¹U početku kraljevanja Jojakima, sina Jošijina, kralja Judina, dođe mi riječ Jahvina.

¹Na počiatku kraľovania Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, stalo sa toto slovo od Hospodina povediac:

²Ovako govori Jahve: "Stani u predvorju Doma Jahvina i svim gradovima judejskim koji dolaze da se poklone u Domu Jahvinu naviještaj sve riječi koje sam ti zapovjedio da im kažeš. I ne izostavi ni jedne jedine.

²Takto hovorí Hospodin: Postav sa v nádvorí domu Hospodinovho a budeš hovoriť proti všetkým mestám Júdovým, ktoré prijdú klaňať sa v dome Hospodinovom, všetky slová, ktoré som ti prikázal im hovoriť, neujmeš ani slova,

³Možda će poslušati i vratiti se svaki sa zla puta svoga, pa ću se pokajati za zlo koje naumih učiniti zbog zlodjela njihovih.

³ak by snáď predsa len počuli a navrátili sa každý od svojej zlej cesty, aby som ľutoval zlého, ktoré im myslím učiniť pre nešľachetnosť ich skutkov.

⁴Reci im: 'Ovako govori Jahve: Ako me ne poslušate da hodite po Zakonu što ga stavih pred vas,

⁴A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Ak nebudete počúvať na mňa, aby ste chodili v mojom zákone, ktorý som vám predložil,

⁵slušajući riječi slugu mojih proroka koje vam neumorno šaljem, premda ih do sada niste slušali,

⁵počúvajúc na slová mojich služobníkov prorokov, ktorých ja posielam k vám, a to vstávajúc skoro za rána a posielajúc ich znova a znova (A nepočuli ste!),

⁶postupit ću s ovim Domom kao sa Šilom i učinit ću da ovaj grad bude prokletstvo za sve narode na zemlji.'"

⁶vtedy vydám tento dom, aby bol ako Šílo, a toto mesto vydám kliatbe všetkým národom zeme.

⁷I svećenici i proroci i sav narod slušahu Jeremiju kako naviješta te riječi u Domu Jahvinu.

⁷A kňazi a proroci i všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Hospodinovom.

⁸A kad Jeremija izreče sve ono što mu je Gospod zapovjedio da naviješta svemu narodu, zgrabiše ga svećenici i proroci govoreći: "Platit ćeš glavom!

⁸A stalo sa, keď dohovoril Jeremiáš všetko to, čo prikázal Hospodin hovoriť všetkému ľudu, že ho schopili kňazi a proroci i všetok ľud a povedali: Istotne zomrieš.

⁹Zašto si u ime Jahvino prorokovao: 'Postupit ću s ovim Domom kao sa Šilom i ovaj će grad biti opustošen te nitko više u njemu neće stanovati?'" I sav se narod skupi na Jeremiju u Domu Jahvinu.

⁹Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom povediac: Tento dom bude jako Šílo, a toto mesto vraj spustne tak, že nebude v ňom obyvateľa? A shromaždil sa všetok ľud k Jeremiášovi do domu Hospodinovho.

¹⁰Čuvši to, starješine judejske dođoše iz kraljevskog dvora u Dom Jahvin i sjedoše pred Nova vrata Doma Jahvina.

¹⁰A keď počuli kniežatá Júdove tieto veci, odišli z domu kráľovho hore do domu Hospodinovho a posadili sa pri vchode novej brány Hospodinovej.

¹¹Tada svećenici i proroci rekoše starješinama i svemu narodu: "Ovaj je čovjek zaslužio smrt jer je prorokovao protiv ovoga grada, kao što ste čuli na svoje uši."

¹¹A kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu a riekli: Tento človek zaslúžil, aby bol odsúdený na smrť, lebo prorokoval proti tomuto mestu, jako ste počuli na vlastné uši.

¹²Tada Jeremija reče starješinama i svemu narodu: "Jahve me posla da prorokujem protiv ovoga Doma i ovoga grada sve ono što ste čuli.

¹²Vtedy povedal Jeremiáš všetkým kniežatám a všetkému ľudu a riekol: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli.

¹³Popravite, dakle, putove svoje i djela svoja i slušajte glas Jahve, Boga svoga: i pokajat će se za zlo kojim vam se zaprijetio.

¹³Preto teraz urobte tak, aby boly vaše cesty dobré i vaše skutky a počúvajte na hlas Hospodina, svojho Boha, a Hospodin bude ľutovať zlého, ktoré hovoril proti vám.

