¹O Moabu. Ovako govori Jahve nad Vojskama, Bog Izraelov: "Jao brdu Nebu jer je opustošeno, postiđen je Kirjatajim i osvojen, tvrđa posramljena, razorena,

¹Čo do Moába. Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Beda mestu Nébo, lebo bude spustošené; hanbiť sa bude, vzaté bude Kirjataim, Misgab sa bude hanbiť a bude sa desiť.

²nema više dike moapske. U Hešbonu mu propast skovaše: 'Hajde da ga istrijebimo iz naroda!' A ti, Madmene, bit ćeš razoren, mač već ide za tobom!

²Niet už viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vymysleli proti nemu zlé. Poďte a vytneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺkneš; za tebou pojde meč.

³Slušaj! Jauci se čuju iz Horonajima: 'Pohara, propast strašna!'

³Hlas kriku počuť z Choronajima: Spustošenie a veľké skrúšenie!

⁴'Moab je smlavljen!' čuje se vrištanje mališa njegovih.

⁴Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, že to bude počuť naďaleko.

⁵Da, uz brdo Luhit uspinju se plačući. Da, niz obronke Horonajima razliježe se jauk nad propašću.

⁵Lebo hore svahom Luchíta pojde sa neprestajným plačom; lebo na svahu Choronaima počujú nepriatelia krik skrúšenia.

⁶'Bježite, spasavajte život, ugledajte se u pustinjsku magarad!'

⁶Utekajte, zachráňte svoju dušu! Všetky budú jako borievka na púšti.

⁷Jer si se pouzdao u svoje utvrde, bit ćeš i ti osvojen. Kemoš odlazi u izgnanstvo sa svećenicima i knezovima svojim.

⁷Lebo preto, že sa nadeješ na svoje diela a na svoje poklady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš pojde von do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.

⁸Pustošnik će doći u svaki grad, nijedan mu neće izmaći: Dolina će biti poharana, Visoravan opustošena," govori Jahve!

⁸A pustošiteľ prijde na všetky mestá, ani neujde niktoré mesto; údolie zahynie a rovina bude zahladená, to, čo povedal Hospodin.

⁹Stavite Moabu nadgrobni kamen, jer je do temelja srušen; njegovi su gradovi pustare, u njima nitko ne obitava.

⁹Dajte Moábovi peruť, lebo vyjde letmo, a jeho mestá budú obrátené na pustinu tak, že nebude v nich obyvateľa.

¹⁰Proklet bio tko nemarno obavlja poslove Jahvine! Proklet bio tko krvlju mač svoj ne omasti!

¹⁰Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo, a zlorečený ten, kto zdržuje svoj meč od krvi.

¹¹Od mladosti svoje mir uživaše Moab, ležaše na droždini svojoj, nikad ga nisu pretakali iz bačve u bačvu, nikad u izgnanstvo išao nije: zato mu okus ostade svjež, miris nepromijenjen.

¹¹Moáb žil bezpečný od svojej mladosti a pokojne sedel na svojich kvasniciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani neišiel do zajatia, preto stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa nezmenila.

¹²"Ali, evo, dolaze dani" - govori Jahve - "i ja ću mu poslati tlačitelje koji će ga pretakati, isprazniti njegove bačve i sudove njegove porazbijati.

¹²Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vyprázdnia jeho nádoby a roztrepú ich žbány.

¹³I tada će se Moab postidjeti zbog Kemoša, kao što se dom Izraelov postidio zbog Betela u koji se uzdao."

¹³A tak sa bude hanbiť Moáb pre Chámoša, jako sa hanbia dom Izraelov pre Bét-el, svoju nádej.

¹⁴Kako možete reći: "Mi smo junaci, hrabri ratnici."

¹⁴Akože poviete: My sme udatní hrdinovia a chrabrí mužovia do boja?

¹⁵Pustošnik Moabov navaljuje na nj; cvijet mladosti njegove u klanice silazi, riječ je Kraljeva, Jahve nad Vojskama njemu je ime.

¹⁵Moáb bude spustošený, a nepriateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vybraní mládenci sídu dolu na zabitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov.

