1Men Israeliterne forgreb sig på det bandlyste, idet Akan, en Søn af Karmi en Søn af Zabdi, en Søn af Zera, af Judas Stamme, tilvendte sig noget af det bandlyste. Da blussede HERRENs Vrede op mod Israeliterne.
1Ale synovia Izraelovi sa prehrešili dopustiac sa nevernosti pri zarieknutom. Lebo Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zéracha, z pokolenia Júdovho, vzal zo zarieknutého, a preto sa zapálil hnev Hospodinov na synov Izraelových.
2Derpå sendte Josua nogle Mænd fra Jeriko til Aj, som ligger ved Bet Aven, østen for Betel, og sagde til dem: "Drag op og udspejd Egnen!" Og Mændene drog op og udspejdede Aj.
2A Jozua vyslal mužov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehujte zem. A mužovia odišli hore a prešpehovali Haj.
3Da de kom tilbage til Josua, sagde de til ham: "Lad ikke hele Folket drage derop; lad en to-tre Tusind Mand drage op og indtage Aj; du behøver ikke at umage hele Folket med at drage derop, thi de er få!"
3A keď sa navrátili k Jozuovi, riekli mu: Nech nejde hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce mužov alebo tri tisíce mužov, a zbijú Haj. Neunúvaj ta všetkého ľudu, lebo ich je málo.
4Så drog henved 3000 Mand af Folket derop; men de blev slået på Flugt af Ajjiterne,
4A tak odišlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce mužov. Ale utiekli pred mužmi mesta Haja.
5og Ajjiterne dræbte seks og tredive Mand eller så af dem; de forfulgte dem uden for Porten indtil Stenbruddene og huggede dem ned på Skråningen. Da sank Folkets Mod og blev til Vand.
5A mužovia Haja zabili z nich tak asi tridsaťšesť mužov a honili ich pred brány až po Šebarím, a bili ich na svahu. Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu.
6Men Josua og Israels Ældste sønderrev deres Klæder og faldt på deres Ansigt på Jorden foran HERRENs Ark og blev liggende til Aften og kastede Støv på deres Hoveder.
6A Jozua roztrhol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal tam až do večera, on i starší Izraelovi, a sypali prach na svoju hlavu.
7Og Josua sagde: "Ak, Herre, HERRE! Hvorfor lod du dette Folk gå over Jordan, når du vilde give os i Amoriternes Hånd og lade os gå til Grunde? Havde vi dog blot besluttet os til at blive hinsides Jordan!
7A Jozua riekol: Ach, Pane Hospodine, prečo si len previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás zahubil?! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zostali za Jordánom!
8Ak, Herre! Hvad skal jeg sige, nu Israel har måttet tage Flugten for sine Fjender?
8Ó, Pane, čo mám povedať teraz už, keď sa Izrael dal na útek pred svojimi nepriateľmi!
9Når Kana'anæerne og alle Landets Indbyggere hører det, falder de over os fra alle Sider og udsletter vort Navn af Jorden; hvad vil du da gøre for dit store Navns Skyld?"
9Keď to počujú Kananeji a všetci obyvatelia zeme, obkľúčia nás a vytnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svojmu veľkému menu?!
10Da sagde HERREN til Josua: "Stå op! Hvorfor ligger du på dit Ansigt?
10A Hospodin riekol Jozuovi: Vstaň! Prečo si padol a ležíš tu na svojej tvári?
11Israel har syndet, thi de har forbrudt sig imod min Pagt, som jeg pålagde dem; de har tilvendt sig noget af det bandlyste, de har stjålet; de har skjult det, de har gemt det i deres Oppakning.
11Izrael zhrešil, aj prestúpili moju smluvu, ktorú som im prikázal zachovať, a k tomu aj vzali zo zarieknutého aj ukradli aj zatajili aj odložili medzi svoje náradie.
12Derfor kan Israeliterne ikke holde Stand over for deres Fjender, men må flygte for dem; thi de er hjemfaldne til Band! Jeg vil ikke mere være med eder, hvis I ikke bortrydder Bandet af eders Midte.
12Preto nebudú môcť synovia Izraelovi obstáť pred svojimi nepriateľmi, utekať budú pred svojimi nepriateľmi, lebo sa poškvrnili zarieknutou vecou; nebudem viacej s vami, ak nezahladíte toho, ktorý sa poškvrnil zarieknutou vecou, zo svojho stredu.
13Stå derfor op, lad Folket hellige sig og sig: Helliger eder til i Morgen, thi så siger HERREN, Israels Gud: Der er Band i din Midte, Israel; og du kan ikke holde Stand over for dine Fjender, før I skaffer Bandet bort fra eder!
13Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu.
