1Nože trúbu ku svojim rtom! Jako orol na dom Hospodinov! Pretože prestúpili moju smluvu, šeredne hrešili proti môjmu zákonu.
2Pravda kričia na mňa. Môj Bože! Známe ťa, hovorí Izrael!
3Ale Izrael opustil to, čo je dobré, nech ho tedy stíha nepriateľ.
4Oni ustanovujú kráľa; ale to nie je odo mňa; ustanovujú kniežatá; a ja neviem o tom. Zo svojho striebra a zo svojho zlata narobili si modiel, aby boli vyťatí aj s ním.
5Opustí ťa tvoje teľa, Samário! Môj hnev je rozpálený proti nim. Až dokedy nebudú schopní neviny?
6Lebo z Izraela je aj ono; remeselník ho spravil, a nie je bohom. Istotne bude na trosky teľa Samárie.
7Preto, že siali vietor, budú žať víchricu; nemáš stojatého obilia; to, čo narastie, nevydá múky, a keby aj vydalo, pohltia to cudzinci.
8Izrael bude pohltený; už teraz sú medzi národami jako nádoba, v ktorej niet záľuby.
9Lebo oni odišli hore do Assýrie, k divokému oslovi, ktorý je sám pre seba. Efraim najíma milencov.
10Ale aj keď si najmú medzi národami, teraz ich shromaždím, a neočakávajú málo úľavy od bremena u kráľa kniežat.
11Lebo Efraim narobil množstvo oltárov, aby hrešil; nato má oltáre, aby hrešil.
12Napísal som mu veľké veci svojho zákona; považované sú jako voľačo cudzie.
13Čo do bitných obetí z mojich darov, obetujú mäso a jedia; Hospodin nemá v nich záľuby. Teraz už sa rozpamätá na ich neprávosť a navštívi ich hriechy. Oni sa navrátia do Egypta!
14A Izrael zabudol na svojho Učiniteľa a nastaväl si chrámov, a Júda namnožil ohradených miest. Ale pošlem oheň na jeho mestá, a požerie jeho paláce.