1De David. Eternel! défends-moi contre mes adversaires, Combats ceux qui me combattent!
1Dávidov Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
2Saisis le petit et le grand bouclier, Et lève-toi pour me secourir!
2Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!
3Brandis la lance et le javelot contre mes persécuteurs! Dis à mon âme: Je suis ton salut!
3Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
4Qu'ils soient honteux et confus, ceux qui en veulent à ma vie! Qu'ils reculent et rougissent, ceux qui méditent ma perte!
4Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!
5Qu'ils soient comme la balle emportée par le vent, Et que l'ange de l'Eternel les chasse!
5Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí.
6Que leur route soit ténébreuse et glissante, Et que l'ange de l'Eternel les poursuive!
6Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha;
7Car sans cause ils m'ont tendu leur filet sur une fosse, Sans cause ils l'ont creusée pour m'ôter la vie.
7lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
8Que la ruine les atteigne à l'improviste, Qu'ils soient pris dans le filet qu'ils ont tendu, Qu'ils y tombent et périssent!
8Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.
9Et mon âme aura de la joie en l'Eternel, De l'allégresse en son salut.
9Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení.
10Tous mes os diront: Eternel! qui peut, comme toi, Délivrer le malheureux d'un plus fort que lui, Le malheureux et le pauvre de celui qui le dépouille?
10Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
11De faux témoins se lèvent: Ils m'interrogent sur ce que j'ignore.
11Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.
12Ils me rendent le mal pour le bien: Mon âme est dans l'abandon.
12Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;
13Et moi, quand ils étaient malades, je revêtais un sac, J'humiliais mon âme par le jeûne, Je priais, la tête penchée sur mon sein.
13kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.
14Comme pour un ami, pour un frère, je me traînais lentement; Comme pour le deuil d'une mère, je me courbais avec tristesse.
14Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!
15Puis, quand je chancelle, ils se réjouissent et s'assemblent, Ils s'assemblent à mon insu pour m'outrager, Ils me déchirent sans relâche;
15A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.
16Avec les impies, les parasites moqueurs, Ils grincent des dents contre moi.
16Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.
17Seigneur! Jusques à quand le verras-tu? Protège mon âme contre leurs embûches, Ma vie contre les lionceaux!
17Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
18Je te louerai dans la grande assemblée, Je te célébrerai au milieu d'un peuple nombreux.
18Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.
19Que ceux qui sont à tort mes ennemis ne se réjouissent pas à mon sujet, Que ceux qui me haïssent sans cause ne m'insultent pas du regard!
19Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
20Car ils tiennent un langage qui n'est point celui de la paix, Ils méditent la tromperie contre les gens tranquilles du pays.
20Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.
21Ils ouvrent contre moi leur bouche, Ils disent: Ah! ah! nos yeux regardent! -
21Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
22Eternel, tu le vois! ne reste pas en silence! Seigneur, ne t'éloigne pas de moi!
22No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!
23Réveille-toi, réveille-toi pour me faire justice! Mon Dieu et mon Seigneur, défends ma cause!
23Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.
24Juge-moi selon ta justice, Eternel, mon Dieu! Et qu'ils ne se réjouissent pas à mon sujet!
24Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
25Qu'ils ne disent pas dans leur coeur: Ah! voilà ce que nous voulions! Qu'ils ne disent pas: Nous l'avons englouti!
25Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.
26Que tous ensemble ils soient honteux et confus, Ceux qui se réjouissent de mon malheur! Qu'ils revêtent l'ignominie et l'opprobre, Ceux qui s'élèvent contre moi!
26Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.
27Qu'ils aient de l'allégresse et de la joie, Ceux qui prennent plaisir à mon innocence, Et que sans cesse ils disent: Exalté soit l'Eternel, Qui veut la paix de son serviteur!
27Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.
28Et ma langue célébrera ta justice, Elle dira tous les jours ta louange.
28A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.