¹And the word of Jehovah came to me, saying,

¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²Go and cry in the ears of Jerusalem, saying, Thus saith Jehovah: I remember for thee the kindness of thy youth, the love of thine espousals, when thou wentest after me in the wilderness, in a land not sown.

²Iď a budeš volať v uši Jeruzalema a povieš: Takto hovorí Hospodin: Rozpomínam sa ti na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojho stavu, keď si bola nevestou, na tvoje chodenie za mnou na púšti, v zemi, nie osievanej.

³Israel was holiness unto Jehovah, the first-fruits of his increase: all that devour him are guilty; evil shall come upon them, saith Jehovah.

³Vtedy bol Izrael svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody. Všetci, ktorí ho zožierali, previnili sa; zlé prišlo na nich, hovorí Hospodin.

⁴Hear the word of Jehovah, house of Jacob, and all the families of the house of Israel.

⁴Počujte slovo Hospodinovo, dome Jakobov a všetky čeľade domu Izraelovho!

⁵Thus saith Jehovah: What injustice have your fathers found in me, that they are gone far from me, and have walked after vanity, and become vain?

⁵Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa a išli za márnosťou a stali sa márnymi?

⁶And they said not, Where is Jehovah, that brought us up out of the land of Egypt, that led us in the wilderness, in a land of deserts and of pits, in a land of drought and of the shadow of death, in a land that no one passeth through, and where no man dwelleth?

⁶A nepovedali: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, ktorý nás viedol po púšti, po pustej zemi a plnej jam, po vypráhlej zemi tône smrti, po zemi, ktorou nikto nechodí, a kde nebýva človek?

⁷And I brought you into a fruitful land, to eat the fruit thereof and the good thereof; and ye entered and defiled my land, and made my heritage an abomination.

⁷A doviedol som vás do zeme úrodných polí, aby ste jedli jej ovocie a užívali aj iné jej dobré veci. A keď ste vošli, poškvrnili ste moju zem a zohavili ste moje dedičstvo.

⁸The priests said not, Where is Jehovah? and they that handled the law knew me not; and the shepherds transgressed against me; and the prophets prophesied by Baal, and walked after [things that] do not profit.

⁸Kňazi nepovedali: Kde je Hospodin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú.

⁹Therefore will I yet plead with you, saith Jehovah, and with your children's children will I plead.

⁹Preto sa ešte budem pravotiť s vami, hovorí Hospodin, i so synmi vašich synov sa budem pravotiť.

¹⁰For pass over to the isles of Chittim, and see; and send unto Kedar, and consider diligently, and see if there have been such a thing.

¹⁰Lebo len prejdite ostrovy Kittejov a vidzte a pošlite do Kédara a pozorujte bedlivo a vidzte, či sa tam stalo voľačo také jako toto!

¹¹Hath a nation changed [its] gods? and they are no gods; -- but my people have changed their glory for that which doth not profit.

¹¹Či zamenil voľaktorý národ svojich bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil svoju slávu za to, čo neprospeje!

¹²Be astonished, ye heavens, at this, and shudder; be amazed very much, saith Jehovah.

¹²Užasnite nebesia nad tým, zhrozte sa, zdúpnejte veľmi! hovorí Hospodin.

¹³For my people have committed two evils: they have forsaken me, the fountain of living waters, to hew them out cisterns, broken cisterns that hold no water.

¹³Lebo môj ľud spáchal dvoje zlo: Opustil mňa, prameň živej vody, aby si vyrúbali cisterny, deravé cisterny dopukané, ktoré nedržia vody!

¹⁴Is Israel a bondman? Is he a home-born [slave]? Why is he become a spoil?

¹⁴Či je Izrael sluhom, či je doma splodeným rabom? Prečo je potom v plen?

¹⁵The young lions roared against him, they gave forth their voice, and they made his land desolate: his cities are burned, without inhabitant.

¹⁵Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takže neni obyvateľa.

¹⁶Even the children of Noph and Tahapanes have fed on the crown of thy head.

¹⁶I synovia Nofa a Tachpanchesa ti pasú po temene hlavy.

¹⁷Hast thou not procured this unto thyself, in that thou hast forsaken Jehovah thy God, at the time he was leading thee in the way?

¹⁷Či ti toho nespôsobilo to, že si, ó, dcéro Jeruzalema, opustila Hospodina, svojeho Boha, toho času, keď ťa vodil po svojej ceste?

¹⁸And now, what hast thou to do with the way of Egypt, to drink the waters of Shihor? And what hast thou to do with the way of Assyria, to drink the waters of the River?

¹⁸A tak teraz čo tebe do cesty do Egypta, aby si pila vody z Níla? A čo tebe do cesty do Assýrie, aby si pila vody z Rieky?

¹⁹Thine own wickedness chastiseth thee, and thy backslidings reprove thee: know then and see that it is an evil thing and bitter that thou hast forsaken Jehovah thy God, and that my fear is not in thee, saith the Lord, Jehovah of hosts.

¹⁹Bude ťa trestať tvoja vlastná zlosť, a tvoje odvrátenia ťa budú karhať. A tedy poznaj a vidz, že je to zlá vec a horká, že si opustila Hospodina, svojho Boha, a že nie je pri tebe mojej bázne, hovorí Pán Hospodin Zástupov.

