¹Who is this that cometh from Edom, with deep-red garments from Bozrah, this that is glorious in his apparel, travelling in the greatness of his strength? -- I that speak in righteousness, mighty to save.

¹Ktože to ide z Edoma, v zabrotenom rúchu z Bocry? Ten nádherný vo svojom rúchu, ktorý tak hrdo kráča vo množstve svojej sily? Ja som, ktorý hovorím v spravedlivosti, hojný zachrániť.

²-- Wherefore is redness in thine apparel, and thy garments like him that treadeth in the winevat?

²Prečo je tvoje rúcho červené a prečo tvoj odev ako odev toho, ktorý šliape v lise?

³I have trodden the winepress alone, and of the peoples not a man was with me; and I have trodden them in mine anger, and trampled them in my fury; and their blood is sprinkled upon my garments, and I have stained all mine apparel.

³Čereň som šliapal, sám, a nebolo nikoho so mnou z národov; pošliapal som ich vo svojom hneve a zdeptal som ich vo svojej prchlivosti, až ich krv striekala na môj odev, a zapľuhavil som všetko svoje rúcho.

⁴For the day of vengeance was in my heart, and the year of my redeemed had come.

⁴Pretože bol deň pomsty v mojom srdci, a rok mojich vykúpených prišiel.

⁵And I looked, and there was none to help; and I wondered that there was none to uphold: and mine own arm brought salvation unto me; and my fury, it upheld me.

⁵Hľadel som, ale nebolo spomocníka; desil som sa, ale nebolo nikoho, kto by bol podoprel. A tak mi pomohlo moje rameno a zachránilo, a moja prchlivosť, tá ma podoprela.

⁶And I have trodden down the peoples in mine anger, and made them drunk in my fury; and their blood have I brought down to the earth.

⁶A zašliapal som národy vo svojom hneve, opojil som ich vo svojej prchlivosti a vylial som ich krv na zem.

⁷I will record the loving-kindnesses of Jehovah, the praises of Jehovah, according to all that Jehovah hath bestowed upon us, and the great goodness toward the house of Israel which he hath bestowed upon them according to his mercies, and according to the multitude of his loving-kindnesses.

⁷Pripomínať budem rôznu milosť Hospodinovu, chvály Hospodinove, podľa všetkého toho, čo nám učinil Hospodin, a to mnoho dobrého domu Izraelovmu, ktoré im učinil podľa svojho mnohého zľutovania a podľa množstva svojej rôznej milosti.

⁸And he said, They are indeed my people, children that will not lie; and he became their Saviour.

⁸A povedal: Veď sú mojím ľudom, synovia sú, neoklamú, a bol im spasiteľom.

⁹In all their affliction he was afflicted, and the Angel of his presence saved them: in his love and in his pity he redeemed them; and he bore them and carried them all the days of old.

⁹V každom ich súžení mal aj on súženie, a anjel jeho tvári ich ochraňoval. Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich on vykúpil a pestoval ich a nosil ich po všetky dni veku.

¹⁰But they rebelled and grieved his holy Spirit: and he turned to be their enemy; himself, he fought against them.

¹⁰Ale oni sa staväli na odpor a zarmucovali Ducha jeho svätosti, a preto sa im obrátil v nepriateľa a sám bojoval proti nim.

¹¹But he remembered the days of old, Moses [and] his people: Where is he that brought them up out of the sea with the shepherds of his flock? Where is he that put his holy Spirit within him,

¹¹Potom sa rozpamätal na dni dávneho veku, na Mojžiša a na svoj ľud, a povedal: Kde je ten, ktorý ich vyviedol hore z mora s pastierom svojho stáda? Kde je ten, ktorý položil do jeho stredu Ducha svojej svätosti?

¹²his glorious arm leading them by the right hand of Moses, dividing the waters before them, to make himself an everlasting name,

¹²Ktorý dal, aby išlo rameno jeho veličenstva po pravici Mojžišovej? Ktorý rozdelil vody pred nimi, aby si učinil večné meno?

¹³-- who led them through the depths, like a horse in the wilderness, [and] they stumbled not?

¹³Ktorý ich viedol cez hlbiny jako koňa po púšti, a neklesli?

¹⁴As cattle go down into the valley, the Spirit of Jehovah gave them rest; so didst thou lead thy people, to make thyself a glorious name.

¹⁴Jako keď schádza hoviadko do údolia, tak ho viedol Duch Hospodinov do pokoja. Tak si viedol svoj ľud pred sebou, aby si si učinil slávne meno.

¹⁵Look down from the heavens, and behold from the habitation of thy holiness and of thy glory! Where is thy zeal and thy strength, the sounding of thy bowels and of thy tender mercies? Are they restrained toward me?

¹⁵Pohliadni z nebies a vidz z príbytku svojej svätosti a svojej slávy! Kde je tvoja horlivosť a tvoja hrdinská sila? Množstvo tvojich milosrdenstiev a tvojich zľutovaní, ktoré sa nasilu zdŕžajú proti mne?

¹⁶For thou art our Father, though Abraham be ignorant of us, and Israel acknowledge us not: thou, Jehovah, art our Father; our Redeemer, from everlasting, is thy name.

¹⁶Lebo veď ty si náš Otec, lebo Abrahám nevie o nás, a Izrael nás nezná. Ty, ó, Hospodine, si naším Otcom; náš vykupiteľ je od veku tvoje meno.

¹⁷Why, O Jehovah, hast thou made us to err from thy ways, hast hardened our heart from thy fear? Return for thy servants' sake, the tribes of thine inheritance.

¹⁷Prečo si nám dal zablúdiť, Hospodine, od svojich ciest, zatvrdil si naše srdce, aby sme sa ťa nebáli? Navráť sa pre svojich služobníkov, pre pokolenia svojho dedičstva!

¹⁸Thy holy people have possessed [it] but a little while: our adversaries have trodden down thy sanctuary.

¹⁸Len malý čas vládol ním ľud tvojej svätosti; naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.

¹⁹We have become [like those] over whom thou never barest rule, those not called by thy name.

¹⁹Sme jako tí, nad ktorými si nepanoval nikdy od veku, nad ktorými nebolo vzývané tvoje meno.