¹⁴Ja sam, evo, u vašim rukama. Učinite sa mnom što vam se čini dobro i pravo.

¹⁴A ja, hľa, som vo vašej ruke, urobte mi podľa toho, čo je dobré a spravedlivé vo vašich očiach.

¹⁵Ali dobro znajte: ako me pogubite, krv nedužnu navalit ćete na sebe, na ovaj grad i na njegove stanovnike. Jer, zaista, Jahve me posla k vama da u vaše uši govorim sve ove riječi."

¹⁵Ale vedzte cele iste, že ak ma zabijete, uvalíte na seba nevinnú krv i na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo vpravde ma poslal Hospodin k vám hovoriť vo vaše uši všetky tieto slová.

¹⁶Tada rekoše starješine i sav narod svećenicima i prorocima: "Ovaj čovjek nipošto ne zaslužuje smrt, jer nam je govorio u ime Jahve, Boga našega."

¹⁶Vtedy povedali kniežatá i všetok ľud kňazom a prorokom: Tento človek nezaslúžil, aby bol odsúdený na smrť, lebo nám hovoril v mene Hospodina, našeho Boha.

¹⁷Nato ustadoše i neki od najuglednijih u zemlji te rekoše svemu mnoštvu naroda što se ondje okupilo:

¹⁷A povstali mužovia zo starších zeme a povedali celému shromaždeniu ľudu a riekli:

¹⁸"Mihej Morešećanin prorokovaše u dane Ezekije, kralja judejskog, i govoraše svemu narodu judejskom: 'Ovako govori Jahve nad Vojskama: Sion će biti polje preorano, Jeruzalem ruševina, a Goru Doma ovog šuma će prekriti.'

¹⁸Micheáš Morašťanský prorokoval vo dňoch Ezechiáša, judského kráľa, a povedal všetkému ľudu Júdovmu a riekol: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Sion sa bude orať ako pole, a Jeruzalem bude obrátený v rumy, a vrch tohoto domu bude výšinami lesa.

¹⁹Je li ga zato pogubio Ezekija, kralj judejski, i sva Judeja? Nisu li se pobojali Jahve i nastojali da Jahvu umilostive, te se Jahve pokaja za zlo kojim im se bijaše zaprijetio? A mi, zar da na duše svoje navalimo tako velik zločin?"

¹⁹Či ho azda zabili, Ezechiáš, judský kráľ, i celý Júda? Či sa nebál Hospodina a neprosil pokorne Hospodina o milosť? A Hospodin ľutoval zlého, ktoré hovoril proti nim. Ale my ideme vykonať veľké zlo proti svojim dušiam.

²⁰Bijaše ondje još neki koji prorokovaše u ime Jahvino, Urija, sin Šemajin, rodom iz Kirjat Jearima. I on prorokovaše protiv ovoga grada i zemlje ove kao i Jeremija.

²⁰A bol aj iný muž, ktorý prorokoval v mene Hospodinovom, Uriáš, syn Šemaiášov, z Kirjat-jearíma, a prorokoval proti tomuto mestu i proti tejto zemi všetko tie isté slová jako Jeremiáš.

²¹A kad je kralj Jojakim sa svim ratnicima i zapovjednicima čuo te riječi, tražio je da ga smakne. Čuvši to, Urija se prestraši i pobježe u Egipat.

²¹A keď počul kráľ Jehojakim i všetci jeho udatní i všetky kniežatá jeho slová, hľadal kráľ možnosť zabiť ho. A Uriáš počujúc o tom bál sa a utiekol a prišiel do Egypta.

²²Ali kralj Jojakim posla u Egipat Elnatana, sina Akborova, s nekoliko ljudi;

²²Ale kráľ Jehojakim poslal mužov do Egypta, Elnatána, syna Achborovho, a niektorých mužov s ním, do Egypta.

²³dovedoše oni Uriju iz Egipta i odvedoše ga kralju Jojakimu, koji ga mačem pogubi, a truplo njegovo baci na groblje prostoga puka.

²³A vyviedli Uriáša z Egypta a doviedli ho ku kráľovi Jehojakimovi, ktorý ho zabil mečom a jeho mŕtve telo hodil ku hrobom synov obecného ľudu.

²⁴Ali Ahikam, sin Šafanov, zaštiti Jeremiju te ga ne predaše u ruke narodu da ga pogube.

²⁴Avšak ruka Achikáma, syna Šafánovho, bola s Jeremiášom, aby ho nevydali do ruky ľudu zabiť ho.