicß nequeßiloc âcue. Xatzßâma ban chicuu nak tinqßue ânaßleb re nak tattaklânk saß xyâlal saß xbêneb lin tenamit.
12هوذا قد فعلت حسب كلامك. هوذا اعطيتك قلبا حكيما ومميزا حتى انه لم يكن مثلك قبلك ولا يقوم بعدك نظيرك.
12Joßcan nak lâin tinqßue âcue li cßaßru xatzßâma. Kßaxal nabal lâ naßleb tinqßue. Mâ ani junak tâcuânk xnaßleb joß lâ naßleb lâat. Chi moco anakcuan chi moco mokon tâcuânk junak joß lâat.
13وقد اعطيتك ايضا ما لم تسأله غنى وكرامة حتى انه لا يكون رجل مثلك في الملوك كل ايامك.
13Tinqßue âlokßal ut tinqßue âbiomal usta incßaß xatzßâma chicuu. Mâ jun chic rey tâcuânk joß lâat joß najtil yoßyôkat saß ruchichßochß.
14فان سلكت في طريقي وحفظت فرائضي ووصاياي كما سلك داود ابوك فاني اطيل ايامك.
14Lâin tinnajtobresi rok lâ yußam cui tâbânu li cßaßru tinye âcue ut cui tâbânu li cßaßru naxye saß li chakßrab joß quixbânu laj David lâ yucuaß, chan.
15فاستيقظ سليمان واذ هو حلم. وجاء الى اورشليم ووقف امام تابوت عهد الرب واصعد محرقات وقرّب ذبائح سلامة وعمل وليمة لكل عبيده
15Nak qui-aj ru laj Salomón quixqßue retal nak li Kâcuaß quixcßutbesi rib chiru saß xmatcß. Cô Jerusalén ut quixakli chiru lix Lokßlaj Câx li Kâcuaß ut quixmayeja lix cßatbil mayej. Quixqßue ajcuiß lix mayej re xcßambaleb rib saß usilal riqßuin li Kâcuaß. Chirix aßan quixbânu jun li ninkße reheb chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru.
16حينئذ اتت امرأتان زانيتان الى الملك ووقفتا بين يديه.
16Saß jun li cutan queßcuulac riqßuin li rey Salomón cuib li ixk xcomoneb li nequeßxcßayi rib.
17فقالت المرأة الواحدة استمع يا سيدي. اني انا وهذه المرأة ساكنتان في بيت واحد وقد ولدت معها في البيت.
17Jun li ixk quixye re: —At rey, li ixk aßin ut lâin cuanco saß jun chi cab. Quiyoßla jun incßulaßal chßina têlom ut li ixk aßin cuan cuochben.
18وفي اليوم الثالث بعد ولادتي ولدت هذه المرأة ايضا وكنا معا ولم يكن معنا غريب في البيت غيرنا نحن كلتينا في البيت.
18Ac xnumeß oxib cutan xyoßlajic lin cßulaßal lâin nak quiyoßla lix cßulaßal aßan. Kajunes cuanco saß li cab. Mâ ani chic cuan aran.
19فمات ابن هذه في الليل لانها اضطجعت عليه.
19Saß jun li kßojyîn lix cßulaßal li ixk aßin quicam xban nak aßan quiyocla saß xbên nak yô chi cuârc.
20فقامت في وسط الليل واخذت ابني من جانبي وامتك نائمة واضجعته في حضنها واضجعت ابنها الميت في حضني.
20Tuktu na kßojyîn nak quicuacli chirisinquil lin cßulaßal chincßatk. Quixqßue chixcßatk aßan ut li cßulaßal li camenak quixqßue chincßatk lâin nak yôquin chi cuârc.
21فلما قمت صباحا لارضع ابني اذا هو ميت. ولما تأملت فيه في الصباح اذا هو ليس ابني الذي ولدته.
21Ac sakêuc re nak quincuacli chixqßuebal xtuß lin cßulaßal. Quinqßue retal nak camenak. Nak ac cutan chic quicuil nak mâcuaß cue li cßulaßal, chan.
22وكانت المرأة الاخرى تقول كلا بل ابني الحي وابنك الميت. وهذه تقول لا بل ابنك الميت وابني الحي. وتكلمتا امام الملك.
22Ut li ixk jun chic quixye: —Moco yâl ta li cßaßru nacaye. Li cßulaßal li yoßyo cue lâin. Aß li camenak, aßan lâ cßulaßal lâat, chan. Ut li ixk jun chic quixye: —Incßaß. Moco yâl ta li nacaye. Li cßulaßal yoßyo, aßan li cue lâin. Li camenak, aßan âcue lâat, chan. Ut yôqueb chixcuechßinquil ribeb chiru li rey.
23فقال الملك هذه تقول هذا ابني الحي وابنك الميت وتلك تقول لا بل ابنك الميت وابني الحي.
23Li rey Salomón quixye: —Li jun naxye nak li cßulaßal yoßyo re aßan ut li camenak, aßan re li jun chic. Ut li jun chic ixk naxye nak li yoßyo re aßan, ut li camenak re li jun, chan.
24فقال الملك ايتوني بسيف. فاتوا بسيف بين يدي الملك.
24Ut li rey quixye reheb li nequeßtenkßan re: —Cßamomak chak junak li chßîchß, chan. Ut queßxcßam chak li chßîchß riqßuin li rey.
25فقال الملك اشطروا الولد الحي اثنين واعطوا نصفا للواحدة ونصفا للاخرى.
25Ut li rey quixye: —Jach saß xyi li cßulaßal. Jun jachal tâqßue re li ixk jun ut li jun jachal chic tâqßue re li ixk jun chic, chan.
26فتكلمت المرأة التي ابنها الحي الى الملك. لان احشاءها اضطرمت على ابنها. وقالت استمع يا سيدي. اعطوها الولد الحي ولا تميتوه. واما تلك فقالت لا يكون لي ولا لك. اشطروه.
26Abanan li tzßakal naßbej cßajoß nak quirahoß xchßôl xban nak quixra lix cßulaßal. Quixye: —At rey, nintzßâma châcuu nak incßaß tâcamsi li cßulaßal. Qßue re li ixk aßan, chan. Abanan li ixk jun chic quixye re: —Incßaß. Mâqßue cue, chi moco tâqßue re aßan. Jach saß xyi li cßulaßal, chan.
27فاجاب الملك وقال اعطوها الولد الحي ولا تميتوه فانها امه.
27Ut li rey Salomón quixye re li cuînk: —Mâcamsi li cßulaßal. Qßue re li ixk li incßaß naraj nak tâcamsîk xban nak aßan li tzßakal xnaß, chan.Nak eb laj Israel queßrabi resil li cßaßru quixbânu li rey, chixjunileb queßxqßue saß xnakß ruheb. Queßxqßue retal nak li Kâcuaß quiqßuehoc xnaßleb re nak târakok âtin saß tîquilal.
28ولما سمع جميع اسرائيل بالحكم الذي حكم به الملك خافوا الملك لانهم رأوا حكمة الله فيه لاجراء الحكم
28Nak eb laj Israel queßrabi resil li cßaßru quixbânu li rey, chixjunileb queßxqßue saß xnakß ruheb. Queßxqßue retal nak li Kâcuaß quiqßuehoc xnaßleb re nak târakok âtin saß tîquilal.