1Vågn op, vågn op, ifør dig tag dit Højtidsskrud på, Jerusalem, hellige By! Thi uomskårne, urene Folk skal ej mer komme ind.
1Prebuď sa, prebuď, odej sa svojou silou, Sione! Obleč si svoje zdobné rúcho, Jeruzaleme, to sväté mesto, lebo už neprijde viacej na teba neobrezaný a nečistý!
2Ryst Støvet af dig, stå op, tag Sæde, Jerusalem, fri dig for Halslænken, Zions fangne Datter!
2Otras sa z prachu, povstaň, posaď sa, Jeruzaleme! Rozviaž si povrazy svojej šije a zahoď, zajatá dcéro Siona!
3Thi så siger HERREN: For intet solgtes I, og uden Sølv skal I løskøbes.
3Lebo takto hovorí Hospodin: Zadarmo ste sa predali a tak ani nebudete vykúpení za peniaze.
4Thi så siger den Herre HERREN: I Begyndelsen drog mit Folk ned til Ægypten for at bo der som fremmed, og siden undertrykte Assyrien det uden Vederlag.
4Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Najprv sišiel môj ľud dolu do Egypta, aby tam pohostínil, a Assúr ho utiskuje bez príčiny.
5Og nu? Hvad har jeg at gøre her? lyder det fra HERREN; mit Folk er jo ranet for intet. De, der hersker over det, brovter, lyder det fra HERREN, og mit Navn vanæres ustandseligt Dagen lang.
5A tak teraz čože tu mám činiť, hovorí Hospodin, keď je môj ľud vzatý darmo, a tí, ktorí panujú nad ním, výskajú, hovorí Hospodin, a ustavične každého dňa sa rúhajú môjmu menu?
6Derfor skal mit Folk kende mit Navn på hin Dag, at det er mig, som har talet, ja mig.
6Preto pozná môj ľud moje meno, preto, toho dňa, že som to ja, ktorý hovorím: Hľa, tu som!
7Hvor liflige er på Bjergene Glædesbudets Fodtrin, han, som udråber Fred, bringer gode Tidender, udråber Frelse, som siger til Zion: "Din Gud har vist, han er Konge."
7Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, ktorý zvestuje radostné veci, ktorý hlása pokoj, ktorý zvestuje dobré, ktorý hlása spasenie, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Bôh kraľuje!
8Hør, dine Vægtere råber, de jubler til Hobe, thi de ser for deres Øjne HERREN vende hjem til Zion.
8Počuj! Hlas tvojich strážnych! Pozdvihli svoj hlas, radostne prespevujú všetci spolu, lebo uvidia, zoka-voko, keď sa Hospodin navráti na Sion.
9Bryd ud til Hobe i Jubel, Jerusalems Tomter! Thi HERREN trøster sit Folk, genløser Jerusalem.
9Jasajte, radostne prespevujte spolu pustiny Jeruzalema, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem!
10Han blotter sin hellige Arm for al Folkenes Øjne, den vide Jord skal skue Frelsen fra vor Gud.
10Hospodin obnažil rameno svojej svätosti pred očami všetkých národov, a uvidia všetky končiny zeme spasenie nášho Boha!
11Bort, bort, drag ud derfra, rør ej noget urent, bort, tvæt jer, I, som bærer HERRENs Kar!
11Preč, preč, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa nečistého, vyjdite z jeho stredu, z Babylona, očistite sa vy, ktorí nosíte nádoby Hospodinove!
12Thi i Hast skal I ej drage ud, I skal ikke flygte; nej, foran eder går HERREN, eders Tog slutter Israels Gud.
12Lebo nevyjdete v spechu ani nepojdete útekom, lebo Hospodin pojde pred vami, a za vami jako zadná stráž pojde Bôh Izraelov.
13Se, min Tjener får Fremgang han stiger, løftes og ophøjes såre.
13Hľa, môj služobník bude rozumne konať, bude vyvýšený a vznešený a bude veľmi vysoký.
14Som mange blev målløse over ham, så umenneskelig ussel så han ud, han ligned ej Menneskenes Børn
14Jako sa mnohí zhrozia nad tebou. (Tak bude zohavený jeho vzhľad nad iných ľudí a jeho podoba nad synov človeka) -
15skal Folk i Mængde undres, Konger blive stumme over ham; thi hvad ikke var sagt dem, ser de, de skuer, hvad de ikke havde hørt.
15tak zase skropí mnohé národy; pred ním kráľovia zavrú svoje ústa, pretože to, čo im nebolo rozprávané, uvidia, a tomu, čoho nepočuli, porozumejú.