¹Au chef des chantres. Sur Colombe des térébinthes lointains. Hymne de David. Lorsque les Philistins le saisirent à Gath. Aie pitié de moi, ô Dieu! car des hommes me harcèlent; Tout le jour ils me font la guerre, ils me tourmentent.

¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte.

²Tout le jour mes adversaires me harcèlent; Ils sont nombreux, ils me font la guerre comme des hautains.

²Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma každý deň.

³Quand je suis dans la crainte, En toi je me confie.

³Moji čihajúci protivníci dychtia každého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Bože!

⁴Je me glorifierai en Dieu, en sa parole; Je me confie en Dieu, je ne crains rien: Que peuvent me faire des hommes?

⁴V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba.

⁵Sans cesse ils portent atteinte à mes droits, Ils n'ont à mon égard que de mauvaises pensées.

⁵Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo?

⁶Ils complotent, ils épient, ils observent mes traces, Parce qu'ils en veulent à ma vie.

⁶Každého dňa prekrúcajú moje slová. Každá ich myšlienka o mne cieli na zlé.

⁷C'est par l'iniquité qu'ils espèrent échapper: Dans ta colère, ô Dieu, précipite les peuples!

⁷Schádzajú sa, skrývajú sa, strežú moje päty, jako keď čakali na moju dušu.

⁸Tu comptes les pas de ma vie errante; Recueille mes larmes dans ton outre: Ne sont-elles pas inscrites dans ton livre?

⁸Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!

⁹Mes ennemis reculent, au jour où je crie; Je sais que Dieu est pour moi.

⁹Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe?

¹⁰Je me glorifierai en Dieu, en sa parole; Je me glorifierai en l'Eternel, en sa parole;

¹⁰Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - že mám Boha!

¹¹Je me confie en Dieu, je ne crains rien: Que peuvent me faire des hommes?

¹¹Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom.

¹²O Dieu! je dois accomplir les voeux que je t'ai faits; Je t'offrirai des actions de grâces.

¹²Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môže urobiť človek?!

¹³Car tu as délivré mon âme de la mort, Tu as garanti mes pieds de la chute, Afin que je marche devant Dieu, à la lumière des vivants.

¹³Mám na sebe, Bože, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály,

¹⁴lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle života?!