¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²Synu človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti!

³A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod, dcéro Jeruzalema, je zo zeme Kananeja; tvoj otec bol Amorej, a tvoja mater bola Hetejka.

⁴A čo do tvojho narodenia, v deň, v ktorý si sa narodila, nebol urezaný tvoj pupok, ani si nebola umytá vodou, aby ťa boli utreli, ani si nebola posolená soľou ani si nebola obvinutá plienkami.

⁵Nezľutovalo sa nad tebou oko, aby ti bolo učinilo hoci len jedno z tých vecí z ľútosti nad tebou; ale si bola povrhnutá na šíre pole pre ošklivosť svojej duše, v deň, v ktorý si sa narodila.

⁶Potom idúc popri tebe a vidiac ťa, že kopeš vo svojej krvi, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ži tedy. Áno, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ži tedy!

⁷V desať tisíc, ako bylinu na poli, som ťa rozplodil, a rozmnožila si sa a vyrastúc bola si veľkou, dospela si k svrchovanej ozdobe: prsia ti stály plné, a tvoje vlasy narástly; ale si bola holá a nahá.

⁸A keď som išiel popri tebe a videl som ťa, že hľa, tvoj čas bol už čas milovania, nuž rozprestrel som na teba svoje krýdlo a prikryl som tvoju nahotu a prisahal som ti a vošiel som s tebou v smluvu, hovorí Pán Hospodin, a tak si bola mojou.

⁹Umyl som ťa vodou a splákol som s teba tvoju krv a pomazal som ťa voňavým olejom;

¹⁰zaodial som ťa vyšívaným rúchom, zaobul som ťa jemnou a drahou obuvou, opásal som ťa kmentom a priodial som ťa hodvábom;

¹¹ozdobil som ťa ozdobou, dal som náramnice na tvoje ruky a ozdobnú reťaz na tvoje hrdlo,

¹²dal som obrúčku na tvoj nos na okrasu a náušnice na tvoje uši a krásnu korunu na tvoju hlavu.

¹³A tak si sa zdobila zlatom a striebrom, a tvoje rúcho bolo samý kment, hodváb a výšivky; jedávala si najjemnejšiu múku, med a olej a bola si veľmi, preveľmi krásna, a šťastne sa ti vodilo, takže si dosiahla i kráľovstvo.

¹⁴A rozniesla sa ti povesť medzi národy pre tvoju krásu, pretože bola dokonalá, pre moju slávu, ktorú som bol položil na teba, hovorí Pán Hospodin.

¹⁵Ale si sa nadejala na svoju krásu a smilnila si na svoju povesť a vylievala si svoje smilstvá na každého, kto išiel pomimo. Jeho bolo.

¹⁶A vezmúc zo svojho rúcha narobila si si pestrých výšin a smilnila si na nich, voľačo také, čoho tu ešte nebolo ani viac nebude.

¹⁷Vzala si klenoty svojej ozdoby z môjho zlata a z môjho striebra, ktoré som ti bol dal, a narobila si si obrazov mužského pohlavia a smilnila si s nimi.

¹⁸A vzala si aj svoje vyšívané rúcha a pokryla si ich, i môj olej i moje kadivo si dala pred ne.

¹⁹I môj chlieb, ktorý som ti dal, najjemnejšiu múku, olej a med, čím som ťa kŕmil, dala si to pred ne na upokojujúcu vôňu, a bolo tak, hovorí Pán Hospodin.

²⁰Potom si vzala svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a pobijúc ich obetovala si ich im, aby ich požraly. Či to azda bolo málo, také tvoje smilstvá,

²¹že si pozabíjala mojich synov a vydávala si ich, aby im ich previedli cez oheň?

²²A pri všetkých svojich ohavnostiach a svojich smilstvách nerozpomenula si sa na dni svojej mladosti, keď si bola holá a nahá, keď kopúc nohami váľala si sa vo svojej krvi.

