1A [good] name is better than precious ointment, and the day of death than the day of one's birth.
1Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.
2It is better to go to the house of mourning than to go to the house of feasting: in that that is the end of all men, and the living taketh it to heart.
2Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.
3Vexation is better than laughter; for by the sadness of the countenance the heart is made better.
3Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.
4The heart of the wise is in the house of mourning, but the heart of fools in the house of mirth.
4Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.
5It is better for a man to hear the rebuke of the wise, than to hear the song of fools.
5Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.
6For as the crackling of thorns under a pot, so is the laughter of the fool. This also is vanity.
6Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.
7Surely oppression maketh a wise man mad, and a gift destroyeth the heart.
7Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.
8Better is the end of a thing than its beginning; better is a patient spirit than a proud spirit.
8Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.
9Be not hasty in thy spirit to be vexed; for vexation resteth in the bosom of fools.
9Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.
10Say not, How is it that the former days were better than these? for thou dost not inquire wisely concerning this.
10Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.
11Wisdom is as good as an inheritance, and profitable to them that see the sun.
11Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.
12For wisdom is a defence [as] money is a defence; but the excellency of knowledge is, [that] wisdom maketh them that possess it to live.
12Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.
13Consider the work of God; for who can make straight what he hath made crooked?
13Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?
14In the day of prosperity enjoy good, and in the day of adversity consider: God hath also set the one beside the other, to the end that man should find out nothing [of what shall be] after him.
14V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.
15All [this] have I seen in the days of my vanity: there is a righteous [man] that perisheth by his righteousness, and there is a wicked [man] that prolongeth [his days] by his wickedness.
15Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.
16Be not righteous overmuch; neither make thyself overwise: why shouldest thou destroy thyself?
16Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?
17Be not overmuch wicked, neither be thou foolish: why shouldest thou die before thy time?
17Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?
18It is good that thou shouldest take hold of this; yea, also from that withdraw not thy hand: for he that feareth God cometh forth from them all.
18Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.
19Wisdom strengtheneth the wise more than ten mighty [men] that are in a city.
19Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.
20Surely there is not a righteous man upon earth, that doeth good and sinneth not.
20Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
21Also give not heed unto all words that are spoken, lest thou hear thy servant curse thee.
21Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.
22For also thine own heart knoweth that oftentimes thou thyself likewise hast cursed others.
22Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.
23All this have I tried by wisdom: I said, I will be wise; but it was far from me.
23Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.
24Whatever hath been, is far off, and exceeding deep: who will find it out?
24Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?
25I turned, I and my heart, to know, and to search, and to seek out wisdom and reason, and to know wickedness to be folly, and foolishness to be madness;
25Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.
26and I found more bitter than death the woman whose heart is nets and snares, [and] whose hands are bands: whoso pleaseth God shall escape from her; but the sinner shall be caught by her.
26A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.
27See this which I have found, saith the Preacher, [searching] one by one to find out the reason;
27Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,
28which my soul yet seeketh, and I have not found: one man among a thousand have I found, but a woman among all those have I not found.
28čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.
29Only see this which I have found: that God made man upright, but they have sought out many devices.
29Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.