¹Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more

²a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori

³a všetci jedli ten istý duchovný pokrm

⁴a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.

⁵Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.

⁶A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom nato, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako aj oni žiadali.

⁷Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali.

⁸Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc.

⁹Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov.

¹⁰Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu.

¹¹A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.

¹²A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol.

¹³Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.

¹⁴Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.

¹⁵Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím.

¹⁶Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom?

¹⁷Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.

¹⁸Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára?

¹⁹Čo tedy hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?

²⁰Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov.

²¹Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov.

²²Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho?

²³Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.

²⁴Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale každý to, čo je blížneho.

²⁵Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie,

²⁶lebo veď Pánova je zem i jej náplň.

²⁷A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie.

²⁸Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň.

²⁹Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia?

³⁰Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem?

³¹A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.

³²Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej,

³³tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného užitku, ale užitku mnohých, aby boli spasení.