¹⁶Bliži se propast Moabova, nesreća njegova hiti.

¹⁶Blízko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náhli sa veľmi.

¹⁷Žalite ga, svi susjedi njegovi, i svi koji znate ime njegovo. Recite: "Kako li se slomi čvrsta palica, žezlo veličanstveno!"

¹⁷Ľutujte ho všetci, ktorí ste na jeho okolí, a všetci, ktorí znáte jeho meno, povedzte: Jako je len polámaná berla sily, palica krásy!

¹⁸Siđi sa slave svoje, sjedni u blato, žitelju, kćeri dibonska! Jer pustošnik Moaba navali na te, poruši sve utvrde tvoje.

¹⁸Sídi so svojej slávy a sadni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhubca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady.

¹⁹Stani na cestu i promatraj, o žitelju Aroera! Pitaj bjegunce i preživjele, pitaj ih: "Što se to dogodi?"

¹⁹Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľko Aroera; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beží, aby unikla; povedz: Čo sa stalo?

²⁰"Moab se stidi jer je slomljen. Plačite, jecajte! Objavite na Arnonu da je Moab poharan."

²⁰Moáb sa hanbí, lebo je zdrtený. Kvíľte a kričte: Oznámte v Arnone, že Moáb je spustošený!

²¹Sud stiže nad Visoravan i nad Holon, Jahsu i Mefaot,

²¹A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat,

²²nad Dibon, Nebo, Bet Diblatajim,

²²prišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-diblataim,

²³Kirjatajim, Bet Gamul, Bet Meon,

²³na Kirjataim, na Bét-gamul i na Bét-meon,

²⁴Kerijot, Bosru i nad sve gradove zemlje moapske, daleke i blize.

²⁴na Kerijót, na Bocru i na všetky mestá zeme Moábovej, ďaleké i blízke.

²⁵"Moabu je rog odbijen, ruka mu je slomljena."

²⁵Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí Hospodin.

²⁶"Opijte ga jer se htjede uzvisiti nad Jahvu: neka se Moab sada valja u bljuvotini svojoj te i on neka bude na podsmijeh.

²⁶Opojte ho, lebo sa povýšil proti Hospodinovi, aby pleskol Moáb do svojho vývratku. A bude aj on na posmech.

²⁷Nije li tebi bio Izrael na podsmijeh? Jesu li ga možda zatekli u krađi te mašeš glavom kad god o njemu govoriš?"

²⁷Alebo či nebol tebe Izrael za posmech? Či bol azda najdený medzi zlodejmi? Lebo kedykoľvek zavadíš o neho svojimi slovami, pokyvuješ hlavou.

²⁸"Ostavite gradove, živite u pećinama, stanovnici Moaba! Budite kao golubovi što se gnijezde na litici onkraj razjapljena bezdana!"

²⁸Opustite mestá a bývajte v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniezdi ďaleko v rozsadlinách.

²⁹Čuli smo za nadutost Moaba, nadutost preveliku, ponos njegov, hvastanje, uznositost, za oholost srca njegova!

²⁹Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, o jeho pýche, o jeho nadutosti a povýšenosti jeho srdca.

³⁰"Poznajem ja obijest njegovu - riječ je Jahvina - laž njegovih riječi, laž djela njegovih!

³⁰Ja znám, hovorí Hospodin, jeho vztek, ale nebude tak; jeho márne reči hrdé nevykonajú ničoho.

³¹Zato moram jaukati nad Moabom, plakati nad svim Moapcima, jecati zbog ljudi Kir Heresa.

³¹Preto kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre mužov Kir-chéresa.

³²Više nego nad Jazerom, plakat ću nad tobom, o lozje sibmansko, kojem se mladice pružahu preko mora, sezahu sve do Jazera. Na tvoje berbe i žetve pade sada pustošnik.

³²Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sibmy! Tvoje výhonky prenikly za more, dosiahly až po more Jazera: na tvoje letné plody a na tvoju oberačku pripadol zhubca.

