1კაცი ვინმე იყო ანანია სახელით, საპფირას თანა ცოლისა მისისა განყიდა დაბაჲ
1Quicuan jun li cuînk aj Ananías xc'aba'. Quixc'ayi jun lix ch'och' rochben lix Safira li rixakil.
2და გამოაჴუა სასყიდლისა მისგან, - უწყოდა ესე ცოლმანცა მისმან, - და მოიღო ზოგი რაოდენიმე და დადვა ფერჴთა თანა მოციქულთასა.
2Ut que'xc'ûb ru chi ribileb rib nak yijach lix tz'ak li ch'och' tâcanâk chok' reheb. Ut li yijach chic quixc'am laj Ananías riq'uineb li apóstol ut quixye reheb: -A'an a'in chixjunil lix tz'ak li kach'och' li xkac'ayi, chan.
3ხოლო პეტრე ჰრქუა მას: ანანია, რაჲსათჳს აღავსო გული შენი ეშმაკმან ცრუებად სულისა წმიდისა და გამოჴუებად სასყიდელსა მის დაბისასა?
3Laj Pedro quixye re: -At Ananías, ¿c'a'ut nak xaq'ue âcuib chirâle laj tza? ¿C'a'ut nak yôcat chixbalak'inquil li Santil Musik'ej riq'uin nak yôcat chixcanabanquil yijach lix tz'ak li ch'och' chok' âcue?
4ანუ არა, იყო რაჲ, შენი იყო და, გან-რაჲ-ჰყიდე, ჴელმწიფებასვე შენსა იყოა? და რაჲსათჳს დაიდევ საქმე ეგე გულსა შენსა? არა ეცრუვე შენ კაცთა, არამედ ღმერთსა.
4¿C'a'ut nak tat-oc xmukbal xtz'ak lâ ch'och'? ¿Ma mâcua' ta bi' âcue? Cui xac'ayi lâ ch'och', ¿ma inc'a' ta bi' raj xru xcana chok' âcue lix tz'ak? Mâcua' chiku lâo yôcat chi tic'ti'ic. Chiru ban li Dios, chan.
5ვითარცა ესმინეს სიტყუანი ესე ანანიას, დაეცა და სული წარჰჴდეს. და დაეცა შიში დიდი ყოველთა, რომელთა ესმა ესე.
5Nak quirabi li âtin li quixye laj Pedro, quit'ane' laj Ananías ut camenak quicana. Ut c'ajo' nak qui-oc xxiuheb chixjunileb li que'iloc re jo'queb ajcui' li que'abin resil.
6და აღდგეს ჭაბუკნი და შემოსეს იგი და განიღეს და დაჰფლეს.
6Ut eb li cuînk li toj sâjeb li cuanqueb aran que'xlan li camenak, que'xpako ut que'xc'am re te'xmuk.
7და იყო ვითარ სამისა ოდენ ჟამისა დაყოვნება, და ცოლმან მისმან არა უწყოდა საქმე ესე, და შევიდა.
7Ac xnume' na chic oxib ôr nak quicuulac lix Safira li rixakil. Inc'a' naxnau c'a'ru ac xc'ulman.
8ჰრქუა მას პეტრე: მითხარ მე, უკუეთუ ესოდენის განჰყიდეთ დაბაჲ იგი? ხოლო მან ჰქრუა: ჰე, ეგოდენის.
8Laj Pedro quixye re: -Ye cue. ¿Ma jo' a'in xec'ayi cui' lê ch'och'?- Ut lix Safira quixye: -Yâl, jo'can xkac'ayi cui', chan.
9ჰრქუა მას პეტრე: რაჲსათჳს ესრეთ შეითქუენით თქუენ განცდად სულსა უფლისასა? ანუ არა აჰა-ესერა ფერჴნი დამფლველთა ქმრისა შენისათანი კართა ზედა დგანან და განგიღონ შენცა?
9Ut laj Pedro quixye cui'chic re: -¿C'a'ut nak xec'ûb chêribil êrib xyalbal rix li Santil Musik'ej? Cue'queb chak li xe'mukuc chak re lâ bêlom ut tate'xc'am ajcui' lâat, chan.
10და დაეცა მეყსეულად ფერჴთა თანა მისთა და სული წარჰჴდეს. შევიდეს ჭაბუკნი იგი და ჰპოვეს იგი მომკუდარი და განიღეს და დაჰფლეს ქმრისა მისისა თანა.
10Ut sa' ajcui' li hônal a'an lix Safira quit'ane' chi rok laj Pedro ut camenak quicana. Eb li cuînk que'oc sa' cab ut que'ril nak camenak chic. Que'risi ut coxe'xmuk chak chixc'atk lix bêlom.
11და იყო შიში დიდი ყოველსა მას ზედა კრებულსა და ყოველთა, რომელთა ესმა ესე.
