¹Jedanaeste godine, trećega mjeseca, prvoga dana, dođe mi riječ Jahvina:

¹A bolo jedenásteho roku, tretieho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²"Sine čovječji, kaži faraonu, kralju egipatskom, i mnoštvu njegovu: 'Na koga naličiš veličinom svojom?

²Synu človeka, povedz faraonovi, egyptskému kráľovi, i jeho množstvu: Komuže sa ty podobáš vo svojej veľkosti?

³Usporedit ću te, evo, s cedrom libanonskim, lijepih grana, gusta lišća i debla visoka: vrh mu do oblaka seže.

³Hľa, Assúr bol cedrou na Libanone, krásneho konára, a zatôňujúcou húšťavou a vysokého vzrastu, a jeho listnatý vrchol bol až hore medzi oblakmi.

⁴Voda ga othrani i uzvisi bezdan; rijekama mu svojim nasad oblijevaše, rukave svoje slaše k svem drveću poljskom.

⁴Vody mu dodávaly vzrastu, hlbina ho vyvýšila; s jej riekami chodil vôkol jej výsady, a svoje prietoky vypúšťala ku všetkým stromom poľným.

⁵I zato rastom on nadvisi sve poljsko drveće. Grane mu se namnožiše, hvoje mu se razgranaše od obilne vode što mu dotjecaše;

⁵Preto bol jeho vzrast vyšší nad všetky stromy na poli, a rozmohly sa jeho haluzi, a jeho vetvi sa roztiahly od mnohých vôd, keď vyhnal.

⁶ptice mu nebeske na granama gnijezda savijahu. Ispod hvoja njegovih legoše se divlje zvijeri. A u hladu njegovu svi veliki narodi sjeđahu.

⁶Na jeho letorastoch robili si všelijakí vtáci nebeskí hniezda, pod jeho vetvami rodily sa všelijaké poľné zvieratá, a v jeho tôni sedely všeliktoré veľké národy.

⁷Lijep on bijaše veličinom i širinom svojih grana; do dubokih voda žilje mu sezaše!

⁷A bol krásny vo svojej veľkosti, v dlhokosti svojich konárov, lebo jeho koreň bol pri mnohých vodách.

⁸Ne bijahu mu ravni ni cedrovi u vrtu Božjem, ni čempresi se ne mogahu usporediti s granama njegovim, a platane ni kao hvoje njegove ne bijahu! Nijedno stablo u vrtu Božjem ne bješe mu po ljepoti ravno.

⁸Cedry v zahrade Božej ho nezatienily; jedle sa nevyrovnaly jeho letorastom, a gaštany neboly jako jeho vetvi; niktorý strom v zahrade Božej nevyrovnal sa mu vo svojej kráse.

⁹Ukrasih ga mnoštvom grana, i zaviđaše mu sve edensko drveće u vrtu Božjem.'

⁹Krásneho som ho bol učinil množstvom jeho konárov, takže mu závidely všetky stromy Édena, ktoré boly v zahrade Božej.

¹⁰Stoga ovako govori Jahve Gospod: 'Jer se s rasta uzoholio što mu vrh do oblaka sezaše i srce mu visina zanese,

¹⁰Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že si taký vysoký vzrastom -, a dal svoj vrchol až hore medzi oblaky, a jeho srdce sa povýšilo v jeho výši,

¹¹predadoh ga u ruke najmoćnijemu od svih naroda da učini s njime po zloći njegovoj, i odbacih ga.

¹¹vydal som ho do ruky silného z národov; učinil mu, jako zaslúžil; zahnal som ho pre jeho bezbožnosť.

¹²Tuđinci, najokrutniji od naroda, posjekoše ga i oboriše, grane mu padahu po gorama i svim dolinama, hvoje mu se po svim uvalama polomiše, svi se narodi zemlje od njegova hlada udaljiše, ostaviše ga!

¹²A vyťali ho cudzinci, ukrutní zpomedzi národov, a pohodili ho. Po vrchoch a po všetkých dolinách popadaly jeho konáre, a jeho vetvi boly polámané po všetkých potokoch zeme, a sostúpily preč z jeho tône všetky národy zeme a pohodiac ho nechaly ho ležať.

¹³Na njegovo oboreno stablo sve ptice nebeske sletješe! Među njegovim se granama sve divlje zvijeri nastaniše!

¹³Na jeho padlom telese bývajú všelijakí nebeskí vtáci, a po jeho vetviach sú všelijaké zvieratá poľné,

¹⁴Da se rastom svojim nijedno stablo pokraj vode više ne uzvisi i da vrh svoj među oblake ne uzdigne! I da se nijedno stablo koje pije vode u visinu svoju ne uzdaje! Jer su svi predani smrti, bačeni u podzemne krajeve, posred sinova ljudskih, s onima što slaze u jamu!'

¹⁴aby sa nepovyšovaly vo svojom vzraste niktoré stromy, majúce hojnosť vody, a nedávaly svojho vrchola hore medzi oblaky, ani aby sa nepostavovali ich silní vo svojej vysokosti, niktorí pijúci vodu, lebo všetci sú vydaní smrti do spodku zeme, medzi synov človeka, k tým, ktorí sostupujú do jamy.

¹⁵Ovako govori Jahve Gospod: 'U dan kad on siđe u Podzemlje, u znak žalosti, zatvorih nad njim ponor i zaustavih rijeke njegove. I velike vode presahnuše te sav Libanon zbog njega u tugu zaogrnuh i sve se poljsko drveće zbog njega osuši!

¹⁵Takto hovorí Pán Hospodin: Toho dňa, ktorého sostúpil do pekla, spôsobil som smútok a prikryl som ho priepasťou a odňal som jej rieky, a zadržané boly mnohé vody, a spôsobil som to, aby sa pre neho obliekol Libanon v čierno, a omdlievaly pre neho všetky stromy na poli.

¹⁶Gromotom pada njegova potresoh narode kad ga strmoglavih u Podzemlje s onima što u jamu siđoše! I u podzemnom se kraju utješi sve drveće edensko, najizabranije i najljepše u Libanonu, sve što je vodu ispijalo.

¹⁶Dal som, aby sa od hrmotu jeho pádu triasly národy, keď som ho svrhol do pekla s tými, ktorí sostupujú do jamy. A tak sa potešily na spodku v zemi všetky stromy Édena, to čo je najvýbornejšie a najpeknejšie Libanona, všetci, ktorí pijú vodu.

¹⁷I ono, mišica njegova, i oni među narodima koji u hladu njegovu sjeđahu, siđoše s njim u Podzemlje, k onima što mačem bijahu probodeni.

¹⁷Aj tí sostúpili s ním do pekla k pobitým od meča, i jeho rameno, tí, ktorí sedeli v jeho tôni medzi národami. -

¹⁸Na koga, dakle, među drvećem edenskim, naličiš svojom moći, slavom i veličinom? A sad si s njima oboren u podzemni kraj i s neobrezanima ležiš među onima što mačem bijahu probodeni. To je faraon i sve njegovo mnoštvo' - riječ je Jahve Gospoda."

¹⁸Ktorému sa ty takto podobáš v sláve a vo veľkosti medzi stromami Édena? A tak si svrhnutý so stromami Édena do spodku zeme, ležať budeš medzi neobrezanými, s pobitými od meča. To je i faraon a všetko jeho množstvo, hovorí Pán Hospodin.