1Filisterne samlede hele deres Hær i Afek, medens Israel havde slået lejr om Kilden ved Jizre'el.
1A Filištíni shromaždili všetky svoje vojská do Aféku a Izrael táboril pri studni, ktorá je v Jizreele.
2Og Filisternes Fyrster rykkede frem med deres Hundreder og Tusinder, og sidst kom David og hans Mænd sammen med Akisj.
2A kniežatá Filištínov išli ta po stách a po tisícoch, a Dávid a jeho mužovia išli pozade s Achišom.
3Da sagde Filisternes Høvdinger: "Hvad skal de Hebræere her?" Akisj svarede: "Det er jo David, Kong Saul af Israels Tjener, som nu allerede har været hos mig et Par År, og jeg har ikke opdaget noget mistænkeligt hos ham, siden han gik over til mig."
3Ale velitelia Filištínov povedali: Čo tu robia títo Hebreji? A Achiš odpovedal veliteľom Filištínov: Či nie je toto Dávid, služobník Saula, izraelského kráľa, ktorý bol so mnou toto už rok alebo toto už roky? A nenašiel som na ňom ničoho od toho dňa, jako odpadol od Saula, až do tohoto dňa.
4Men Filisternes Høvdinger blev vrede på ham og sagde: "Send den Mand tilbage til det Sted, du har anvist ham. Han må ikke drage i Kamp med os, for at han ikke skal vende sig imod os under Slaget; thi hvorledes kan denne Mand bedre vinde sin Herres Gunst end med disse Mænds Hoveder?
4Ale velitelia Filištínov sa nahnevali na neho a velitelia Filištínov mu povedali: Vráť toho muža, nech sa navráti na svoje miesto, kam si ho usadil, ale nech neide s nami dolu do boja, aby sa nám nestal v boji protivníkom. Lebo veď čím si bude môcť tento získať priazeň svojho pána? Či azda nie hlavami tých mužov?
5Det var jo David, om hvem man sang under Dans: Saul slog sine Tusinder, men David sine Titusinder!"
5Či nie je toto Dávid, ktorému spievali v kolotancoch a vraveli: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?
6Da lod Akisj David kalde og sagde til ham: "Så sandt HERREN lever: Du er redelig, og jeg er vel tilfreds med, at du går ud og ind hos mig i Lejren, thi jeg har ikke opdaget noget mistænkeligt hos dig, siden du kom til mig; men Fyrsterne er ikke glade for dig.
6Vtedy povolal Achiš Dávida a povedal mu: Jako že žije Hospodin, statočný si, a ľúbi sa mi tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie so mnou do vojska, lebo som nenašiel na tebe ničoho zlého od toho dňa, ktorého si prišiel ku mne, až do tohoto dňa. Ale sa neľúbiš kniežatám.
7Vend nu derfor tilbage og gå bort i Fred, for at du ikke skal gøre noget, som mishager Filisternes Fyrster!"
7Preto teraz vráť sa a idi v pokoji, aby si neučinil zlého v očiach kniežat Filištínov.
8Da sagde David til Akisj: "Hvad har jeg gjort, og hvad har du opdaget hos din Træl, fra den Dag jeg trådte i din Tjeneste, siden jeg ikke må drage hen og kæmpe mod min Herre Kongens Fjender?"
8Na to riekol Dávid Achišovi: A čože som urobil? A čo si našiel na svojom služobníkovi počnúc od toho dňa, v ktorom som bol po prvé pred tebou, až do tohoto dňa, že nemám ísť a bojovať proti nepriateľom svojho pána kráľa?
9Akisj svarede David: "Du ved, at du er mig kær som en Guds Engel, men Filisternes Høvdinger siger: Han må ikke drage med os i Kampen!
9Ale Achiš odpovedal a riekol Dávidovi: Viem, lebo si dobrý v mojich očiach ako anjel Boží, len že velitelia Filištínov riekli, nepojde vraj s nami hore do boja!
10Gør dig derfor rede i Morgen tidlig tillige med din Herres Folk, som har fulgt dig, og gå til det Sted, jeg har anvist eder; tænk ikke ilde om mig, thi du er mig kær; gør eder rede i Morgen tidlig og drag af Sted, så snart det bliver lyst!"
10Preto teraz vstaň skoro ráno i sluhovia tvojho pána, ktorí prišli s tebou, a tedy keď vstanete skoro ráno, a bude vám svetlo, iďte.
11David og hans Mænd begav sig da tidligt næste Morgen på Hjemvejen til Filisternes Land, medens Filisterne drog op til Jizre'el.
11A tak vstal Dávid skoro ráno, on i jeho mužovia, aby odišiel za rána, aby sa navrátil do zeme Filištínov. A Filištíni išli hore do Jizreela.