11C'ajo' nak qui-oc xxiuheb chixjunileb laj pâbanel jo'queb ajcui' chixjunileb li que'abin re li resil a'in.
12ხოლო ჴელითა მოციქულთაჲთა იქმნებოდა სასწაულები და ნიშები მრავალი ერსა შორის და იყვნეს ყოველნი ერთბამად სტოასა მას სოლომონისსა.
12Rajlal neque'xch'utub ribeb sa' xmu li templo chixjunileb laj pâbanel cuan cui' li oquebâl Salomón xc'aba'. Nabal li milagro que'xbânu eb li apóstol ut nabal li sachba ch'ôlej.
13ხოლო სხუათა მათ ვერვის ძალ-ედვა შეხებად მათდა, რამეთუ ადიდებდა მათ ერი იგი.
13Usta eb li tenamit neque'xq'ue xlok'aleb laj pâbanel, abanan neque'xucuac chi xic sa' xyânkeb.
14უფროჲს-ღა შეეძინებოდეს მორწმუნენი უფალსა, სიმრავლე მამათაჲ და დედათაჲ,
14C'ajo' nak yôqueb chi tâmc li yôqueb chi pâbânc re li Kâcua', jo' cuînk jo' ixk.
15ვითარმედ უბანთაცა ზედა გამოაქუნდეს უძლურნი და დასდგმიდეს ცხედრებითა და საკაცებითა, რაჲთა მოსლვასა მას პეტრესსა აჩრდილი ოდენ მისი შეადგეს მათგანსა.
15Ut nabaleb li que'xc'am chak lix yajeb ut que'xyocob sa' lix cuarib malaj chiru lix pôp chire be. Que'raj nak laj Pedro tixq'uirtesiheb. Eb a'an que'xc'oxla nak usta yal tânumek' chiruheb, te'q'uirâk.
16და შეკრბებოდა სიმრავლე გარემო ქალაქებისაჲ იერუსალჱმს და მოაქუნდეს უძლურნი და შეპყრობილნი სულთაგან არაწმიდათა და განიკურნებოდეს ყოველნი.
16Nabaleb li que'chal chak sa' eb li tenamit li cuanqueb chi nach' riq'uin Jerusalén. Que'xc'am chak li yaj ut eb li cuan mâus aj musik'ej riq'uineb. Ut chixjunileb quilaje'q'uirtesîc.
17აღდგა მღდელთ მოძღუარი იგი და ყოველნი მისთანანი, რომელ-იგი იყო წვალებაჲ სადუკეველთაჲ აღივსნეს შურითა.
17Ut li xyucua'il aj tij ut eb laj saduceo li cuanqueb rochben, c'ajo' nak que'oc xcakalinquileb li apóstol.
18და დაასხნეს ჴელნი მათნი მოციქულთა ზედა და შესხნეს იგინი საპყრობილესა შინა დამარხვად ხვალისამდე.
18Jo'can nak que'xtakla xchapbaleb ut que'xq'ueheb sa' li tz'alam li neque'q'uehe' cui' yalak ani.
19ხოლო ანგელოზმან უფლისამან ღამე განუხუნა კარნი საპყრობილისანი და გამოიყვანნა იგინი და ჰრქუა:
19Abanan chiru li k'ojyîn a'an jun lix ángel li Kâcua' quixte lix puertil li tz'alam ut quirisiheb sa' tz'alam ut quixye reheb:
20მივედით და დადეგით და ეტყოდეთ ტაძარსა შინა ერსა მას ყოველთა მათ სიტყუათა ამის ცხორებისათა.
20-Ayukex sa' li templo ut têch'olob xyâlal chiruheb li tenamit chirix li ac' yu'am, chan reheb.
21ხოლო მათ ვითარცა ესმა ესე, შევიდეს ცისკარს ოდენ ტაძრად და ასწავებდეს. მაშინ მოვიდა მღდელთ მოძღუარი იგი და მისთანანი, და მოუწოდეს შესაკრებელსა მას და ყოველთა მოხუცებულთა ძეთა ისრაჱლისათა, და მიავლინნეს საპყრობილედ მოყვანებად მოციქულთა.
21Cuulajak chic nak toj ek'ela que'côeb sa' li templo eb li apóstol ut que'oc chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit jo' quiyehe' reheb xban li ángel. Sa' ajcui' li ek'ela a'an que'cuulac li xbênil aj tij rochbeneb chixjunileb li neque'tenk'an re, ut que'xbokeb li jun ch'ol chic li neque'c'amoc be chiruheb laj judío jo'queb ajcui' li neque'taklan sa' xbêneb. Ut que'xtakla xyebal re laj ilol tz'alam nak te'c'amek' li apóstol riq'uineb.