²³A stalo sa po všetkej tej tvojej nešľachetnosti - Oj, beda, beda tebe! hovorí Pán Hospodin -,

²⁴že si si vystavila vysoké miesto necudnosti a spravila si si výšinu na každej ulici.

²⁵Pri každom rozcestí vystavila si svoju výšinu a zohavila si svoju krásu a rozťahovala si svoje nohy každému idúcemu pomimo a rozmnožila si svoje smilstvo.

²⁶Smilnila si so synmi Egypta, so svojimi súsedmi veľkého tela, a rozmnožila si svoje smilstvo nato, aby si ma popudzovala k hnevu.

²⁷Preto hľa, vystrel som svoju ruku na teba a uňal som z tvojho vymeraného pokrmu a vydal som ťa do vôle tých, ktoré ťa nenávidia, do vôle dcér Filištínov, ktoré sa hanbily pre tvoju mrzkú cestu.

²⁸Smilnila si aj so synmi Assúra, pretože si sa nemohla nasýtiť a tedy smilnila si s nimi, ale ani tak si sa nenasýtila.

²⁹A rozmnožila si svoje smilstvo do zeme Kananeja a tak až do Chaldejska, ale ani tým si sa nenasýtila.

³⁰Oj, aké utrmácané je tvoje srdce, hovorí Pán Hospodin, pretože páchaš všetky tieto veci, skutok bezuzdnej ženy smilnice,

³¹keď si si vystavila svoje vysoké miesto necudnosti na rozcestí každej cesty a svoju výšinu si spravila na každej ulici a nebola si jako iná smilnica, posmievajúc sa daru.

³²Oj, cudzoložná ženo! Miesto svojho muža berie cudzích!

³³Všetkým smilniciam dávajú mzdu, ale ty si dávala svoju mzdu všetkým svojim milencom a podplácala si ich, aby vchádzali k tebe zo všetkých strán smilniť s tebou.

³⁴A bolo u teba opak toho, čo u iných žien, v tvojich smilstvách; lebo nechodili smilniť za tebou; a preto, že si ty dávala dar, a tebe sa nedával dar, a tak si bola opakom.

³⁵Preto ty, smilnico, počuj slovo Hospodinovo!

³⁶Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že boly tvoje peniaze premrhané, a že tvoja hanba bola odkrývaná v tvojich smilstvách oproti tvojim milencom, a pre všetkých ukydaných bohov tvojich ohavností jako i za krv tvojich synov, ktorých si im dala,

³⁷preto hľa, shromaždím všetkých tvojich milencov, ktorým si sa ľúbila, i všetkých, ktorých si milovala, so všetkými tými, ktorých si nenávidela, a shromaždím ich proti tebe zo všetkých strán a odkryjem tvoju nahotu pred nimi, a uvidia všetku tvoju nahotu.

³⁸A budem ťa súdiť súdami cudzoložníc a tých, ktoré vylievajú krv, a oddám ťa, aby si bola krvou prchlivosti a revnivosti.

³⁹Vydám ťa do ich ruky, a rozboria tvoje vysoké miesto necudnosti a rozváľajú tvoje výšiny a vyzlečú ťa z tvojho rúcha a vezmú tvoje krásne klenoty a nechajú ťa holú a nahú.

⁴⁰A dovedú hore na teba shromaždenie a uhádžu ťa kamením a rozsekajú ťa svojimi mečami;

⁴¹popália tvoje domy ohňom a vykonajú na tebe súdy pred očami mnohých žien, a tak učiním prietrž tvojmu smilstvu, ani nebudeš viacej dávať daru.

⁴²A tak ukojím na tebe svoju prchlivosť, a moja revnivosť odstúpi od teba, a upokojím sa a nebudem sa viacej hnevať.

⁴³Preto, že si sa nerozpamätala na dni svojej mladosti, ale si zúrila proti mne všetkými tými vecami, preto i ja, hľa, dám tvoju cestu na tvoju hlavu, hovorí Pán Hospodin, a nevykonáš viacej tej mrzkosti pridávajúc ku všetkým svojim ohavnostiam.

