1Upomínaj ich, aby sa podriaďovali kniežatám a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli hotoví ku každému dobrému skutku,
2aby sa nikomu nerúhali, aby neboli svárliví, ale prívetiví, dokazujúci celú krotkú tichosť voči všetkým ľuďom.
3Lebo veď aj my sme boli kedysi nesmyselní, neposlušní, blúdiaci, otročiaci rozličným žiadostiam a rozkošiam a žili sme v zlosti a závisti, ohyzdní, nenávidiaci jedni druhých.
4Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha,
5nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha,
6ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa,
7aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života.
8Verné je to slovo, a chcem, aby si o tom o všetkom pevne dotvrdzoval, aby tí, ktorí uverili Bohu, hľadeli konať dobré skutky. To je to, čo je dobré a užitočné ľuďom.
9Ale bláznivým otázkam a rodopravám, škriepkam a zvadám o ceremónie zákona vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márne.
10Sektárskeho človeka po jednom a po druhom upravení odby
11vediac, že taký človek je prevrátený a hreší súc sám sebou odsúdený.
12Keď pošlem k tebe Artemána alebo Tychika, usiluj sa prijsť za mnou do Nikopola, lebo som usúdil, že tam prezimujem.
13Zénu, učeného v zákone, a Apolla vyprav snažne na cestu, aby im nič nechýbalo.
14A nech sa i naši učia konať dobré skutky, kde je toho treba, aby neboli neužitoční.
15Pozdravujú ťa tí, ktorí sú so mnou, všetci. Pozdrav tých, ktorí nás milujú vo viere. Milosť so všetkými vami! Ameň.