³³Iščeznu radost i veselje iz voćnjaka i zemlje moapske. Nesta vina u kacama, mastioci više grožđa ne maste, veseli zvuci više nisu veseli."

³³A sprataná bude radosť a plesanie s úrodného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, že nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať hrozna s radostným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača.

³⁴Urlanje Hešbona i Elalea čuje se sve do Jahasa. Viču od Soara do Horonajima i Eglat Šelišije, jer se i vode nimrimske pretvoriše u pustaru.

³⁴Od kriku Chešbona až po Eleále, až po Jahac budú vydávať svoj hlas, od Coára až po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nimríma budú obrátené na púšť.

³⁵"U Moabu ću učiniti - riječ je Jahvina - da se ne uzlazi na uzvišice i kadi bogovima njegovim.

³⁵A spôsobím to, hovorí Hospodin, aby nemal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom.

³⁶Stoga mi srce poput frule dršće za Moabom, srce moje poput frule dršće za ljudima Kir Heresa: jer propade stečevina koju stekoše!

³⁶Preto zneje moje srdce pre Moába jako fujary, a moje srdce zneje nad mužmi Kir-chéresa jako píšťaly; preto aj prebytok, ktorého nadobudli, zahynie.

³⁷Sve su glave obrijane i brade podrezane; po svim rukama urezi, oko bokova kostrijet.

³⁷Lebo každá hlava je plešivá a každá brada ostrihaná, na všetkých rukách sú rezy a na bedrách smútočné vrece;

³⁸Na svim krovovima Moaba i na njegovim trgovima samo zapomaganje, jer smrskah Moab kao krčag koji se nikomu ne mili" - riječ je Jahvina.

³⁸na všetkých postrešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý žalostný nárek, lebo som rozbil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí Hospodin.

³⁹Kako li je smrskan! Kako li sramotno Moab udari u bijeg! Moab postade ruglo i strašilo svim susjedima.

³⁹Aký je zdrtený! Kvília. Ako obrátil Moáb chrbát od hanby! A Moáb je za posmech a na postrach všetkým, ktorí sú vôkol neho!

⁴⁰Jer ovako govori Jahve: "Gle, poput orla lebdi, nad Moabom širi krila.

⁴⁰Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, priletí jako orol a roztiahne svoje krýdla na Moába.

⁴¹Gradovi su zauzeti, osvojene tvrđave. Srce moapskih junaka bit će toga dana kao srce žene u trudovima.

⁴¹Kerijót bude vzaté, a pevnosti budú uchvátené. A srdce udatných mužov Moábových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.

⁴²Izbrisan je Moab iz naroda jer se uzvisi nad Jahvu.

⁴²Moáb bude zahladený tak, že prestane byť ľudom, pretože sa povýšil proti Hospodinovi.

⁴³Strava, jama i zamka tebi, žitelju Moaba! - riječ je Jahvina.

⁴³Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí Hospodin.

⁴⁴Tko stravi umakne, u jamu će pasti; tko se iz jame izvuče, u zemlju će pasti. Da, to ću svaliti na Moab u danima kazne njegove" - riječ je Jahvina.

⁴⁴Ten, kto utečie pred strachom, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí Hospodin.

⁴⁵"U sjeni se hešbonskoj ustavljaju iscrpljeni bjegunci. Al' vatra izlazi iz Hešbona, plamen liže iz dvora sihonskog i proždire sljepoočnice Moabu i tjeme sinova nemirničkih.

⁴⁵V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčerpaní utekajúci; ale istotne vyjde oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Síchona a zožerie sluchu Moábovu a temeno hlavy synov hrmotu.

⁴⁶Jao tebi, Moabe! Umišljen si, narode Kemošev! Jer sinove tvoje u izgnanstvo odvedoše, kćeri tvoje u progonstvo.

⁴⁶Beda tebe, Moábe! Zahynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen.

⁴⁷Ali ću promijeniti udes Moabov u budućnosti" - riječ je Jahvina. Dovde suđenje Moabu.

⁴⁷Ale v posledných dňoch navrátim zajatých Moábových, hovorí Hospodin. Potiaľto súd Moábov.