¹And it came to pass after this, that Absalom prepared for himself chariots and horses, and fifty men to run before him.

¹A potom sa stalo, že si Absalom zadovážil voz a kone a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním.

²And Absalom rose early, and stood beside the way of the gate; and it was so, that when any man who had a controversy had to come to the king for judgment, then Absalom called him, and said, Of what city art thou? And he said, Thy servant is of one of the tribes of Israel.

²A Absalom vstávajúc skoro ráno postavoval sa pri ceste, ktorá viedla do brány, a kedykoľvek išiel niektorý muž, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, každého zavolal Absalom k sebe a hovoril: Z ktorého mesta si ty? A keď odpovedal: Tvoj služobník je z toho a z toho pokolenia Izraelovho,

³And Absalom said to him, See, thy matters are good and right; but there is no man to hear thee [appointed] by the king.

³riekol mu Absalom: Hľaď, tvoje slová sú dobré a spravedlivé, ale nemáš nikoho od kráľa, kto by ťa počul.

⁴And Absalom said, Oh that I were made judge in the land, that every man who has any controversy and cause might come to me, and I would do him justice!

⁴A ešte povedal Absalom: Ó, keby mňa ustanovili za sudcu v zemi, aby ku mne prišiel každý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a prislúžil by som mu spravedlivosť!

⁵And it was so, that when any man came near to do him obeisance, he put forth his hand, and took him, and kissed him.

⁵A stávalo sa, keď sa niekedy niekto priblížil, aby sa mu poklonil, že vystrel svoju ruku, uchopil ho a bozkal ho.

⁶And in this manner did Absalom to all Israel that came to the king for judgment; and Absalom stole the hearts of the men of Israel.

⁶Tak podobne robil Absalom celému Izraelovi, všetkým, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Absalom srdce mužov Izraelových.

⁷And it came to pass at the end of forty years, that Absalom said to the king, I pray thee, let me go and pay in Hebron my vow which I have vowed to Jehovah.

⁷A stalo sa po štyridsiatich rokoch, že povedal Absalom kráľovi: Dovoľ, prosím, že by som odišiel a splnil svoj sľub, ktorý som sľúbil Hospodinovi, v Hebrone.

⁸For thy servant vowed a vow while I abode in Geshur in Syria, saying, If Jehovah shall bring me again indeed to Jerusalem, then I will serve Jehovah.

⁸Lebo tvoj služobník sľúbil sľub, keď som býval v Gešúre, v Aramejsku, povediac: Ak ma kedy zase navráti Hospodin do Jeruzalema, budem slúžiť Hospodinovi.

⁹And the king said to him, Go in peace. And he rose up and went to Hebron.

⁹A kráľ mu povedal: Iď v pokoji. A tak sa sobral a odišiel do Hebrona.

¹⁰And Absalom sent emissaries into all the tribes of Israel, saying, When ye hear the sound of the trumpet, ye shall say, Absalom reigns in Hebron.

¹⁰A Absalom poslal vyzvedačov do všetkých pokolení Izraelových povediac: Keď počujete zvuk trúby, poviete: Absalom kraľuje v Hebrone!

¹¹And with Absalom went two hundred men out of Jerusalem, that were invited; and they went in their simplicity, and they knew nothing.

¹¹A s Absalomom išlo dvesto mužov z Jeruzalema, ktorí boli pozvaní, a išli vo svojej prostote nevediac celkom o ničom.

¹²And Absalom sent for Ahithophel the Gilonite, David's counsellor, from his city, from Giloh, while he offered the sacrifices. And the conspiracy gathered strength; and the people increased continually with Absalom.

¹²A Absalom poslal poslov a dal povolať Achitofela Gilonského, radcu Dávidovho, z jeho mesta, z Gilona, kým obetoval svoje obeti. A bolo to mohutné spiknutie, lebo ustavične pribúdalo ľudu, ktorý bol s Absalomom.

¹³And there came one to David who reported saying, The hearts of the men of Israel are after Absalom.

¹³Potom prišiel posol k Dávidovi, ktorý oznamoval: Srdce mužov Izraelových sa obrátilo po Absalomovi!

