1Potom prišli ku mne nejakí mužovia zo starších Izraelových a sedeli predo mnou.
2A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
3Synu človeka, títo mužovia vzložili svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padnúť do svojej neprávosti položili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im odpovedať?
4Preto im hovor a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Každému z domu Izraelovho, kto by si vzložil svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padať do svojej neprávosti by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja Hospodin odpoviem podľa toho, podľa množstva jeho ukydaných bohov,
5aby som lapil dom Izraelov za ich srdce, pretože odcudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všetci, koľko ich je.
6Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Obráťte sa a odvráťte od svojich ukydaných bohov a od všetkých svojich ohavností odvráťte svoju tvár!
7Lebo ktokoľvek z domu Izraelovho alebo z pohostínov, ktorý pohostíni v Izraelovi, kto by sa oddelil nenasledujúc ma a vzložil by svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu svojej neprávosti na padnutie by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi dopytovať sa ma za seba, tomu odpoviem ja Hospodin svojím spôsobom.
8A obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdrtím ho tak, že bude za znamenie a príslovia, a vytnem ho zpomedzi svojho ľudu, a zviete, že ja som Hospodin.
9A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja Hospodin navediem toho proroka a vystriem svoju ruku na neho a vyhladím ho zpomedzi svojho ľudu Izraela.
10A tak ponesú svoju neprávosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i neprávosť prorokova,
11aby neblúdili viacej, dom Izraelov, nenasledujúc ma ani aby sa nepoškvrňovali viacej všelijakými svojimi prestúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán Hospodin.
12A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
13Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem dopustiac sa nevernosti, a keby som vystrel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a poslal by som na ňu hlad a vyplienil by som z nej človeka i hovädo,
14a keby boli v nej títo traja mužovia: Noach, Daniel a Job, oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli len svoju dušu, hovorí Pán Hospodin.
15Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pustá na toľko, že by neišiel nikto cez ňu pre zver,
16hoci by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér; oni sami by boli vytrhnutí, a zem by bola pustinou.
17Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som povedal: Meču, prejdi zemou! a keby som z nej vyplienil človeka i hovädo,
18a čo by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vytrhnutí.
19Alebo keby som poslal mor na tú istú zem a vylial by som na ňu svoju prchlivosť v krvi, aby som vyplienil z nej človeka i hovädo,
20a Noach, Daniel a Job by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že by nevytrhli syna ani dcéry; oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli iba svoju dušu.
21Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Tým menej vytrhnú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vyplieniť z neho človeka i hovädo!
22A hľa, pozostane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vyvedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vyjdú k vám, a uvidíte ich cestu a ich skutky a potešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všetkým tým, čo uvediem naň.
23A potešia vás, keď uvidíte ich cestu a ich skutky a zviete, že nie darmo som učinil všetko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán Hospodin.