²⁰For of old thou hast broken thy yoke, [and] burst thy bands; and thou saidst, I will not serve. For upon every high hill, and under every green tree, thou bowest down, playing the harlot.

²⁰Lebo od veku si lámala svoje jarmo a trhala si svoje povrazy a vravela si: Nebudem slúžiť. Ale na každom vysokom pahore a pod každým zeleným stromom si sa zohýnala, smilnica.

²¹And I, -- I had planted thee a noble vine, wholly a right seed; how then art thou turned into the degenerate shoots of a strange vine unto me?

²¹A ja som ťa bol vysadil ako výbornú révu, všetko vonkoncom semeno pravdy. Ale jako si sa mi prevrátila na plané révy cudzieho viniča!

²²For though thou wash thee with nitre, and take thee much potash, thine iniquity is marked before me, saith the Lord Jehovah.

²²Lebo keby si sa umyla hoci lúhom a keby si aj spotrebovala na seba mnoho mydla, jednako bude zrejmá tvoja neprávosť pred mojou tvárou, hovorí Pán Hospodin.

²³How sayest thou, I am not defiled, I have not gone after the Baals? See thy way in the valley, acknowledge what thou hast done -- a swift dromedary traversing her ways!

²³Ako smieš povedať: Nepoškvrnila som sa, za Bálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí! Poznaj, čo si učinila, ty ľahká veľblúdica rýchla, ktorá prepletá svoje cesty!

²⁴-- a wild ass, used to the wilderness, that snuffeth up the wind in her desire! In her ardour, who shall turn her away? All they that seek her will not weary themselves; in her month they shall find her.

²⁴Divoká oslica, zvyklá na púšť, ktorá v žiadosti svojej duše lapá a hltá vzduch; keď sa behá, kto ju zavráti? Niktorí z tých, ktorí ju hľadajú, sa neunavia, v jej mesiaci ju najdú.

²⁵Withhold thy foot from being unshod, and thy throat from thirst. But thou saidst, There is no hope; no, for I love strangers, and after them will I go.

²⁵Ak povie niekto: Zdržuj svoju nohu od bosoty a svoje hrdlo od smädu! povieš: Márne je, nebudem! Lebo milujem cudzích a pojdem za nimi.

²⁶As a thief is ashamed when he is found, so shall the house of Israel be ashamed -- they, their kings, their princes, and their priests, and their prophets --

²⁶Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci,

²⁷saying to a stock, Thou art my father; and to a stone, Thou hast brought me forth; for they have turned the back unto me, and not the face; and in the time of their trouble they will say, Arise, and save us!

²⁷ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás!

²⁸Where then are thy gods that thou hast made for thyself? let them arise, if they can save thee in the time of thy trouble: for as the number of thy cities, are thy gods, O Judah.

²⁸A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda!

²⁹Wherefore would ye contend with me? Ye all have transgressed against me, saith Jehovah.

²⁹Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí Hospodin.

³⁰In vain have I smitten your children: they received no correction. Your own sword hath devoured your prophets, like a destroying lion.

³⁰Nadarmo som bil vašich synov, neprijali kázne. Váš meč požral vašich prorokov ako zhubný lev.

³¹O generation, mark ye the word of Jehovah. Have I been a wilderness unto Israel, or a land of thick darkness? Wherefore say my people, We have dominion; we will come no more unto thee?

³¹Ó, pokolenie! Vidzteže vy slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou Izraelovi! Či azda zemou hustej tmy? Prečo potom hovorí môj ľud: Voľní beháme, slobodní, neprijdeme viacej k tebe!?

³²Doth a virgin forget her ornaments, a bride her attire? But my people have forgotten me days without number.

³²Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok? A môj ľud zabudol na mňa, už tak mnohé dni, že im neni počtu!

³³How dost thou trim thy way to seek love! Therefore hast thou also accustomed thy ways to wickedness.

³³Jako si len dobre upravila svoju cestu hľadajúc lásku! Preto učíš ešte aj tie najnešľachetnejšie svojim cestám.

³⁴Yea, in thy skirts is found the blood of the souls of the innocent poor, whom thou didst not encounter breaking in, but [it is found] upon all these.

³⁴K tomu i na krýdlach tvojho rúcha sa nachodí krv duší chudobných a nevinných. Nepristihla si ich pri vlamačstve, ale si to spáchala nad všetko to.

³⁵And thou sayest, Indeed I am innocent; his anger will turn from me. Behold, I will enter into judgment with thee because thou sayest, I have not sinned.

³⁵A ešte hovoríš, že vraj som nevinná; istotne sa odvráti odo mňa jeho hnev. - Hľa, súdiť sa budem s tebou preto, že hovoríš: Nehrešila som.

³⁶Why dost thou gad about so much, and change thy way? Thou shalt also be brought to shame by Egypt, as thou wast brought to shame by Assyria.

³⁶Načo tak veľmi beháš meniac svoju cestu? Budeš sa hanbiť aj pre Egypt, ako sa hanbíš pre Assýriu.

³⁷Thou shalt indeed go forth from her with thy hands upon thy head; for Jehovah hath rejected those thou confidest in, and thou shalt not prosper by them.

³⁷Vyjdeš aj odtiaľ, a to zalamujúc svoje ruky nad svojou hlavou. Lebo Hospodin zavrhol tie tvoje nádeje, a nepodarí sa ti s nimi.