1Saml jer, saml jer, I Folk, som ej kender Skam,
1Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu,
2før l endnu er blevet som flyvende Avner, før HERRENs glødende Harme kommer over eder, før HERRENs Vredes Dag kommer over eder.
2prv ako porodí to, čo je ustanovené, pominie deň ako pleva; prv ako prijde na vás páľa hnevu Hospodinovho, prv ako prijde na vás deň hnevu Hospodinovho.
3Søg HERREN, alle l ydmyge i Landet, som holder hans Bud, søg Retfærd, søg Ydmyghed! Måske kan l skjule jer på HERRENs Vredes Dag.
3Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.
4Thi Gaza skal ligge forladt og Askalon øde, Asdod drives bort ved Middag, Ekron udryddes.
4Lebo Azza azúba, Gaza bude opustená, a Aškalon bude obrátený na pustinu; Ašdód, na poludnie ho zaženú, a Ekron teakér, Ekron bude vykorenený.
5Ve dem, som bor ved Stranden, Kreternes Folk; HERRENs Ord over dig, Kana'an, Filisternes Land! Jeg gør dig til intet, så ingen bor der.
5Beda tým, ktorí bývajú na pomorí, národu Keréťanov! Slovo Hospodinovo proti vám, Kanaáne, zem Filištínov! A zahubím ťa natoľko, že nebude obyvateľa.
6Du skal blive til Græsmark for Hyrder, til Folde for Småkvæg.
6A tak bude pomorie pastviskami, plné jam pastierov a košiarov drobného stáda.
7Og Stranden skal tilfalde Resten af Judas Hus; de skal græsse derpå. Lejr skal de slå ved Kvæld i Askalons Huse. Thi HERREN deres Gud ser til dem og vender deres Skæbne.
7A bude údelom ostatku domu Júdovho; na nich budú pásť; v domoch Aškalona sa budú klásť večer na odpočinok, lebo ich navštívi Hospodin, ich Bôh, a dovedie zpät ich zajatých.
8Jeg hørte Moabs Spot, Atnmoniternes hånende Ord, med hvilke de spotted mit Folk, hovmoded sig over deres Land.
8Počul som potupu Moábovu a rúhania synov Ammonových, ktorí potupovali môj ľud a honosili sa proti ich územiu.
9Derfor, så sandt jeg lever, lyder det fra Hærskarers HERRE, Israels Gud: Moab skal blive som Sodoma, Ammoniterne som Gomorra, Jord for Nælder, et Salthul, Ørken til evig Tid. Resten af mit Folk skal plyndre dem; hvad der levnes af mit Folk skal eje dem.
9Preto jako že ja žijem, hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, že Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou až na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia.
10Dette skal times dem for deres Hovmod, fordi de hånede Hærskarers HERREs Folk og gjorde sig store over for det.
10Toto im bude za ich pýchu, pretože potupovali a vypínajúc sa honosili sa proti ľudu Hospodina Zástupov.
11Frygtelig er HERREN for dem; thi han udrydder alle Jordens Guder, og alle Hedningemes fjerne Strande skal tilbede ham, hver på sit Sted.
11Strašný bude Hospodin na nich, lebo vyničí všetkých bohov zeme, a budú sa mu klaňať každý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov.
12Også I Ætiopere skal falde for HERRENs Sværd,
12Aj vy, Ethiopovia, budete pobití mojím mečom.
13og han udrækker Hånden mod Nord og tilintetgør Assur, Nineve gør han til Ødemark, tørt som en Ørk;
13A vystrie svoju ruku na sever, zahubí Assúra a obráti Nivive na pustinu, vypráhlu jako púšť.
14Hjorde skal lejre sig deri, hvert Slettens Dyr; på dets Søjlehoveder sover Pelikan og Rørdrum, i Vinduet skriger Uglen, Ravnen på Tærsklen.
14A budú sa prostred neho rozkladať stáda, všelijaké šelmy národa, i pelikán i jež; budú nocovať na jeho hlaviciach; hlas speváka v obloku, spustošenie na prahu, lebo obnaží jeho cedrinu.
15Det er den jublende By, som lå så trygt, som sagde i sit Hjerte: "Jeg og ellers ingen." Hvor er den dog blevet øde, et Raststed for Dyr! Enhver, som kommer forbi den håner med Fløjt og Hånd.
15To je to plesajúce mesto, ktoré bývalo bezpečne, ktoré hovorilo vo svojom srdci: Ja a niktoré viacej! Oj, ako je obrátené na púšť, pelechom je divej zveri; každý, kto pojde popri ňom, zapískne a mávne svojou rukou.