¹Kad je Efrajim govorio, strah je zadavao, jer bijaše on prvak u Izraelu, al' ogriješi se Baalom i poginu.

¹Keď hovorieval Efraim, býval strach; bol sa povzniesol v Izraelovi, ale sa previnil modlou Bálom a zomrel.

²I sad još griješe oni od srebra praveć' sebi kipove, kumire po svojoj mašti; svi su oni djelo rukotvorca! Tima - vele - žrtvujte, ljudi neka cjelivaju teoce!

²A teraz hrešia ďalej a spravili si sliatinu zo svojho striebra, podľa svojho umu modly, to všetko dielo remeselníkov. O nich hovoria: Tí, ktorí obetujú ľudí, bozkávajú teľce.

³Zato, bit će oni kao oblak jutarnji, kao rosa koje brzo nestaje, kao pljeva raznesena s gumna, kao dim što kroz otvor izlazi.

³Preto budú jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána, jako plevy, uchvátené víchrom z humna, a jako dym z komína.

⁴A ja sam Jahve, Bog tvoj sve od zemlje egipatske: drugog Boga osim mene ne ljubi! Osim mene nema spasitelja.

⁴Ale ja som Hospodin, tvoj Bôh, od čias Egyptskej zeme, a Boha krome mňa si nepoznal, ani nieto spasiteľa mimo mňa.

⁵Ja te ljubljah u pustinji, u zemlji suhoj.

⁵Ja som ťa poznal na púšti, v zemi veľkého sucha.

⁶Ja ih pasoh, i siti bijahu; nasićenima srce se uzoholi; i tako me zaboraviše.

⁶Podľa svojej dobrej paše sa nasýtili, nasýtili sa, a pozdvihlo sa ich srdce, preto zabudli na mňa.

⁷Stoga ću im biti kao lav, kao leopard što na putu vreba;

⁷A preto im budem ako ľúty lev, budem čihať na ceste jako pardus;

⁸kao medvjedica kojoj ugrabiše mlade, ja ću se na njih baciti, rastrgat' im grudi do srca; k'o lav ću proždrijeti meso njihovo, zvijeri će ih poljske rastrgati.

⁸stretnem sa s nimi jako osirelý medveď a roztrhám to, v čom je zavrené ich srdce; a požeriem ich tam ako ľvica, rozkmáše ich poľná zver.

⁹Uništit ću te, Izraele, i tko će ti pomoći?

⁹To ťa zkazí, Izraelu, pretože ideš proti mne, proti svojej moci.

¹⁰TÓa gdje ti je kralj da te spasi, gdje tvoji knezovi da te brane - oni za koje si govorio: "Daj mi kralja i knezove!"

¹⁰Kdeže je tvoj kráľ, kde? Nech ťa tedy zachráni vo všetkých tvojich mestách alebo tvoji sudcovia, o ktorých si povedal: Daj mi! kráľ i kniežatá!

¹¹U gnjevu svom kralja ti dadoh i u srdžbi ti ga uzimam.

¹¹Dal som ti kráľa vo svojom hneve a vzal som vo svojej prchlivosti.

¹²Dobro se čuva bezakonje Efrajimovo, grijeh je njegov dobro pohranjen.

¹²Zaviazaná je neprávosť Efraimova, ukrytý jeho hriech.

¹³Dođoše na nj trudovi porodiljski, ali on je ludo čedo, ne izlazi na vrijeme iz utrobe materine!

¹³Bolesti rodiacej ženy prijdú na neho; je on syn nie múdry. Lebo je čas, aby nestál, keď sa má narodiť, v prielome detí.

¹⁴Ja ću ih izbaviti od vlasti Podzemlja, od smrti ću ih spasiti! Gdje je tvoja kuga, o smrti, gdje pomor tvoj, Podzemlje! Samilost se sakri od mojih očiju!

¹⁴Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti. Ale nie! Kde sú, ó, smrť, tvoje mory? Kde, peklo, tvoja nákaza? Lútosť bude skrytá pred mojimi očima!

¹⁵Tako je rodan među braćom Efrajim, ali će doći vjetar istočni, vjetar Jahvin iz pustinje: isušit će mu izvore, presahnuti studence, opljačkat mu riznicu, blago odnijeti.

¹⁵Lebo keď aj bude rodiť medzi bratmi, prijde východný vietor; vietor Hospodinov bude vystupovať od púšte hore, a tak vyschne jeho prameň, a vysuší sa jeho žriedlo; on rozchváta poklad, všetky vzácne klenoty.

¹⁶Samária bude pykať, pretože sa protivila svojmu Bohu; padnú od meča; ich deti budú rozrazené, a ich tehotné ženy budú rozpárané.