1(Til sangmesteren. Af David.) Jeg tager min Tilflugt til HERREN! Hvor kan I sige til min Sjæl: "Fly som en Fugl til Bjergene!
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. K Hospodinovi sa utiekam; ako tedy hovoríte mojej duši: Uleť na váš vrch, vtáča!
2Thi se, de gudløse spænder Buen, lægger Pilen til Rette på Strengen for i Mørke at ramme de oprigtige af Hjertet.
2Lebo hľa, bezbožníci natiahli luk; položili svoje šípy na tetivu, aby vo tme strieľali na tých, ktorí sú úprimného srdca.
3Når selv Grundpillerne styrter, hvad gør den retfærdige da?"
3Keď budú stĺpy poborené, čo vykoná spravedlivý?
4HERREN er i sin hellige Hal, i Himlen er HERRENs Trone; på Jorderig skuer hans Øjne ned, hans Blik ransager Menneskens Børn;
4Hospodin, ktorý je v chráme svojej svätosti; Hospodin, ktorý má svoj trón na nebesiach, jeho oči hľadia, jeho víčka zkúšajú synov človeka.
5retfærdige og gudløse ransager HERREN; dem, der elsker Uret, hader hans Sjæl;
5Hospodin zkúša spravedlivého, ale bezbožníka a toho, kto miluje ukrutnosť, nenávidí jeho duša.
6over gudløse sender han Regn af Gløder og Svovl, et Stormvejr er deres tilmålte Bæger.
6Dá pršať na bezbožníkov smečky jako dážď, oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha.
7Thi retfærdig er HERREN, han elsker at øve Retfærd, de oprigtige skuer hans Åsyn!
7Lebo Hospodin je spravedlivý; miluje spravedlivosť; jeho tvár zrie úprimného.