1Vidzte, jakú lásku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Božími, a sme nimi! Preto nás svet nezná, pretože jeho nepoznal.
2Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.
3A každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čistý.
4Každý, kto robí hriech, robí aj proti zákonu, a hriech je prestúpením zákona.
5A viete, že sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet.
6Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal.
7Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! Ten, kto činí spravedlivosť, je spravedlivý, tak ako je on spravedlivý.
8Kto robí hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. Nato sa ukázal Syn Boží, aby zkazil diela diablove.
9Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.
10Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravedlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.
11Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého.
12Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boly zlé a jeho bratove spravedlivé.
13Nedivte sa, moji bratia, ak vás svet nenávidí.
14My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.
15Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe.
16Po tom sme poznali lásku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.
17A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svojho brata, že má nedostatok, a zavrel by pred ním svoje srdce, jako potom zostáva v ňom láska Božia?
18Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.
19A po tom známe, že sme z pravdy a upokojíme pred ním svoje srdcia,
20že keď nás obviňuje naše srdce, že Bôh je väčší, ako je naše srdce, a vie všetko.
21Milovaní, keď nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu
22a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním.
23A toto je to jeho prikázanie: aby sme verili menu jeho Syna, Ježiša Krista, a milovali jedni druhých tak, ako nám dal prikázanie.
24A ten, kto zachováva jeho prikázania, zostáva v ňom a on tiež v ňom. A po tomto známe, že zostáva v nás - z Ducha, ktorého nám dal.