1Godine jedanaeste, prvoga dana u mjesecu, dođe mi riječ Jahvina:
1A bolo jedenásteho roku, prvého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
2"Sine čovječji, jer Tir nad Jeruzalemom klicaše: 'Ha, ha! Razbiše se ta vrata narÄodÄa, i k meni se okrenuše; obogatit ću se: on je opustošen' -
2Synu človeka, preto, že hovorí Týrus o Jeruzaleme: Aha! Skrúšené je mesto, ktoré bolo vrátami národov; obráti sa ku mne, budem naplnený. Spustlo!
3stoga ovako govori Jahve Gospod: 'Evo me protiv tebe, Tire, dići ću na te silne narode, kao što more valove diže!
3Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na teba, Týre, a dovalím hore na teba mnohé národy, jako čo more valí hore svoje vlny,
4Porušit će zidine tirske i razoriti sve kule njegove. A ja ću mu i prašinu pomesti, načinit' od njega pećinu golu!
4a zkazia múry Týru a zboria jeho veže, a vymetiem jeho prach z neho a obrátim ho na holú skalu vypálenú od slnka.
5Bit će sušilište mreža. Jer ja rekoh! - riječ je Jahve Gospoda. I narodima plijen će postati.
5Bude miestom na prestieranie sietí prostred mora, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin, a bude za lúpež národom.
6A sve kćeri njegove od mača će pasti u polju! Znat će da sam ja Jahve!'
6A jeho dcéry, ktoré sú na poli, na pevnine, budú pobité mečom, a zvedia, že ja som Hospodin.
7Jer ovako govori Jahve Gospod: 'Gle, dovest ću na Tir sa sjevera Nabukodonozora, kralja babilonskoga, kralja nad kraljevima, s konjima i bojnim kolima, s konjanicima, četama i mnoštvom naroda!
7Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, dovediem na Týrus Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severa, kráľa kráľov s koňmi a vozmi a s jazdcami a shromaždenie a mnohý ľud.
8Kćeri će tvoje u polju mačem posjeći! Protiv tebe dići će kule opsadne, nasuti protiv tebe nasipe i podić' protiv tebe štitove.
8Tvoje dcéry na poli pobije mečom a dá postaviť proti tebe hradby, nasype proti tebe val a postaví proti tebe pavézu.
9Na zidove će tvoje upraviti zidodere i tvoje će kule kukama oborit'!
9A dá dobývacie nárazníky proti tvojim múrom a poborí tvoje veže svojimi mečami.
10Od nebrojenih konja njegovih svega će te prašina prekriti, a od štropota konjanika i točkova i bojnih kola njihovih zadrhtat će zidine tvoje, kad bude prolazio kroz vrata tvoja, k'o što se prolazi kroz grad osvojen.
10Od množstva jeho koní ťa pokryje ich prach; od hrmotu jazdcov a kár a vozov budú sa triasť tvoje múry, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako vchádzajú do preboreného mesta.
11Kopitima svojih konja zgazit će ti sve ulice; narod tvoj mačem će pobiti i srušiti stupovlje tvoje.
11Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice; tvoj ľud pobije mečom, a pamätné stĺpy tvojej sily sostúpia dolu na zem.
12Poplijenit će bogatstvo tvoje, tvoje će razgrabiti blago! Razorit će tvoje zidine i kuće tvoje divne srušiti! Kamenje, drvo, prašinu tvoju u more će pobacati!
12Rozchvátajú tvoj majetok, olúpia tvoje kupectvo, rozváľajú tvoje múry, poboria tvoje krásne domy a tvoje kamene, tvoje drevo i tvoj prach pohádžu do vody.
13A ja ću prekinuti jeku tvojih pjesama, i zvuk se tvojih harfa više neće čuti!
13A tak učiním prietrž huku tvojich spevov, ani sa viacej nepočuje zvuk tvojich hárf.
14Pretvorit ću te u pećinu golu, postat ćeš sušilište mrežÄa. Više se nikad nećeš podići, jer ja, Jahve, rekoh!' - to riječ je Jahve Gospoda."
14A obrátim ťa na holú, od slnka vypálenú skalu; budeš miestom na prestieranie sietí; nebudeš viacej vystavený, lebo ja Hospodin som hovoril, hovorí Pán Hospodin.
15Ovako Jahve Gospod govori Tiru: "A neće li od trijeska pada tvojega i jecanja tvojih ranjenika, kad nastane u tebi pokolj nemili, zadrhtati svi otoci?
15Takto hovorí Pán Hospodin Týru: či azda od hrmotu tvojho pádu, keď budú stenať ranení na smrť, keď budú ukrutne zabíjať prostred teba, nebudú sa triasť ostrovy?
16I neće li tada svi morski knezovi sići s prijestolja svojih, odbaciti svoje plašteve, i skinuti vezene haljine, u strah se zaodjeti, na zemlju posjedati, dršćući bez prestanka, užasnuti tvojim udesom?
16A sostúpia so svojich trónov všetky kniežatá mora a složia svoje plášte a vyzlečú i svoje vyšívané rúcha; v hrôzu sa oblečú a budú sedieť na zemi a trasúc sa každú chvíľu budú sa desiť nad tebou.
17A zatim će nad tobom zakukati i reći ti: 'Kamo li propade? Kamo li s mora nestade, grade proslavljeni, što bijaše tako moćan na moru, ti i žitelji tvoji, koji strah zadavahu zemlji svoj?
17A pozdvihnú na teba trúchlospev a povedia ti: Oj, ako si len zahynulo, mesto, obydlené pre výhodu mora, mesto, vychvaľované, ktoré bolo silné na mori, ono i so svojimi obyvateľmi, ktorí púšťali svoj strach na všetkých jeho obyvateľov!
18Sada na dan pada tvojega otoci će zadrhtati, otoci u moru prestravit će se zbog propasti tvoje!'
18Teraz sa trasú ostrovy, v deň tvojho pádu, a zdesením sa chvejú ostrovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik.
19Jer ovako govori Jahve Gospod: 'Kad te pretvorim u pusti grad, kakvi su gradovi u kojima više nitko ne boravi, i kada na tebe dovedem bezdane da te velike vode prekriju,
19Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Keď ťa obrátim na spustošené mesto, jako sú mestá, v ktorých sa nebýva, keď dovediem hore na teba hlbinu, takže ťa pokryjú tie mnohé vody,
20spustit ću te s onima koji su sišli u grob, k narodu pradavnom, i smjestit ću te u najdublje zemljine predjele, u vječnu samoću, s onima što u grob siđoše, da se više ne vratiš u zemlju živih.
20spôsobím to, že sostúpiš s tými, ktorí sostupujú do jamy, k ľudu dávneho veku, a posadím ťa v najspodnejšej zemi jako spustošeniny od veku s tými, ktorí sostupujú do jamy, aby si nebolo viacej obývané, a potom dám niečo krásne v zemi živých.
21Pretvorit ću te u užas i više te neće biti. Tražit će te, ali te više nikad neće naći!' - riječ je Jahve Gospoda."
21Učiním ťa hrôzou, a nebude ťa, a budú ťa hľadať, ale ťa nenajdú viacej na veky, hovorí Pán Hospodin.