¹For Zions Skyld vil jeg ej tie, for Jerusalems skyld ej hvile før dets Ret rinder op som Lys, som en luende Fakkel dets Frelse.

¹Pre Sion nebudem mlčať a pre Jeruzalem nebudem ticho, dokiaľ nevyjde jeho spravedlivosť ako blesk, a nebude horieť jeho spasenie ako fakľa.

²Din Ret skal Folkene skue og alle Konger din Ære. Et nyt Navn giver man dig, som HERRENs Mund skal nævne.

²A tak uvidia národy tvoju spravedlivosť a všetci kráľovia tvoju slávu, a budú ťa volať novým menom, ktoré vyrieknu ústa Hospodinove.

³Og du bliver en dejlig Krone i HERRENs Hånd, et kongeligt Hovedbind i Hånden på din Gud.

³A budeš korunou krásy v ruke Hospodinovej a diadémom kráľovstva v ruke svojho Boha.

⁴Du kaldes ej mer "den forladte", dit Land "den ensomme"; nej, "Velbehag" kaldes du selv, og dit Land kaldes "Hustru". Thi HERREN har Velbehag i dig, dit Land skal ægtes.

⁴Nepovedia ti viacej, že vraj opustená, ani tvojej zemi už viacej nepovedia spustošená; ale ty sa budeš volať: Chefcí-bah, a tvoja zem: Beula; lebo Hospodin bude mať v tebe záľubu, a tvoja zem bude vydatá jako žena.

⁵Som Ynglingen ægter en Jomfru, så din Bygmester dig, som Brudgom glædes ved Brud, så din Gud ved dig.

⁵Lebo jako si mládenec vezme pannu za ženu, tak si ťa vezmú tvoji synovia, a jako sa ženích raduje svojej neveste, tak sa bude tebe radovať tvoj Bôh.

⁶Jeg sætter Vægtere på dine Mure, Jerusalem; ingen Sinde bag eller Nat skal de tie. I, som minder HERREN, und jer ej Ro

⁶Na tvojich múroch, Jeruzaleme, ustanovím strážcov, ktorí po celý deň a po celú noc nebudú nikdy mlčať. Vy tedy, ktorí pripomínate Hospodina, nemajte pokoja!

⁷og lad ham ikke i Ro, før han bygger Jerusalem, før han får gjort Jerusalem til Pris på Jorden.

⁷Ale nedajte ani jemu pokoja, dokiaľ pevne nepostaví a dokiaľ neučiní Jeruzalema chválou na zemi!

⁸HERREN svor ved sin højre, sin vældige Arm: Jeg giver ej mer dine Fjender dit Korn til Føde; Mosten, du sled for, skal Udlandets Sønner ej drikke;

⁸Hospodin prisahal na svoju pravicu a na rameno svojej sily povediac: Nedám viacej tvojho obilia za pokrm tvojim nepriateľom, ani nebudú piť synovia cudzozemca tvojej vínnej šťavy, na ktorej si pracoval.

⁹nej, de, der høster, skal spise prisende HERREN; de, der sanker, skal drikke i min hellige Forgård.

⁹Ale tí, ktorí ho spratali, ho budú jesť a budú chváliť Hospodina, a tí, ktorí ju shromaždili, ju budú piť v sieňach mojej svätosti.

¹⁰Drag ud gennem Portene, drag ud, ban Folket Vej, byg Vej, byg Vej, sank alle Stenene af, rejs Banner over Folkeslagene!

¹⁰Prejdite, prejdite bránami, urovnajte cestu prichádzajúcemu ľudu! Nasypte, nasypte hradskú cestu, vysberajte kamenie, vyzdvihnite prápor oproti národom!

¹¹Se, HERREN lader det høres til Jordens Ende: Sig til Zions Datter: "Se, din Frelse kommer, se, hans Løn er med ham, hans Vinding foran ham!"

¹¹Hľa, Hospodin dá vyhlásiť až do konca zeme: Povedzte dcére Siona: Hľa, ide tvoja spása, hľa, jeho mzda s ním a jeho dielo pred ním.

¹²De skal kaldes: det hellige Folk, HERRENs genløste, og du: den søgte, en By, som ej er forladt.

¹²A nazovú ich: svätý ľud, vykúpení Hospodinovi; a ty sa budeš volať hľadaným, mestom, ktoré nebude opustené.