¹Landets Herrer sender en Gave fra Sela gennem Ørknen til Zions Datters Bjerg.

¹Pošlite baranca panovníkovi zeme od Sela až do púšte na vrch dcéry Siona!

²Og ret som flagrende Fugle, som en opskræmt Rede er Moabs Døtre ved Arnons Vadesteder.

²A stane sa toto: Jako vták poletuje sem a ta, keď je vyhnaný z hniezda, také budú dcéry Moábove pri brodoch Arnona.

³"Kom med et Råd, gør Ende derpå, lad din Skygge blive som Natten ved højlys Dag, skjul de bortdrevne, røb ej de flyende!

³Daj radu, dcéro Siona, učiň súd a rozrieš, učiň svoju tôňu ako noc, na pravé poludnie, ukry zahnaných, Moába, ktorý nemá miesta, neodkry a nevyzraď!

⁴Giv Moabs bortdrevne Tilhold hos dig, vær dem et Skjul for den, som hærger! Er først Voldsmanden borte, Ødelæggelsen omme, Undertrykkeren ude af Landet.

⁴Nech bývajú u teba jako pohostíni moji zahnaní, Moábiti, buď im skrýšou pred zhubcom, lebo veď raz prestane násilník, bude koniec pustošeniu; tí, ktorí šliapu, zahynú zo zeme.

⁵skal en Trone rejses med Mildhed, og på den skal sidde en Dommer med Trofasthed i Davids Telt, ivrig for Ret og øvet i Retfærd."

⁵Ale trón bude pevne postavený na milosti, a sedieť bude na ňom panovník, panujúci v pravde v stáne Dávidovom, ktorý bude súdiť a vyhľadávať súd a bude rýchly vykonať spravedlivosť.

⁶"Vi har hørt om Moabs Hovmod, det såre store, dets Overmod, Hovmod og Frækhed, dets tomme Snak."

⁶Slýchali sme o pýche Moábovej, že je veľmi pyšný, o jeho hrdosti, o jeho pýche, o jeho prchlivosti, o jeho lživých rečiach chlubných.

⁷Derfor jamrer Moab over Moab, alle jamrer; Kir-Haresets Rosinkager sukker de sønderknust over.

⁷Preto bude kvíliť Moáb pre Moába, každý z nich bude kvíliť, pre obnažené základy Kír-charéseta budete úpieť, celí zdrtení.

⁸Thi visne er Hesjbons Marker, Sibmas Vinstok, hvis Druer slog Folkenes Herrer til Jorden; den nåede Ja'zer, famled gennem Ørkenen, dens Ranker bredte sig, overskred Havet.

⁸Pretože úrodné polia Chešbona uvädnú; vinič Sibmy bude zkazený, pánovia národov potlčú jeho výborné révy, ktoré sahajú až do Jazera, blúdiac zabiehajú až na púšť, jeho úponkovité výhonky ťahajú sa ďaleko, prešly až za Soľné more.

⁹Derfor græder jeg Ja'zers Gråd over Sibmas Vinstok, væder med min Tåre Hesjbon, og El'ale; thi et Vinperserråb slog ned på,din Frugt og din Høst,

⁹Preto nech oplakávam vinič Sibmy plačom Jazera! Polievam ťa svojimi slzami, ó, Chešbone a Eleále, lebo na tvoju oberačku a na tvoju žatvu padol útočný krik nepriateľa.

¹⁰fra Frugthaver svandt både Glæde og Jubel; i Vingårde jubles der ikke, der lyder ej Råb, i Karrene trampes ej Vin, Vinperserråbet er tystnet.

¹⁰A tak bude sprataná radosť a plesanie s úrodného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výskať; vína v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby prestal radostný krik oberačov.

¹¹Derfor bæver mit Indre som Citren for Moab, mit Hjerte for Kir-Heres.

¹¹Preto moje srdce, moje útroby žalostne zvučia pre Moába jako citara a moje vnútro pre Kír-cheres.

¹²Og når Moab viser sig på Offerhøjen, når det gør sig Møje og kommer til sin Helligdom for at bede, udretter det intet.

¹²A stane sa, keď bude zrejmé, že ustal Moáb na výšine, že vojde do svojej svätyne modliť sa, ale nezmôže ničoho.

¹³Det er Ordet, HERREN fordum talede til Moab.

¹³Toto je slovo, ktoré hovoril Hospodin o Moábovi už dávno.

¹⁴Men nu siger HERREN: Om tre År, som Daglejeren regner Året, skal Moabs Herlighed vanæres med al den store larmende Hob. Resten bliver lille, ringe og afmægtig.

¹⁴A teraz hovorí Hospodin takto: Vo troch rokoch ako v rokoch nájomníka bude potupená sláva Moábova so všetkým tým veľkým množstvom, a ostatok bude malý, malinký, nepatrný.