¹⁴And David said to all his servants that were with him at Jerusalem, Rise up and let us flee; for we shall not [else] escape from Absalom. Be quick to depart, lest he overtake us quickly, and bring evil upon us, and smite the city with the edge of the sword.

¹⁴Vtedy riekol Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Vstaňte, a utečme, lebo ináče nebude úniku pred Absalomom. Ponáhľajte sa odísť, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás a neuvalil na nás zlého a nepobil mesta ostrím meča.

¹⁵And the king's servants said to the king, Behold, thy servants [will do] whatever my lord the king shall choose.

¹⁵A služobníci kráľovi povedali kráľovi: Čokoľvek zvolí náš pán kráľ, hľa, sme tvoji služobníci.

¹⁶And the king went forth, and all his household after him, and the king left ten women, concubines, to keep the house.

¹⁶A tak vyšiel kráľ i celý jeho dom peší, iba čo zanechal kráľ desať žien, ženín, aby dozeraly na dom.

¹⁷And the king went forth, and all the people after him, and stayed at the remote house.

¹⁷A tedy vyšiel kráľ i všetok ľud peší, a zastavili sa pri Bét-mercháku.

¹⁸And all his servants passed on beside him; and all the Cherethites, and all the Pelethites, and all the Gittites, six hundred men that came after him from Gath, passed over before the king.

¹⁸A všetci jeho služobníci išli popri ňom ako i všetci Keréťania a všetci Peléťania, jeho osobná stráž, a všetci Gitťania, šesťsto mužov, ktorí boli prišli z Gátu nasledujúc ho, išli popred kráľa.

¹⁹And the king said to Ittai the Gittite, Why dost thou also go with us? return to thy place, and abide with the king; for thou art a foreigner, and besides, thou hast emigrated to the place where thou [dwellest].

¹⁹Vtedy povedal kráľ Ittajovi Gitťanskému: Prečo ideš aj ty s nami? Navráť sa a zostaň s kráľom, lebo si cudzinec, ktorý sa aj zase vystehuješ voľakde na svoje miesto.

²⁰Thou didst come yesterday, and should I this day make thee go up and down with us, seeing I go whither I can? Return and take back thy brethren. Mercy and truth be with thee!

²⁰Len včera si prišiel, a dnes by som mal žiadať, aby si išiel s nami sa potulovať? Lebo ja pojdem, kam už pojdem. Vráť sa a pojmi zpät aj svojich bratov so sebou. Milosť a pravda nech je s tebou!

²¹And Ittai answered the king and said, [As] Jehovah liveth, and [as] my lord the king liveth, surely in what place my lord the king shall be, whether in death or life, even there also will thy servant be.

²¹Ale Ittaj odpovedal kráľovi a riekol: Ako že žije Hospodin, a jako žije môj pán kráľ, že len na tom mieste, na ktorom bude môj pán kráľ, už či to bude na smrť a či na život, len tam bude i tvoj služobník.

²²And David said to Ittai, Go and pass over. And Ittai the Gittite passed over, and all his men, and all the little ones that were with him.

²²Vtedy riekol Dávid Ittajovi: Poď a prejdi! A tak prešiel Ittaj Gitťanský i všetci jeho mužovia i všetky malé deti, ktoré boly s ním.

²³And all the country wept with a loud voice, and all the people passed over; the king also himself passed over the torrent Kidron, and all the people passed over, towards the way of the wilderness.

²³Vtedy plakala celá zem veľkým hlasom i všetok ľud, ktorý ta idúc prechádzal na druhú stranu. A tak išiel kráľ cez potok Kidron a všetok ľud išiel šírou cesty, smerom na púšť.

²⁴And behold, Zadok also, and all the Levites with him, bearing the ark of the covenant of God; and they set down the ark of God; and Abiathar went up, until all the people had passed completely out of the city.

²⁴A hľa, i Cádok i všetci Levitovia išli s ním nesúc truhlu smluvy Božej. A postavili truhlu Božiu, a Ebiatár obetoval zápalné obeti, dokiaľ neprešiel všetok ľud, idúci z mesta.

