French 1910

Slovakian

Exodus

4

1Moïse répondit, et dit: Voici, ils ne me croiront point, et ils n'écouteront point ma voix. Mais ils diront: L'Eternel ne t'est point apparu.
1A Mojžiš odpovedal a riekol: Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretože povedia: Neukázal sa ti Hospodin.
2L'Eternel lui dit: Qu'y a-t-il dans ta main? Il répondit: Une verge.
2A Hospodin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica.
3L'Eternel dit: Jette-la par terre. Il la jeta par terre, et elle devint un serpent. Moïse fuyait devant lui.
3A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, obrátila sa na hada. A Mojžiš utekal pred ním.
4L'Eternel dit à Moïse: Etends ta main, et saisis-le par la queue. Il étendit la main et le saisit et le serpent redevint une verge dans sa main.
4Ale Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho. A obrátil sa v jeho ruke na palicu.
5C'est là, dit l'Eternel, ce que tu feras, afin qu'ils croient que l'Eternel, le Dieu de leurs pères, t'est apparu, le Dieu d'Abraham, le Dieu d'Isaac et le Dieu de Jacob.
5Aby vraj vraveli, že sa ti ukázal Hospodin, Bôh ich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov.
6L'Eternel lui dit encore: Mets ta main dans ton sein. Il mit sa main dans son sein; puis il la retira, et voici, sa main était couverte de lèpre, blanche comme la neige.
6A ešte mu riekol Hospodin: Nože vlož svoju ruku za svoje ňádra! A vložil svoju ruku za svoje ňádra. A keď ju vyňal, tu hľa, jeho ruka bola malomocná, biela jako sneh.
7L'Eternel dit: Remets ta main dans ton sein. Il remit sa main dans son sein; puis il la retira de son sein, et voici, elle était redevenue comme sa chair.
7A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vyňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase zdravá jako iné jeho telo.
8S'ils ne te croient pas, dit l'Eternel, et n'écoutent pas la voix du premier signe, ils croiront à la voix du dernier signe.
8A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.
9S'ils ne croient pas même à ces deux signes, et n'écoutent pas ta voix, tu prendras de l'eau du fleuve, tu la répandras sur la terre, et l'eau que tu auras prise du fleuve deviendra du sang sur la terre.
9A bude, ak by neuverili ani obom týmto znameniam a neposlúchli na tvoj hlas, vtedy naberieš vody z rieky a vyleješ na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z rieky, sa premení a obráti sa na suchej zemi na krv.
10Moïse dit à l'Eternel: Ah! Seigneur, je ne suis pas un homme qui ait la parole facile, et ce n'est ni d'hier ni d'avant-hier, ni même depuis que tu parles à ton serviteur; car j'ai la bouche et la langue embarrassées.
10A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka.
11L'Eternel lui dit: Qui a fait la bouche de l'homme? et qui rend muet ou sourd, voyant ou aveugle? N'est-ce pas moi, l'Eternel?
11Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin?
12Va donc, je serai avec ta bouche, et je t'enseignerai ce que tu auras à dire.
12A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť.
13Moïse dit: Ah! Seigneur, envoie qui tu voudras envoyer.
13A Mojžiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať.
14Alors la colère de l'Eternel s'enflamma contre Moïse, et il dit: N'y a t-il pas ton frère Aaron, le Lévite? Je sais qu'il parlera facilement. Le voici lui-même, qui vient au-devant de toi; et, quand il te verra, il se réjouira dans son coeur.
14Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on istotne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci.
15Tu lui parleras, et tu mettras les paroles dans sa bouche; et moi, je serai avec ta bouche et avec sa bouche, et je vous enseignerai ce que vous aurez à faire.
15Budeš jemu hovoriť a vložíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ústami a s jeho ústami a naučím vás, čo máte robiť.
16Il parlera pour toi au peuple; il te servira de bouche, et tu tiendras pour lui la place de Dieu.
