¹And after five days the high priest Ananias came down with certain elders, and [with] an orator, one Tertullus; and they informed the governor against Paul.

¹A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so žalobou proti Pavlovi.

²And when he was called, Tertullus began to accuse him, saying, Seeing that by thee we enjoy much peace, and that by the providence evils are corrected for this nation,

²A keď ho zavolali, začal Tertullus žalovať a vravel:

³we accept it in all ways and in all places, most excellent Felix, with all thankfulness.

³Že sme skrze teba došli veľkého pokoja, a že tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou.

⁴But, that I be not further tedious unto thee, I entreat thee to hear us of thy clemency a few words.

⁴Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, žeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti.

⁵For we have found this man a pestilent fellow, and a mover of insurrections among all the Jews throughout the world, and a ringleader of the sect of the Nazarenes:

⁵Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov,

⁶who moreover assayed to profane the temple: on whom also we laid hold: [and we would have judged him according to our law.]

⁶ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona,

⁷[But the chief captain Lysias came, and with great violence took him away out of our hands,]

⁷len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol

⁸[commanding his accusers to come before thee.] from whom thou wilt be able, by examining him thyself, to take knowledge of all these things whereof we accuse him.

⁸poveliac jeho žalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho žalujeme.

⁹And the Jews also joined in the charge, affirming that these things were so.

⁹A dokladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak.

¹⁰And when the governor had beckoned unto him to speak, Paul answered, Forasmuch as I know that thou hast been of many years a judge unto this nation, I cheerfully make my defense:

¹⁰Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec,

¹¹Seeing that thou canst take knowledge that it is not more than twelve days since I went up to worship at Jerusalem:

¹¹pretože sa môžeš dovedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa.

¹²and neither in the temple did they find me disputing with any man or stirring up a crowd, nor in the synagogues, nor in the city.

¹²A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste

¹³Neither can they prove to thee the things whereof they now accuse me.

¹³ani ti nemôžu dokázať, čo na mňa teraz žalujú.

¹⁴But this I confess unto thee, that after the Way which they call a sect, so serve I the God of our fathers, believing all things which are according to the law, and which are written in the prophets;

¹⁴Ale to ti vyznávam, že práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúžim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch,

¹⁵having hope toward God, which these also themselves look for, that there shall be a resurrection both of the just and unjust.

¹⁵a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých.

¹⁶Herein I also exercise myself to have a conscience void of offence toward God and men always.

¹⁶A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi.

¹⁷Now after some years I came to bring alms to my nation, and offerings:

¹⁷Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almužny, milodary, a obeti,

¹⁸amidst which they found me purified in the temple, with no crowd, nor yet with tumult: but [there were] certain Jews from Asia--

¹⁸pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Židia s Ázie,

¹⁹who ought to have been here before thee, and to make accusation, if they had aught against me.

¹⁹ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne.

²⁰Or else let these men themselves say what wrong-doing they found when I stood before the council,

²⁰Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou,

²¹except it be for this one voice, that I cried standing among them, Touching the resurrection of the dead I am called in question before you this day.

²¹krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený.

²²But Felix, having more exact knowledge concerning the Way, deferred them, saying, When Lysias the chief captain shall come down, I will determine your matter.

²²Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec.

²³And he gave order to the centurion that he should be kept in charge, and should have indulgence; and not to forbid any of his friends to minister unto him.

²³A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním.

²⁴But after certain days, Felix came with Drusilla, his wife, who was a Jewess, and sent for Paul, and heard him concerning the faith in Christ Jesus.

²⁴Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ženou, ktorá bola Židovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Ježiša.

²⁵And as he reasoned of righteousness, and self-control, and the judgment to come, Felix was terrified, and answered, Go thy way for this time; and when I have a convenient season, I will call thee unto me.

²⁵A keď hovoril o spravedlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa.

²⁶He hoped withal that money would be given him of Paul: wherefore also he sent for him the oftener, and communed with him.

²⁶No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním.

²⁷But when two years were fulfilled, Felix was succeeded by Porcius Festus; and desiring to gain favor with the Jews, Felix left Paul in bonds.

²⁷A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Židov priazeň nechal Pavla vo väzení.