1Et Udsagn om Tyrus. Jamrer, I Tarsisskibe, eders Fæstning er i Grus! De får det at vide på Vejen fra Kyperns Land.
1Bremä Týru. Kvíľte, lode Taršíša, lebo bude spustošený tak, že nezostane z neho domu, ani už nebude kam vojsť. Zo zeme Kittím zjavené im to bude.
2Det er ude med Kystlandets Folk, med Zidons Købmænd, hvis Sendebud for over Havet,
2Umĺknite, obyvatelia ostrova! Sidonskí kupci, ktorí sa plavili morom, plnili ťa bohatstvom.
3de mange Vande, hvis Indkomst var Sjihors Sæd, hvis Vinding Alverdens Varer.
3Na veľkých vodách semeno Šíchora, žatva veľrieky jeho dôchodkom, a bol sa stal tržišťom národov.
4Skam få du, Zidon, thi Havet siger: "Jeg har ikke haft Veer, jeg fødte ikke, ej har jeg fostret Ynglinge, opfødt Jomfruer!"
4Hanbi sa, Sidone, lebo hovorí more, pevnosť mora, a vraví: Nepracovala som k porodu a neporodila som ani som nevychovala mládencov, ani som nevypestovala panien.
5Når Rygtet når Ægypten, skælver de ved Rygtet om Tyrus.
5Jako pôsobila zvesť Egypta - Ľudia sa svíjali od hrôzy - tak bude pôsobiť aj zvesť Týru.
6Drag over til Tarsis og jamrer, I Kystlandets Folk!
6Prejdite do Taršíša, kvíľte, obyvatelia ostrova!
7Er det eders jublende By fra Urtids Dage, hvis Fødder førte den viden om som Gæst?
7Lebo povedia: Či vám je toto tá vaša veselá mať, ktorá má svoj pôvod odo dní starodávna? Nech ju zanesú jej nohy bývať ďaleko jako pohostín.
8Hvo satte sig dette for mod det kronede Tyrus, hvis Købmænd var Fyrster, hvis Kræmmere Jordens Adel?
8Kto to usúdil vo svojej rade o Týre, ktorý korunováva, ktorého kupci sú kniežatami a jeho kramári slávnymi na zemi?
9Det gjorde Hærskarers HERRE for at vanære Hovmod, skænde al Stolthed, al Jordens Adel.
9Hospodin Zástupov to usúdil vo svojej rade, aby poškvrnil pýchu každej krásy, aby potupil všetkých slávnych zeme.
10Græd, I Tarsisskibe, Havn er der ikke mer!
10Prejdi svoju zem ako veľrieka, dcéro Taršíša, niet už opasku.
11Han udrakte Hånden mod Havet, rystede Riger, HERREN samled Folk for at jævne Kana'ans Fæstninger.
11Vystrel svoju ruku na more, zatriasol kráľovstvami, Hospodin prikázal o kramárovi Kanaánovi, aby zkazili jeho pevnosti,
12Han sagde: "Aldrig mer skal du juble, du voldtagne Jomfru, Zidons Datter! Stå op, drag over til Kypern, selv der skal du ej finde Hvile!"
12a riekol: Nebudeš sa viacej veseliť, ty znásilnená panno dcéry Sidona! Vstaň, preplav sa do Kittíma, ale ani tam nebudeš mať odpočinku.
13Se til Kyprioternes Land! Søfarere grunded det Folk; de rejste dets Vagttårne, Byer og Borge. Han gjorde det til en Ruinhob.
13Hľa, zem Chaldejov. (Toho ľudu už niet.) Assúr ju pripravil pre divé mačky. Postavili jeho obliehacie veže, rozborili jej paláce do základov, obrátili ju na zrúcaninu.
14Jamrer, I Tarsisskibe, eders Fæstning er i Grus!
14Kvíľte, lode Taršíša, lebo je spustošená vaša pevnosť!
15På hin Dag skal Tyrus gå ad Glemme i halvfjerdsindstyve År, som i een Konges Dage. Men efter halvfjerdsindstyve Års Forløb skal det gå med Tyrus som med Skøgen i Visen:
15A stane sa toho dňa, že bude Týrus zabudnutý sedemdesiat rokov, ako sú dni veku jedného kráľa; po sedemdesiatich rokoch stane sa Týru, jako je v pesničke smilnice:
16Tag din Citer, gå rundt i Byen, du glemte Skøge, leg smukt på Strenge, syng, hvad du kan, så du kommes i Hu!"
16Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá smilnico; hraj dobre, spievaj hodne, aby si spomenuli na teba!
17Efter halvfjerdsindstyve Års Forløb vil HERREN se til Tyrus; det skal atter modtage Skøgeløn og bole med Alverdens Riger på den vide Jord.
17A bude po sedemdesiatich rokoch, že Hospodin navštívi Týrus, ale on sa navráti ku svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na tvári zeme.
18Men dets Vinding og Skøgeløn skal helliges HERREN; den skal ikke gemmes hen eller lægges op; dem, der bor for HERRENs Åsyn, skal dets Vinding tjene til Føde, Mættelse og prægtige Klæder.
18No, jeho zárobok a jeho mzda budú sväté Hospodinovi. Nebude to vložené do pokladu ani složené do skladu, ale jeho zárobok bude pre tých, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby jedli do sýtosti a odievali sa dôstojne.