1Havante do cxi tiujn promesojn, amataj, ni purigu nin de cxia malpureco karna kaj spirita, perfektigante sanktecon en la timo al Dio.
1Keď tedy máme tieto zasľúbenia, milovaní, očistime sa od každého poškvrnenia tela i ducha dovršujúc tak svätosť v bázni Božej.
2Malfermu al ni viajn korojn; ni kontraux neniu maljuste agis, ni ruinigis neniun, al neniu ni friponis.
2Dajte nám miesta v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho nezkazili, nikoho neoklamali.
3Ne por vin kondamni mi tion diras; cxar mi antauxe diris, ke vi estas en niaj koroj, por kune vivi kaj kune morti.
3Nehovorím toho na odsúdenie, lebo som už tu vyššie povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu mreli i spolu žili.
4Granda estas mia parola libereco al vi, granda estas mia fiereco pri vi:mi estas plena de konsolo, al mi superabundas la gxojo meze de nia tuta aflikto.
4Som veľmi priamoreký a smelý voči vám; mnoho sa vami chválim; naplnený som potešením; naplnený som radosťou pri všetkom našom súžení.
5CXar ecx kiam ni jam alvenis en Makedonujon, nia karno tute ne faciligxis, sed ni cxiel depremigxis; ekstere estis bataloj, interne timoj.
5Lebo aj keď sme boli prišli do Macedonie, nemalo naše telo nijakého odpočinku; ale všade vo všetkom sme boli súžení, zvonku boje, zdnuká strachy.
6Tamen Dio, kiu konsolas la humilulojn, konsolis nin per la alveno de Tito;
6Ale ten, ktorý teší ponížených, Bôh, potešil nás príchodom Títovým,
7kaj ne nur per lia alveno, sed ankaux per la konsolo, per kiu li konsoligxis pri vi, dum li pridiris al ni vian sopiron, vian doloron, vian fervoron pro mi; tiel, ke mi ankoraux pli gxojis.
7no, nie len jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým sa potešil nad vami zvestujúc nám vašu túžbu, vaše kvílenie, vašu horlivosť za mňa, tak že som sa tým väčšmi zaradoval.
8CXar kvankam mi vin malgxojigis per mia epistolo, mi ne bedauxras pri tio, kvankam mi ja bedauxris; cxar mi vidas, ke tiu epistolo vin malgxojigis, sed nur mallonge.
8Lebo ak som vás aj zarmútil tým listom, neľutujem, ak som aj ľutoval, lebo vidím, že rečený list, ak vás aj na malú chvíľu bol zarmútil,
9Mi nun gxojas, ne pro tio, ke vi malgxojis, sed pro tio, ke vi malgxojis gxis pento; cxar vi laux Dio malgxojis, por ke vi havu nenian malutilon per ni.
9teraz sa radujem, nie že ste sa boli zarmútili, ale že ste sa zarmútili na pokánie; lebo ste sa zarmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom nemali škody.
10CXar la malgxojo laux Dio elfaras penton gxis savo, ne bedauxrindan; sed la malgxojo de la mondo elfaras morton.
10Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.
11CXar jen kian zorgemon tiu sama malgxojo laux Dio elfaris en vi, plue kian senkulpigon, plue kian indignon, plue kian timon, plue kian sopiron, plue kian fervoron, plue kian vengxon! En cxio vi elmontris vin puraj pri la afero.
11Lebo, hľa, práve to, že ste sa boli zarmútili podľa Boha, jakú velikú vám to spôsobilo snahu! Ba čo: koľkú obranu, koľkú nevoľu, koľkú bázeň, koľkú túžbu, koľkú horlivosť a pomstu! Vo všetkom ste preukázali, že ste čistí vo veci.
12Tial kvankam mi skribis al vi, tamen tio estis ne pro tiu, kiu faris la malbonon, nek pro tiu, kiu suferis la malbonon, sed por ke via zorgemo por ni elmontrigxu al vi mem antaux Dio.
12A tedy ak som vám aj písal, nie pre toho, ktorý spáchal krivdu, ani pre toho, komu sa stala krivda, ale aby sa ukázala naša snaha za vás u vás pred Bohom.
13Tial ni konsoligxis; kaj en nia konsolo ni gxojis des pli multege pro la gxojo de Tito, cxar lia animo estas refresxigita de vi cxiuj.
13Preto sme sa tešili z vášho potešenia, a ešte o mnoho viacej sme sa zaradovali nad radosťou Títovou, že jeho duch okrial od vás od všetkých.
14CXar se en io mi fanfaronis al li pro vi, mi ne hontis; sed kiel ni cxion parolis vereme al vi, tiel same ankaux nia fanfaronado, kiun mi faris antaux Tito, montrigxis vera.
14Lebo ak som sa mu niečo chválil za vás, nebol som zahanbený, ale jako všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo sa na pravde, tak i naša chvála pred Títom sa dokázala pravdou.
15Kaj lia interna amo pli abundas al vi, dum li memoras la obeadon de vi cxiuj, kiel kun timo kaj tremo vi lin akceptis.
15I jeho srdce ľne k vám ešte o mnoho viacej, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a s trasením.
16Mi gxojas, ke en cxio mi povas fidi al vi.
16A tak sa radujem, že vám môžem vo všetkom dôverovať.