14I Morgen skal I træde frem Stamme for Stamme, og den Stamme, HERREN rammer, skal træde frem Slægt for Slægt, og den Slægt, HERREN rammer, skal træde frem Familie for Familie, og den Familie, HERREN rammer, skal træde frem Mand for Mand.
14Ráno pristúpite po svojich pokoleniach. A stane sa, že pokolenie, ktoré dochytí Hospodin, pristúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú dochytí Hospodin, pristúpi po domoch, a konečne dom, ktorý dochytí Hospodin, pristúpi po osobách.
15Den, som da rammes, fordi han har det bandlyste Gods, skal brændes tillige med alt, hvad der tilhører ham; thi han har brudt HERRENs Pagt og begået en Skændselsdåd i Israel!"
15A stane sa, že ten, kto bude dochytený pri zarieknutom, bude upálený ohňom, on i všetko, čo je jeho, pretože prestúpil smluvu Hospodinovu a pretože vykonal bláznovstvo v Izraelovi.
16Tidligt næste Morgen lod Josua Israel træde frem Stamme for Stamme, og da blev Judas Stamme ramt.
16Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pristúpil Izrael po svojich pokoleniach. A dochytené bolo pokolenie Júdovo.
17Derpå lod han Judas Slægter træde frem, og Zeraiternes Slægt blev ramt. Derpå lod han Zeraiternes Slægt træde frem Familie for Familie, og Zabdi blev ramt.
17Potom rozkázal, aby pristúpila čeľaď Júdova, a dochytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pristúpila čeľaď Zárechova po osobách, a dochytený bol Zabdi.
18Derpå lod han dennes Familie træde frem Mand for Mand, og da blev Akan ramt, en Søn af Harmi, en Søn af Zabdi, en Søn af Zera, af Judas Stamme.
18A keď rozkázal, aby pristúpil jeho dom po osobách, dochytený bol Achan, syn Karmiho, syn Zabdiho, syn Zéracha, z pokolenia Júdovho.
19Da sagde Josua til Akan: "Min Søn, giv HERREN, Israels Gud, Ære og Pris, og fortæl mig, hvad du har gjort, skjul ikke noget for mig!"
19A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, nože daj Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, česť a vyznaj sa mu a nože mi oznám, čo si to urobil, netaj predo mnou.
20Akan svarede Josua: "Ja, det er mig, som har syndet mod HERREN, Israels Gud. Således gjorde jeg:
20Vtedy odpovedal Achan Jozuovi a riekol: Je pravda, ja som zhrešil Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, a urobil som tak a tak.
21Jeg så imellem Byttet en prægtig babylonisk Kappe, 200 Sekel Sølv og en Guldtunge på halvtredsindstyve Sekel; det fik jeg Lyst til, og jeg tog det; se, det ligger nedgravet i Jorden midt i mit Telt, Sølvet nederst."
21Keď som videl medzi korisťou jeden krásny plášť sineársky, dvesto šeklov striebra a jeden jazyk zlata päťdesiat šeklov váhy, zažiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi prostred môjho stánu, a striebro je pod tým.
22Da sendte Josua nogle Folk hen, og de skyndte sig til Teltet, og se, det var gemt i hans Telt, Sølvet nederst;
22Vtedy poslal Jozua poslov, a bežali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a striebro pod tým.
23og de tog det ud af Teltet og bragte det til Josua og alle Israeliterne og lagde det hen foran HERREN.
23A vzali veci zprostred stánu a doniesli ich k Jozuovi a ku všetkým synom Izraelovým a položili ich pred Hospodinom.
24Men Josua tog sammen med hele Israel Akan, Zeras Søn, og Sølvet, Kappen og Guldtungen og hans Sønner og Døtre, hans Hornkvæg, Æsler og Småkvæg, hans Telt og alt, hvad der tilhørte ham, og førte dem op i Akors dal.
24A Jozua vzal Achana, syna Zérachovho, i striebro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drobný dobytok i jeho stán i všetko, čo bolo jeho, a celý Izrael s ním a vyviedli ich hore do údolia Áchor.
25Og Josua sagde: "Hvorfor har du styrtet os i Ulykke? HERREN skal styrte dig i Ulykke på denne Dag!" Derpå stenede hele Israel ham, og de brændte eller stenede dem.
25A Jozua povedala: Prečo si nás zarmútil? Nech teba zarmúti Hospodin tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Izrael, kamením, spálili ich ohňom a zahádzali ich kamením.
26Og de opkastede en stor Stendysse over ham, som står der den Dag i Dag. Da lagde HERRENs heftige Vrede sig. Derfor fik Stedet Navnet Akors Dal, som det hedder den Dag i Dag.
26Potom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam až do tohoto dňa. A tak sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu. Preto volajú to miesto: Údolie Áchor, až do tohoto dňa.