22ხოლო მი-რაჲ-ვიდეს მსახურნი იგი, არა პოვნეს იგინი საპყრობილესა შინა და მოიქცეს იგინი
22Que'cuulac li takl sa' li tz'alam ut inc'a' chic que'ta'e' li apóstol aran. Jo'can nak que'suk'i chixyebal resil ut que'xye:
23და უთხრეს მათ და ჰრქუეს, ვითარმედ: საპყრობილე იგი ვპოვეთ დაჴშული ყოვლითა კრძალულებითა და მცველნი იგი მდგომარენი წინაშე კართა; ხოლო გან-რაჲ-ვაღეთ, შინა არავინ ვპოეთ.
23-Relic chi yâl li tz'alam tz'aptz'o chi us nak xkatau. Ut eb laj c'ac'alenel cuanqueb chire li oquebâl. Nak xkate li tz'alam, inc'a' chic xkatauheb li cuînk chi sa', chanqueb li takl.
24და ვითარცა ესმნეს სიტყუანი ესე ერისთავსა მას ტაძრისასა და მღდელთ მოძღუართა, განიზრახვიდეს მათთჳსმ ვითარმედ: რაჲმე იქმნა ესე?
24Nak que'rabi a'an, eb li xbênil aj tij ut eb li neque'taklan sa' xbêneb li soldado li neque'c'ac'alen sa' li templo, que'sach xch'ôleb ut que'oc chixc'oxlanquil c'a'ru tâcanâk cui' li yô chi c'ulmânc.
25მო-ვინმე-ვიდა და უთხრა მათ და ჰრქუა, ვითარმედ: აჰა ეგერა კაცნი იგი, რომელნი თქუენ შესხენით საპყრობილესა, არიან ტაძარსა შინა, დგანან და ასწავებენ ერსა.
25Quichal jun ut quixye reheb: -Eb li cuînk li que'q'uehe' sa' tz'alam ecuêr cuanqueb sa' li templo ut yôqueb chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit, chan.
26მაშინ წარვიდა ერისთავი იგი მსახურთა თანა და მოიყვანნა იგინი არა ძლით, რამეთუ ეშინოდა ერისა მის, ნუუკუე ქვაჲ დაჰკრიბონ.
26Cô ut li jun li nataklan sa' xbêneb li soldado rochbeneb lix takl. Ut que'xc'ameb chak li apóstol sa' usilal xban nak que'xucuac. Que'xc'oxla nak mâre te'cutek' chi pec xbaneb li tenamit.
27და ვითარცა მოიყვანნეს იგინი დაადგინეს შორის კრებულსა და ჰკითხვიდა მათ მღდელთ მოძღუარი იგი
27Que'c'ame' laj Pedro ut laj Juan ut que'xakabâc chiru li xyucua'il aj tij ut chiruheb li cuanqueb rochben. Ut li xyucua'il aj tij quiâtinac riq'uineb ut quixye reheb:
28და ჰრქუა: არა მცნებით გამცენით თქუენ, რაჲთა არღარა ასწავებდეთ სახელითა ამით, და აჰა-ესერა აღგივსიეს იერუსალჱმი მოძღურებითა თქუენითა და გნებავს მოწევნად ჩუენ ზედა სისხლი კაცისაჲ ამის?
28-¿Ma inc'a' ta bi' xkaye êre nak inc'a' chic têtzoleb li tenamit sa' xc'aba' li cuînk a'an? Lâex yôquex chixc'utbal li tijleb a'an sa' chixjunil Jerusalén ut têraj xq'uebal sa' kabên lix camic li cuînk a'an, chanqueb.
29მიუგო პეტრე და მოციქულთა და ჰრქუეს: მორჩილებაჲ ჯერ-არს ღმრთისაჲ უფროჲს ვიდრე კაცთაჲ.
29Laj Pedro, jo'queb ajcui' li rech apostolil, que'chak'oc ut que'xye: -¿Ma takak'et li c'a'ru naxye li Dios ut takapâb li c'a'ru neque'xye li cuînk? Inc'a'. Tento takapâb li c'a'ru naxye li Dios.
30ღმერთმან მამათა ჩუენთამან აღადგინა იესუ, რომელსა-იგი თქუენ ჴელნი შეასხენით და დამოჰკიდეთ ძელსა;
30Li Dios li que'xlok'oni chak li kaxe'tônil yucua', a'an li quicuaclesin cui'chic re li Jesús chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, li queq'ue chi camsîc chiru cruz lâex.
31ესე ღმერთმან წინამძღურად და მაცხოვრად აღამაღლა მარჯუენითა თჳსითა მიცემად სინანული ისრაჱლსა და მოტევებაჲ ცოდვათაჲ,
31Li Jesús, a'an li quiq'uehe' xlok'al xban li Dios ut quiq'uehe' chi c'ojlâc sa' xnim uk' ut quiq'uehe' xcuanquil chi taklânc ut chi coloc, re nak laj Israel naru te'yot'ek' xch'ôleb te'xjal xc'a'ux ut te'cuyek' xmâqueb.
