1وقال اليشع اسمعوا كلام الرب هكذا قال الرب في مثل هذا الوقت غدا تكون كيلة الدقيق بشاقل وكيلتا الشعير بشاقل في باب السامرة.
1Laj Eliseo quixye re: —Abihomak li cßaßru naxye li Kâcuaß. Cuulaj saß ajcuiß li hônal aßin chêjunilex târûk texlokßok saß li oquebâl re Samaria. Têlokß cuukub litro li cßaj riqßuin yal jun chi tumin plata ut têlokß ajcuiß oßlaju litro li cebada riqßuin yal jun chi tumin plata, chan.
2وان جنديا للملك كان يستند على يده اجاب رجل الله وقال هوذا الرب يصنع كوى في السماء. هل يكون هذا الامر. فقال انك ترى بعينيك ولكن لا تاكل منه
2Li cuînk li natenkßan re li rey quixye re laj Eliseo: —Usta li Kâcuaß Dios naxtakla chak saß choxa li cebada chi nabal, mâ jaruj tâcßulmânk joß xaye, chan. Ut laj Eliseo quixye re: —Lâat tâcuil nak tâcßulmânk joß xinye. Abanan lâat incßaß tâtzaca li tzacaêmk aßan, chan.
3وكان اربعة رجال برص عند مدخل الباب فقال احدهم لصاحبه لماذا نحن جالسون هنا حتى نموت.
3Cuanqueb câhib li cuînk saklep rixeb chire li oquebâl re li tenamit. Queßxye chi ribileb rib: —¿Cßaßut nak cuanco arin roybeninquil kacamic?
4اذا قلنا ندخل المدينة فالجوع في المدينة فنموت فيها. واذا جلسنا هنا نموت. فالآن هلم نسقط الى محلّة الاراميين فان استحيونا حيينا وان قتلونا متنا.
4Mâcßaß rajbal nak to-oc saß li tenamit. Tocâmk xban cueßej. Abanan cui tocanâk arin tocâmk ajcuiß. Toxic saß lix naßajeb li soldado aj Siria. Cui eb aßan incßaß toeßxcamsi, us. Cui ut toeßxcamsi tocâmk, chanqueb.
5فقاموا في العشاء ليذهبوا الى محلّة الاراميين فجاءوا الى آخر محلة الاراميين فلم يكن هناك احد.
5Nak ac oc re li kßojyîn queßcôeb saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb laj Siria. Nak queßcuulac eb laj Siria mâ aniheb chic saß lix muhebâleb.
6فان الرب اسمع جيش الاراميين صوت مركبات وصوت خيل صوت جيش عظيم فقالوا الواحد لاخيه هوذا ملك اسرائيل قد استأجر ضدنا ملوك الحثيين وملوك المصريين ليأتوا علينا.
6Li Kâcuaß quixqßueheb laj Siria chirabinquil jun li chokînc. Chanchan xyâb li carruaje ut li cacuây nak yôqueb chi châlc nabaleb li soldado. Saß xchßôleb laj Siria nak lix reyeb laj Israel queßxjunaji ribeb riqßuineb laj hiteo ut eb laj Egipto ut yôqueb chi châlc chi pletic riqßuineb.
7فقاموا وهربوا في العشاء وتركوا خيامهم وخيلهم وحميرهم والمحلّة كما هي وهربوا لاجل نجاة انفسهم.
7Joßcan nak eb laj Siria queßêlelic saß li ecuu aßan. Queßxcanab lix muhebâleb, lix cacuâyeb ut eb lix bûreb. Queßcana lix muhebâleb joß nak cuan ut queßêlelic re nak teßxcol rix lix yußameb.
8وجاء هؤلاء البرص الى آخر المحلّة ودخلوا خيمة واحدة فاكلوا وشربوا وحملوا منها فضة وذهبا وثيابا ومضوا وطمروها ثم رجعوا ودخلوا خيمة اخرى وحملوا منها ومضوا وطمروا.
8Eb li cuînk saklep rixeb queßcuulac cuanqueb cuiß lix muhebâleb laj Siria. Queßoc chi saß jun li muhebâl ut queßcuaßac ut queßucßac. Queßxxoc li plata, li oro ut li tßicr li queßxtau saß li muhebâl ut queßcôeb ut queßxmuk. Queßsukßi cuißchic xcaß sut saß li naßajej li xeßcuan cuiß laj Siria ut queßoc saß jun chic li muhebâl. Queßxxoc li cßaßru cuan aran ut queßcôeb cuißchic chixmukbal.
9ثم قال بعضهم لبعض لسنا عاملين حسنا. هذا اليوم هو يوم بشارة ونحن ساكتون. فان انتظرنا الى ضوء الصباح يصادفنا شر. فهلم الآن ندخل ونخبر بيت الملك
9Chirix aßan queßxye chi ribileb rib: —Incßaß us yôco chixbânunquil. Châbil esilal li xkatau. Tento nak takaye ajcuiß reheb li kech tenamitil. Cui takoybeni toj cuulaj, teßxye nak xomâcob chiruheb. Toxic saß tenamit ut takaye resil saß li rochoch li rey, chanqueb.
10فجاءوا ودعوا بواب المدينة واخبروه قائلين. اننا دخلنا محلّة الاراميين فلم يكن هناك احد ولا صوت انسان ولكن خيل مربوطة وحمير مربوطة وخيام كما هي.