²⁵And the king said to Zadok, Carry back the ark of God into the city. If I shall find favour in the eyes of Jehovah, he will bring me again, and shew me it, and its habitation.

²⁵A kráľ povedal Cádokovi: Zanes truhlu Božiu zpät do mesta. Ak najdem milosť v očiach Hospodinových, zase ma dovedie zpät a dá mi ju vidieť i svoj príbytok.

²⁶But if he thus say, I have no delight in thee; behold, [here am] I, let him do to me as seemeth good to him.

²⁶Ale ak povie takto: Neľúbiš sa mi, hľa, tu som, nech mi učiní podľa toho, čo je dobré v jeho očiach.

²⁷And the king said to Zadok the priest, Thou art the seer: return into the city in peace, and your two sons with you, Ahimaaz thy son, and Jonathan the son of Abiathar.

²⁷A ešte povedal kráľ Cádokovi, kňazovi: Či vidíš? Navráť sa do mesta v pokoji, a Achimaac, tvoj syn, i Jonatán, syn Ebiatárov, obidvaja vaši synovia nech idú s vami.

²⁸See, I will stop in the plains of the desert, until there come word from you to inform me.

²⁸Hľaďte, ja budem vyčkávať, čo bude, pri brodoch púšte dokiaľ neprijde slovo od vás oznámiť mi.

²⁹And Zadok and Abiathar carried the ark of God again to Jerusalem; and they abode there.

²⁹Vtedy zaniesol Cádok a Ebiatár truhlu Božiu zpät do Jeruzalema, a zostali tam.

³⁰But David went up by the ascent of the Olives, and wept as he went up, and had his head covered, and he went barefoot; and all the people that was with him covered every man his head, and they went up, weeping as they went up.

³⁰A Dávid išiel hore po svahu Olivového vrchu, išiel a plakal majúc hlavu zakrytú a išiel bosý, ale i všetok ľud, ktorý išiel s ním, každý zakryli svoju hlavu a idúc pomaly hore plakali.

³¹And one told David saying, Ahithophel is among the conspirators with Absalom. Then said David, Jehovah, I pray thee, turn the counsel of Ahithophel into foolishness.

³¹Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!

³²And it came to pass, when David had come to the summit, where he worshipped God, that behold, Hushai the Archite came to meet him with his coat rent, and earth upon his head.

³²A stalo sa, keď prišiel Dávid až hore na vrch, kde sa klaňajú Bohu, tu hľa, prichádzal oproti nemu Chúšai Arechitský majúc roztrhnuté svoje rúcho, a mal zem na svojej hlave.

³³And David said to him, If thou passest on with me, thou wilt be a burden to me;

³³A Dávid mu riekol: Ak pojdeš so mnou, budeš mi na ťarchu.

³⁴but if thou return to the city, and say to Absalom, I will be thy servant, O king; as I have been thy father's servant hitherto, so now will I be thy servant; then mayest thou for me defeat the counsel of Ahithophel.

³⁴Ale ak sa navrátiš do mesta a povieš Absalomovi: Som tvoj služobník, kráľu. Bol som služobníkom tvojho otca, od dávna, ale teraz som tvojím služobníkom, a zrušíš mi radu Achitofelovu.

³⁵And hast thou not there with thee Zadok and Abiathar the priests? and it shall be, [that] whatsoever thing thou shalt hear out of the king's house, thou shalt tell it to Zadok and Abiathar the priests.

³⁵A veď či nie sú tam s tebou Cádok a Ebiatár, kňazi? A bude, že všetko, čo počuješ z domu kráľovho, oznámiš Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom.

³⁶Behold, they have there with them their two sons, Ahimaaz Zadok's [son], and Jonathan Abiathar's son; and by them ye shall send to me everything that ye shall hear.

³⁶Hľa, sú tam s nimi dvaja ich synovia, Achimaac Cádokov, a Jonatán Ebiatárov, a po nich mi odkážete všetko, čo počujete.

³⁷And Hushai David's friend came into the city, and Absalom came into Jerusalem.

³⁷A tak prišiel Chúšai, priateľ Dávidov, do mesta. A Absalom tiež prišiel do Jeruzalema.