16A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, že on ti bude ústami a ty mu budeš Bohom.
17Prends dans ta main cette verge, avec laquelle tu feras les signes.
17A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia.
18Moïse s'en alla; et de retour auprès de Jéthro, son beau-père, il lui dit: Laisse-moi, je te prie, aller rejoindre mes frères qui sont en Egypte, afin que je voie s'ils sont encore vivants. Jéthro dit à Moïse: Va en paix.
18Vtedy išiel Mojžiš a navrátil sa k Jetrovi, svojmu svokrovi, a povedal mu: Nech, prosím, idem a navrátim sa ku svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a pozriem, či ešte žijú. A Jetro povedal Mojžišovi: Iď v pokoji.
19L'Eternel dit à Moïse, en Madian: Va, retourne en Egypte, car tous ceux qui en voulaient à ta vie sont morts.
19A Hospodin riekol Mojžišovi v Madiansku: Idi, navráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci tí mužovia, ktorí hľadali tvoju dušu.
20Moïse prit sa femme et ses fils, les fit monter sur des ânes, et retourna dans le pays d'Egypte. Il prit dans sa main la verge de Dieu.
20A Mojžiš vzal svoju ženu i svojich synov, posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky.
21L'Eternel dit à Moïse: En partant pour retourner en Egypte, vois tous les prodiges que je mets en ta main: tu les feras devant Pharaon. Et moi, j'endurcirai son coeur, et il ne laissera point aller le peuple.
21Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egypta, hľaď, aby si všetky tie zázraky, ktoré som položil do tvojej ruky, učinil pred faraonom, a ja zatvrdím jeho srdce, a neprepustí ľudu.
22Tu diras à Pharaon: Ainsi parle l'Eternel: Israël est mon fils, mon premier-né.
22A povieš faraonovi: Takto hovorí Hospodin: Môj syn, môj prvorodený, je Izrael.
23Je te dis: Laisse aller mon fils, pour qu'il me serve; si tu refuses de le laisser aller, voici, je ferai périr ton fils, ton premier-né.
23Povedal som ti: Prepusti môjho syna, aby mi slúžil. Ale si odoprel a nechcel si ho prepustiť. Preto hľa, zabijem tvojho syna, tvojho prvorodeného.
24Pendant le voyage, en un lieu où Moïse passa la nuit, l'Eternel l'attaqua et voulut le faire mourir.
24A stalo sa na ceste, v nocľažišti, že sa s ním stretol Hospodin a hľadal ho zabiť.
25Séphora prit une pierre aiguë, coupa le prépuce de son fils, et le jeta aux pieds de Moïse, en disant: Tu es pour moi un époux de sang!
25Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi!
26Et l'Eternel le laissa. C'est alors qu'elle dit: Epoux de sang! à cause de la circoncision.
26A upustil od neho. Vtedy riekla: Ženích krvi, pre obriezky.
27L'Eternel dit à Aaron: Va dans le désert au-devant de Moïse. Aaron partit; il rencontra Moïse à la montagne de Dieu, et il le baisa.
27A Hospodin riekol Áronovi: Idi v ústrety Mojžišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vrchu Božom a bozkal ho.
28Moïse fit connaître à Aaron toutes les paroles de l'Eternel qui l'avait envoyé, et tous les signes qu'il lui avait ordonné de faire.
28A Mojžiš vyrozprával Áronovi všetky slová Hospodinove, ktorý ho poslal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu prikázal činiť.
29Moïse et Aaron poursuivirent leur chemin, et ils assemblèrent tous les anciens des enfants d'Israël.
29A tak išiel Mojžiš a Áron, a shromaždili všetkých starších zo synov Izraelových.
30Aaron rapporta toutes les paroles que l'Eternel avait dites à Moïse, et il exécuta les signes aux yeux du peuple.
30A Áron hovoril všetky slová, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi, a činil znamenia pred očami ľudu.
31Et le peuple crut. Ils apprirent que l'Eternel avait visité les enfants d'Israël, qu'il avait vu leur souffrance; et ils s'inclinèrent et se prosternèrent.
31A ľud uveril. A keď počuli, že Hospodin navštívil synov Izraelových a že videl ich trápenie, sklonili svoje hlavy a klaňali sa.