¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²A ty, synu človeka, či azda budeš súdiť, či budeš súdiť mesto krvi? Nie, ale mu oznám všetky jeho ohavnosti!

³A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Oj, mesto, ktoré vylieva krv vo svojom strede, aby prišiel jeho čas, a robí ukydaných bohov samo proti sebe, aby sa poškvrňovalo!

⁴Svojou krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo a svojimi ukydanými bohmi, ktorých si narobilo, si sa poškvrnilo, a spôsobilo si to, že sa priblížily tvoje dni, a prišlo si k svojim rokom. Preto ťa vydám národom za potupu a za posmech všetkým zemiam.

⁵Blízke i ďaleké od teba sa ti budú posmievať, mesto poškvrneného mena, veľké čo do nepokoja.

⁶Hľa, kniežatá Izraelove, každý podľa sily svojho ramena boli v tebe nato, aby vylievali krv.

⁷Otca i mater znevažujú v tebe, pohostína utláčajú v tvojom strede, sirotu a vdovu utiskujú v tebe;

⁸mojimi posviatnosťami pohŕdaš a znesväcuješ moje soboty.

⁹Muži pomluvači sú v tebe, aby vylievali krv, a jedia na vrchoch v tebe, mrzkosť páchajú v tvojom strede;

¹⁰nahotu svojho otca odkrývajú v tebe; nečistú, oddelenú v jej nemoci, ponižujú v tebe,

¹¹a jeden pácha ohavnosť so ženou svojho blížneho, druhý v mrzkosti poškvrňuje svoju nevestu, a zase iný ponižuje svoju sestru, dcéru svojho otca, v tebe;

¹²úplatný dar berú v tebe nato, aby vylievali krv; berieš úžeru a úrok a hľadajúc zisku utláčaš svojich blížnych a na mňa si zabudlo, hovorí Pán Hospodin.

¹³Preto hľa, tlesknem svojou rukou nad tvojím nespravedlivým ziskom, ktorého si nadobudlo, a nad tvojou krvou, ktorá je v tvojom strede.

¹⁴Či tak obstojí tvoje srdce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja Hospodin som hovoril aj učiním.

¹⁵A rozptýlim ťa medzi národy a rozoženiem ťa po zemiach a celkom vypracem tvoju nečistotu z teba.

¹⁶A budeš znevážené samo sebou pred očami národov a zvieš, že ja som Hospodin.

¹⁷A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹⁸Synu človeka, dom Izraelov sa mi obrátili na trosku, všetci, koľko ich je, sú meď a cín, železo a olovo prostred pece; obrátili sa na striebornú trosku.

¹⁹Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že ste sa všetci obrátili na trosky, preto hľa, shromaždím vás doprostred Jeruzalema,

²⁰jako sa shromažďuje striebro, meď, železo, olovo a cín doprostred pece, aby na to viali oheň roztopiť, tak shromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a uložím a budem vás topiť.

²¹A soberiem vás a budem na vás povievať ohňom svojej prchlivosti, až sa roztopíte prostred neho.

²²Jako sa topí striebro prostred pece, tak sa roztopíte prostred neho a zviete, že ja Hospodin som vylial svoju prchlivosť na vás.

²³A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²⁴Synu človeka, povedz jej: Ty si zem, ktorá nie je očistená, nebudeš zvlažená dažďom v deň zúrivého hnevu.

²⁵Sprisahanie jej prorokov je v jej strede, jako čo by revúci lev, ktorý chvace a trhá lúpež; žerú duše, berú majetok a iné drahé veci; množia jej vdovy v jej strede.

²⁶Jej kňazi robia môjmu zákonu násilie a poškvrňujú moje posviatnosti; nerobia rozdielu medzi svätým a obecným ani neučia rozoznávať medzi nečistým a čistým a pred mojimi sobotami zakrývajú svoje oči, a som znesväcovaný medzi nimi;

²⁷jej kniežatá prostred nej sú jako vlci, ktorí chvacú lúpež, aby vylievali krv, aby hubili duše ženúc sa za mrzkým ziskom.

²⁸Jej proroci im zatierajú ničomným mazom, vidia márnosť a veštia im lož; hovoria: Takto hovorí Pán Hospodin, a Hospodin nehovoril.

²⁹Obecní ľudia zeme tvrde utláčajú a berú násilne cudzie, chudobného a biedneho utiskujú a skrivodlivo utláčajú pohostína.

³⁰A hľadal som človeka zpomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nezkazil, ale som nenašiel.

³¹Preto vylejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti im učiním koniec, ich cestu dám na ich hlavu, hovorí Pán Hospodin.