¹Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko,

²deň tmy a mrákavy, deň oblaku a hustého mraku; jako ranná zora, rozprestrená po vrchoch, tak mnohý ľud a mocný! Jemu podobného nebolo od veku ani po ňom viacej nebude až do rokov pokolenia a pokolenia.

³Pred ním bude žrať oheň a za ním bude páliť plameň; pred ním zem ako zahrada Éden a za ním hrozná púšť, ale ani nebude toho, čo by mu utieklo.

⁴Jeho vzhľad bude jako vzhľad koní, a jako jazdci, tak pobežia.

⁵Jako hrmot vozov to bude, keď budú skákať po temenách vrchov, ako praskot plameňa ohňa, ktorý žerie strnisko, jako mocný ľud zriadený do boja.

⁶Pred jeho tvárou sa budú triasť národy; všetky tváre zmenia farbu.

⁷Pobežia ako hrdinovia, ako bojovní mužovia vyjdú na múr, a každý pojde svojou cestou, ani si nepopletú svojich steziek.

⁸A nebude tlačiť druh druha; každý muž pojde svojou hradskou, a keby hneď napadli na zbraň, nezahnú.

⁹Behať budú po meste, pobežia po múre, vyjdú hore do domov, oknami vojdú jako zlodej.

¹⁰Pred jeho tvárou sa bude triasť zem, chvieť sa budú nebesia, slnce a mesiac sa zatmejú, a hviezdy spracú svoj lesk.

¹¹A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, pretože jeho tábor bude veľmi veliký; lebo ten, ktorý bude vykonávať jeho slovo, bude mocný. Lebo deň Hospodinov bude veľký a strašný veľmi, a kto ho znesie?!

¹²Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

¹³A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

¹⁴Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

¹⁵Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

¹⁶Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

¹⁷Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

¹⁸Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

¹⁹A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

²⁰Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

²¹Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

²²Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

²³A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

²⁴Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

²⁵A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

²⁶A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

²⁷A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

²⁸A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,

²⁹ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch.

³⁰A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu.

³¹Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný.

³²A stane sa, že každý, kto bude vzývať meno Hospodinovo, unikne, lebo na vrchu Sione a v Jeruzaleme bude uniklé, tak ako povedal Hospodin, a medzi pozostalými, ktorých povolá Hospodin.