¹Afsløret er Efraims Brøde, Samarias ondskab, thi Svig er, hvad de har for, og Tyve gør Indbrud, Ransmænd røver på Gaden.

¹Keď liečim Izraela, zjavuje sa neprávosť Efraimova a všelijaká zlosť Samárie, lebo robia falošne, a ide zlodej; vonku rabuje rota zbojníkov.

²De tænker ej på, at jeg husker al deres Ondskab. Nu står deres Gerninger om dem, de er for mit Åsyn.

²Ani si nepovedia vo svojom srdci, že pamätám na všetku ich nešľachetnosť. Teraz ich obkľučujú ich skutky; sú pred mojou tvárou.

³Med ondt i Sinde glæder de Kongen, under sleske Lader Fyrster.

³Svojou nešľachetnosťou obveseľujú kráľa a svojimi klamstvami kniežatá.

⁴Horkarle er de alle. De ligner en gloende Ovn, som en Bager standser med at ilde, fra Æltning til Dejgen er syret.

⁴Všetci, koľko ich je, cudzoložia; podobní sú peci, vykúrenej od pekára; ten, kto roznecuje, prestane roznecovať iba od zarobenia cesta do jeho skysnutia.

⁵De gør på Kongens Dag Fyrsterne syge af Rus. Spottere giver han Hånden,

⁵Deň nášho kráľa? Chorým ho urobily kniežatá rozpálením od vína; naťahuje svoju ruku s posmievačmi.

⁶thi lumskelig nærmed de sig. Hjertet er som en Ovn; deres Vrede sover om Natten, men brænder i Lue ved Gry.

⁶Lebo priblížili svoje srdce ku svojim úkladom ako pec; ich pekár spí celú noc; ráno horí ich srdce jako plápolajúci oheň.

⁷Som Ovnen gløder de alle, deres Herskere æder de op; alle deres Konger falder, ej en af dem påkalder mig.

⁷Všetci sú rozpálení jako pec a žerú svojich sudcov; všetci ich kráľovia popadali; nie je medzi nimi nikoho, kto by volal ku mne.

⁸Efraim er iblandt Folkene, aflægs er han; Efraim er som en Kage, der ikke er vendt.

⁸Efraim sa smiešal s národami; Efraim je podpopolným chlebom neobráteným.

⁹Fremmede tæred hans Kraft, han mærker det ej; hans Hår er også grånet, han mærker det ej.

⁹Cudzinci požierajú jeho silu, a on nevie o tom, i šedina ho už poprskala, a on nevie ničoho.

¹⁰Mod Israel vidner dets Hovmod; de vendte ej om til HERREN deres Gud og søgte ham ikke trods alt.

¹⁰Pýcha Izraelova svedčí do jeho tvári, ale sa nenavrátili k Hospodinovi, svojmu Bohu, ani ho nehľadajú napriek všetkému tomu.

¹¹Efraim er som en Due, tankeløs, dum; de kalder Ægypten til Hjælp og vandrer til Assur.

¹¹A tak je Efraim ako sprostá holubica, bez srdca, ktorá nemá rozumu. Volajú Egypt, idú do Assýrie!

¹²Men medens de vandrer, kaster jeg Nettet over dem, bringer dem ned som Himlens Fugle og revser dem for deres Ondskab.

¹²Hneď, ako odídu, rozostriem na nich svoju sieť; stiahnem ich dolu jako nebeské vtáctvo; budem ich trestať podľa toho, čo sa slýchalo v ich shromaždení.

¹³Ve dem, fordi de veg fra mig, Død over dem for deres Frafald! Og jeg skulde genløse dem, endskønt de lyver imod mig!

¹³Oj, beda im, že odišli odo mňa! Zkaza im, pretože zradne odpadli odo mňa, kým som ich predsa ja vykúpil, a oni hovoria proti mne lži.

¹⁴De råber ej til mig af Hjertet, når de jamrer på Lejet, sårer sig for Korn og Most og er genstridige mod mig.

¹⁴Nekričia ku mne svojím srdcom, ale zavýjajú na svojich ložiach; shromažďujú sa pre obilie a pre vínnu šťavu; uhli proti mne.

¹⁵Jeg gav deres Arme Styrke, men ondt har de for imod mig.

¹⁵A ja, ktorý som ich trestal nato, aby som posilnil ich ramená, proti mne vymýšľajú zlé.

¹⁶De vender sig, dog ej opad, de er som en slappet Bue. Deres Fyrster skal falde for Sværd ved deres Tunges Frækhed. Det spottes de for i Ægypten.

¹⁶Obracajú sa, ale nie k Najvyššiemu; sú jako klamné lučište; ich kniežatá padnú mečom, od zúrenia ich jazyka; to bude na nich posmech v Egyptskej zemi.