1Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.
2Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.
3Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.
4Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.
5Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.
6Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.
7Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.
8I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.
9Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.
10Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.
11Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.
12Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.
13Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.
14Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.
15Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.
16Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.
17Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.
18A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.
19Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.
20Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.
21Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:
22Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.
23Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.
24Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.
25Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.
26Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.
27Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.
28Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.
29Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.
30Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.
31Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.
32Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
33Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.
34Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,
35zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,
36prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?
37Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?
38Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
39Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?
40Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!
41Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!
42My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.
43Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.
44Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.
45Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.
46Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.
47Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.
48Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.
49Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,
50dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.
51Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.
52Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.
53Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.
54Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!
55Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.
56Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!
57Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!
58Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.
59Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!
60Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.
61Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,
62slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.
63Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.
64Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!
65Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.
66Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.