⁴⁴Hľa, každý, kto bude hovoriť v prísloví, povie o tebe príslovie a riekne: Jaká mater, taká jej dcéra.

⁴⁵Dcérou svojej matere si ty, ktorá si zošklivila svojho muža i svojich synov, a sestrou svojich sestier si ty, ktoré si zošklivily svojich mužov a svojich synov; vaša mater bola Hetejka, a váš otec bol Amorej.

⁴⁶A tvoja väčšia sestra, staršia, je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva po tvojej ľavici, a tvoja menšia sestra, mladšia od teba, ktorá býva po tvojej pravici, je Sodoma so svojimi dcérami.

⁴⁷Ale nechodila si po ich cestách ani si nerobila podľa ich ohavností, jako keby to bolo bývalo málo hnusu, preto si sa porušila nad ne vo všetkých svojich cestách.

⁴⁸Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že Sodoma, tvoja sestra, ona ani jej dcéry, nerobila tak, ako si robila ty i tvoje dcéry.

⁴⁹Hľa, toto bola neprávosť Sodomy, tvojej sestry: pýcha, pochádzajúca zo sýtosti chleba, a mala hojnosť pokoja i so svojimi dcérami a ruky biedneho a chudobného neposilňovala.

⁵⁰Ale pozdvihnúc sa páchaly predo mnou ohavnosť, a preto som ich odpratal, tak, ako som videl, že je spravedlivé.

⁵¹A Samária nenahrešila ani polovice tvojich hriechov, ale ty si namnožila svojich ohavností viac ako ony a ospravedlnila si svoje sestry všetkými svojimi ohavnosťanmi, ktoré si páchala.

⁵²Tedy nes i ty svoju potupu, ktorú si prisúdila svojim sestrám; pre tvoje hriechy, ktorými si napáchala viacej ohavností a väčších ako ony, spravedlivejšie sú ako ty. Hanbi sa tedy aj ty a nes svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry.

⁵³A dovediem zpät ich zajatých, zajatých Sodomy a jej dcér, i zajatých Samárie a jej dcér a zajatie tvojich zajatých medzi nimi

⁵⁴nato, aby si niesla svoju potupu a hanbila sa pre všetko to, čo si páchala, keď si ich tešila takým činom.

⁵⁵A tvoje sestry, Sodoma a jej dcéry, sa navrátia do svojho predošlého stavu, i Samária a jej dcéry sa navrátia do svojho predošlého stavu, a ty a tvoje dcéry sa tiež navrátite do svojho predošlého stavu.

⁵⁶A nebola Sodoma, tvoja sestra, výstražnou kázňou v tvojich ústach v deň tvojej veľkej pýchy,

⁵⁷driev ako bola odkrytá tvoja zlosť, ako za času potupy so strany dcér Arama a všetkých, ktoré boly vôkol neho, dcér Filištínov, ktoré ťa znevažovaly a hubily zo všetkých strán.

⁵⁸Svoju mrzkosť a svoje ohavnosti ponesieš ty, hovorí Hospodin.

⁵⁹Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Učiním ti podľa toho, jako si robila, ktorá si pohŕdla prísahou zrušiac smluvu.

⁶⁰Avšak, ja sa rozpomeniem na svoju smluvu s tebou vo dňoch tvojej mladosti a postavím ti večnú smluvu.

⁶¹A rozpomenieš sa na svoje cesty a budeš sa stydieť, keď dostaneš svoje sestry, väčšie ako si ty, ku tým, ktoré sú menšie, ako si ty, a dám ich tebe za dcéry, ale nie z tvojej smluvy.

⁶²A tak ja postavím svoju smluvu s tebou, a zvieš, že ja som Hospodin,

⁶³aby si sa rozpamätala a hanbila sa a nemohla viacej otvoriť ústa pre svoj stud, keď ti pokryjem všetko a tak ťa očistím od všetkého, čo si popáchala, hovorí pán Hospodin.