10Joßcan nak queßel saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb laj Siria ut queßcôeb saß li tenamit Samaria. Nak queßcuulac saß li oquebâl re li tenamit, queßxjap reheb chixbokbaleb li soldado li yôqueb chi cßacßalênc. Queßxye reheb: —Lâo xocuulac chak saß lix muhebâleb laj Siria. Mâ aniheb chic aran. Mâ ani na-ecßan aran. Eb lix cacuây ut eb lix bûr bacßbôqueb. Yîbanbil ajcuiß lix muhebâleb xeßcana, chanqueb.
11فدعا البوابين فاخبروا بيت الملك داخلا
11Eb li soldado li yôqueb chi cßacßalênc re li oquebâl queßxjap reheb chixyebal resil saß li palacio.
12فقام الملك ليلا وقال لعبيده لاخبرنّكم ما فعل لنا الاراميون. علموا اننا جياع فخرجوا من المحلّة ليختبئوا في حقل قائلين اذا خرجوا من المدينة قبضنا عليهم احياء ودخلنا المدينة.
12Li rey quicuacli chak saß lix cuaribâl xban nak ac kßojyîn. Quixye reheb: —Lâin tinchßolob xyâlal êre li cßaßru yôqueb chixcßoxlanquil xbânunquil ke eb laj Siria. Eb aßan nequeßxnau nak mâcßaß chic katzacaêmk. Joßcan nak xeßel saß lix muhebâleb ut xeßxmuk ribeb chi nachß. Saß xchßôleb aßan nak toêlk saß li tenamit ut toeßxchap chi yoßyo ut teßoc saß li katenamit, chan.
13فاجاب واحد من عبيده وقال فليأخذوا خمسة من الخيل الباقية التي بقيت فيها. هي نظير كل جمهور اسرائيل الذين بقوا بها او هي نظير كل جمهور اسرائيل الذين فنوا. فنرسل ونرى.
13Jun reheb li nequeßtenkßan re li rey quixye: —Kataklâkeb cuib oxibak li cuînk chirixeb li ôb chi cacuây li xeßcana saß li tenamit chirilbal chi tzßakal cßaßru yôqueb laj Siria. Cui teßcamsîk, cßaßru xjalenquil xban nak juntakßêt ajcuiß takacßul chikajunilo arin saß li tenamit, chan.
14فأخذوا مركبتي خيل وارسل الملك وراء جيش الاراميين قائلا اذهبوا وانظروا.
14Joßcan nak queßxsicß ru cuib li cacuây ut jun li carruaje. Ut li rey quixtaklaheb li cuînk ut quixye reheb: —Ayukex ut toxêqßue chak retal lix muhebâleb laj Siria, chan.
15فانطلقوا وراءهم الى الاردن واذا كل الطريق ملآن ثيابا وآنية قد طرحها الاراميون من عجلتهم. فرجع الرسل واخبروا الملك.
15Queßcôeb ut queßcuulac toj saß li nimaß Jordán. Ut queßxqßue retal nak yalak bar natßanaxin li rakßeb ut li cßaßru reheb laj Siria li queßxtzßek nak yôqueb chi êlelic. Queßsukßi cuißchic riqßuin li rey ut queßxye re cßaßru queßril chak.
16فخرج الشعب ونهبوا محلّة الاراميين. فكانت كيلة الدقيق بشاقل وكيلتا الشعير بشاقل حسب كلام الرب
16Joßcan nak eb laj Israel queßel saß li tenamit ut queßcôeb saß lix muhebâleb laj Siria chixxocbal chixjunil li cßaßru cuan reheb. Quicßulman joß quixye li Kâcuaß. Queßxcßayi cuukub litro li cßaj yal riqßuin jun li tumin plata, ut queßxcßayi ajcuiß oßlaju litro li cebada yal riqßuin jun li tumin plata.
17واقام الملك على الباب الجندي الذي كان يستند على يده فداسه الشعب في الباب فمات كما قال رجل الله الذي تكلم عند نزول الملك اليه.
17Lix reyeb laj Israel quixqßue li soldado li natenkßan re chi cßacßalênc saß li oquebâl re li tenamit. Eb li tenamit queßnumeß saß xbên ut queßxpitzß xsaß ut quicam. Quicßulman joß quixye lix profeta li Kâcuaß nak quicuulac li rey riqßuin.
18فانه لما تكلم رجل الله الى الملك قائلا كيلتا شعير بشاقل وكيلة دقيق بشاقل تكون في مثل هذا الوقت غدا في باب السامرة
18Ut quicßulman ajcuiß li cßaßru quixye li profeta nak quixye: Saß ajcuiß li hônal aßin cuulaj cuukub litro li châbil trigo tâcßayîk yal riqßuin jun li tumin plata joß ajcuiß oßlaju litro li cebada.
19واجاب الجندي رجل الله وقال هوذا الرب يصنع كوى في السماء هل يكون مثل هذا الأمر قال انك ترى بعينيك ولكنك لا تأكل منه.
19Li cuînk li natenkßan re li rey quixye: —Usta li Kâcuaß Dios naxtakla chak saß choxa li cebada chi nabal, mâ jaruj tâcßulmânk joß xaye, chan. Ut laj Eliseo quixye re: —Lâat tâcuil nak tâcßulmânk, abanan lâat incßaß tâtzaca li tzacaêmk aßan, chan.Ut li cuînk quixcßul joß quiyeheß re xban nak eb li tenamit queßnumeß saß xbên saß li oquebâl re li tenamit ut quicam.
20فكان له كذلك. داسه الشعب في الباب فمات
20Ut li cuînk quixcßul joß quiyeheß re xban nak eb li tenamit queßnumeß saß xbên saß li oquebâl re li tenamit ut quicam.