1Riječ koju uputi Jeremija proroku Baruhu, sinu Nerijinu, dok je on te riječi iz usta Jeremijinih pisao u knjigu, četvrte godine Jojakima, sina Jošijina, kralja judejskoga:
1Slovo, ktoré hovoril prorok Jeremiáš Báruchovi, synovi Neriášovmu, keď písal tieto slová do knihy z úst Jeremiášových vo štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a vravel:
2Ovako govori Jahve, Bog Izraelov, za tebe, Baruše:
2Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tebe, Báruchu:
3"Jer si rekao: 'Jao meni jer mi Jahve dodaje nevolju na nevolju. Sustadoh uzdišući i ne mogu naći mira!'
3Povedal si: Oj, beda mne! Lebo Hospodin pridal trápenia duše k mojej bolesti. Ustávam vo svojom úpení a nenachádzam odpočinku.
4Ovako govori Jahve: 'Evo, što sam sagradio, porušit ću, što sam zasadio, iščupat ću - po svoj zemlji!
4Takto mu povieš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, to, čo som vybudoval, borím, a to, čo som zasadil, plienim, a tak celú zem; moja je.
5A ti tražiš za se čudesa! Ne traži toga! Jer, gle, svalit ću zlo na sve živo - riječ je Jahvina. A tebi ću kao plijen pokloniti život tvoj na svim mjestima kamo dođeš.'"
5A ty by si hľadal pre seba veľké veci? Nehľadaj! Lebo hľa, uvediem zlé na každé telo, hovorí Hospodin, a tebe dám tvoju dušu za korisť na všetkých miestach, kamkoľvek pôjdeš.