¹Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume!

²Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.

³Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi.

⁴Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iného evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate.

⁵Lebo tak myslím, že som v ničom nestál za tými preveľkými apoštolmi.

⁶Lebo ak som aj prostý človek neučený v reči, ale nie v známosti, ale v každom ohľade a vo všetkých veciach sme zjavení čo do vás.

⁷Alebo či som spáchal hriech, že sám seba ponižujem, aby ste vy boli povýšení, že som vám darmo zvestoval evanjelium Božie?

⁸Iné sbory som olúpil vezmúc od nich žold, aby som vám slúžil. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikoho som neobťažil,

⁹lebo môj nedostatok doplnili bratia, keď prišli z Macedonie. A tak som sa zachoval oproti vám, že som vám nebol v ničom na obtiaž, a tak sa aj zachovám.

¹⁰Ako že je pravda Kristova vo mne, hovorím, že čo sa mňa týka, tejto mojej chvále nikto nezavrie úst v krajoch Achaje.

¹¹Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Bôh vie.

¹²Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my.

¹³Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových.

¹⁴A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.

¹⁵Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravedlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.

¹⁶Zase hovorím: nech nikto nemyslí, že som bez rozumu! Ináče ma prijmite hoci jako bezrozumného, aby som sa i ja trochu pochválil.

¹⁷Čo hovorím nehovorím podľa Pána, ale jako v nerozume na tejto stati takej chvály.

¹⁸Keď sa mnohí chvália podľa tela, i ja sa pochválim.

¹⁹Lebo veď radi znášate nerozumných súc rozumní.

²⁰Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyžiera, ak niekto berie, ak sa niekto povyšuje, ak vás niekto do tvári bije.

²¹V nečesti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi odváži, - hovorím v nerozume - odvážim sa i ja.

²²Že sú Hebreji? I ja. Sú Izraeliti? I ja. Sú semä Abrahámovo? I ja.

²³Sú služobníkmi Kristovými? Nesmyselne hovorím - nad to ja! V prácach hojnejšie, v úderoch svrchovane, v žalároch hojnejšie, v smrtiach často.

²⁴Od Židov som dostal päťkrát štyridsať bez jednej;

²⁵tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine;

²⁶na cestách často, v nebezpečenstvách riek, v nebezpečenstvách zo strany zbojníkov, v nebezpečenstvách zo strany rodákov, v nebezpečenstvách zo strany pohanov; v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;

²⁷v práci a v námahe, v bdeniach často, o hlade a smäde, v pôstoch mnoho ráz, na zime a v nahote

²⁸a krome iného, čo každodenne dolieha na mňa, starosť o všetky sbory.

²⁹Ktože je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráža, a ja by som sa nepálil?

³⁰Ak už sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.

³¹Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je požehnaný na veky, vie, že neluhám.

³²V Damašku vladár kráľa Aretu strážil mesto Damaščanov, čo ma chcel lapiť;

³³ale ma spustili oblokom v koši cez múr, a ušiel som jeho rukám.