1I dođe mi riječ Jahvina:
1A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
2"Sine čovječji! U čemu je trs loze bolji od drugih šumskih drveta?
2Synu človeka, čo je viac drevo viniča než ktorékoľvek iné drevo? Čo jeho letorast, ktorý bol medzi stromami lesa?
3Služi li da se od njega štogod načini? Djelja li se od njega klin da se o njega što objesi?
3Či sa vezme z neho drevo spraviť nejakú prácu? Či azda vezmú z neho klin zavesiť naň nejaký riad, akýkoľvek?
4Gle, baca se u oganj da izgori: kad mu oganj sažeže oba kraja i sredinu spali, može li još čemu poslužiti?
4Hľa, dáva sa na oheň, aby ho strávil. Oheň strávil oba jeho konce, a jeho prostredok ohorel, či sa hodí na nejakú prácu?
5Eto, ni onda kad bijaše čitav ništa se od njega ne mogaše načiniti. Pa kako će, dakle, čemu poslužiti kad ga plamen sažga?"
5Hľa, keď bolo neporušené, nespravila sa z neho práca, čím menej potom, keď ho strávil oheň, alebo keď ohorelo, spraví sa ešte z neho nejaká práca!
6Zato ovako govori Jahve Gospod: "Kao što sam trs loze, među drugim drvetima, bacio u oganj da izgori, tako ću postupati i s Jeruzalemcima!
6Preto takto hovorí Pán Hospodin: Ako drevo viniča medzi drevom lesa, ktoré som oddal ohňu, aby ho strávil, tak som oddal obyvateľov Jeruzalema.
7Upravit ću lice svoje na njih, i kada se iz jednog ognja izbave, drugi će ih proždrijeti. I spoznat ćete da sam ja Jahve kad lice svoje upravim na njih
7A obrátim svoju tvár proti nim; z jedného ohňa vyšli, a druhý oheň ich strávi, a zviete, že ja som Hospodin, keď postavím svoju tvár proti nim.
8i svu im zemlju opustošim jer mi bijahu nevjerni! - riječ je Jahve Gospoda."
8A obrátim zem na pustinu, pretože sa dopúšťali nevernosti, hovorí Pán Hospodin.