1Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.
2Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?
3Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.
4Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.
5Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.
6V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.
7Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.
8Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,
9potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;
10v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.
11A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.
12Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.
13A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.
14Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.
15A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:
16Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle
17a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
18A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
19Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -
20ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -
21a veľkého kňaza nad domom Božím,
22pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia
23a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.
24A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom
25neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.
26Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,
27ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.
28Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,
29a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!
30Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.
31Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.
32Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,
33keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.
34Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.
35Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.
36Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.
37Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.
38A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.
39Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.