32და ჩუენ ვართ მოწამე მისა სიტყუათა ამათ და სული წმიდაჲ, რომელ მოსცა ღმერთმან მორწმუნეთა მისთა.
32Lâo xkil a'an riq'uin ku. Jo'can nak nakach'olob xyâlal a'in ut li Santil Musik'ej li naxq'ue li Dios reheb li neque'pâban, a'an ajcui' nac'utuc re lix yâlal a'in, chanqueb.
33ხოლო მათ ვითარცა ესმა ესე, განიხერხებოდეს და განიზრახვიდეს მოკლვასა მათსა.
33Li xyucua'il aj tij ut li cuanqueb rochben, c'ajo' nak que'josk'o' nak que'rabi li quixye laj Pedro ut que'raj raj xcamsinquileb li apóstol.
34ხოლო აღ-ვინმე-დგა კრებულსა მას შორის ფარისეველი, სახელით გამალიელ, სჯულის მოძღუარი, პატიოსანი ყოველსა ერსა შორის, და ბრძანა მცირედ გარე განყვანებაჲ მოციქულთაჲ,
34Abanan sa' xyânkeb a'an cuan jun aj fariseo aj Gamaliel xc'aba'. Li cuînk a'an aj tzolol chak'rab ut naq'uehe' xcuanquil xbaneb li tenamit. Quixakli chiruheb ut quixtakla risinquileb li apóstol junpât chirix cab.
35და ჰრქუა მათ: კაცნო ისრაიტელნო, ეკრძალენით თავთა თქუენთა კაცთა ამათგან, რაჲ გეგულებით ყოფად?
35Ut quixye reheb: -Ex cuînk aj Israel, c'oxlahomak chi us c'a'ru têbânu riq'uineb li cuînk a'in.
36რამეთუ უწინარეს დღეთა ამათ აღდგა თევდა და იტყოდა თავსა თჳსსა, ვითარმედ არს ვინმე, რომელსა მისდევდეს კაცნი რიცხჳთ ვითარ ოთხას ოდენ, რომელ იგიცა მოისპო, და ყოველნი მორჩილნი მისნი განიბნინეს და იქმნეს ვითარცა არარაჲ.
36Q'uehomak retal li c'a'ru quixc'ul laj Teudas. A'an quixye nak k'axal nim xcuanquil. Cuan na câhibak ciento chi cuînk li neque'tâken re. Aban li jun a'an quicamsîc ut chixjunileb li que'tâken re quilaje'xcha'cha'i ribeb ut que'oso' yal chi jo'can.
37ამისა შემდგომად აღდგა იუდა გალილეველი დღეთა მათ სოფლის წერისათა და განიდგინა ერი მრავალი შემდგომად მისსა; და იგიცა წარწყმდა და ყოველნი მორჩილნი მისნი განიბნინეს.
37Ut jo'can ajcui' quixc'ul laj Judas, Galilea xtenamit, nak quic'ulun sa' xk'ehil chixtz'îbanquil xc'aba'eb li tenamit. Quixbalak'iheb nabaleb li tenamit. Quicam ajcui' a'an ut chixjunileb li que'tâken re que'cha'cha'îc.
38და აწცა გეტყჳ თქუენ: განეშორენით კაცთა ამათგან და უტევენით იგინი. რამეთუ, უკუეთუ არს კაცთაგან ზრახვაჲ ესე გინათუ საქმე ესე, დაჰჴსნდეს;
38Anakcuan lâin tinye êre: Canabomakeb li cuînk a'in. Mêch'i'ch'i'iheb chic xban nak cui li c'anjel a'in yal xc'a'ux cuînk, tâosok'.
39ხოლო უკუეთუ ღმრთისაგან არს, ვერ ჴელგეწიფების დაჴსნად მისა, ნუუკუე ღმრთის მოლალეცა იპოვნეთ. ხოლო იგინი ერჩდეს მას.
39Abanan cui ut re li Dios, inc'a' texrûk chixpo'bal ru. Q'uehomak retal chi us mâre anchal yôquex chi pletic riq'uin li Dios, chan laj Gamaliel.
40და მოუწოდეს მოციქულთა, ტანჯნეს იგინი და ამცნეს, რაჲთა არღარა იტყოდიან სახელითა იესუჲსითა, და განუტევნეს იგინი.
40Ut que'xc'ul xch'ôl li quixye. Que'xbokeb li apóstol ut que'xq'ueheb chi saq'uec' ut que'xye reheb nak inc'a' chic te'âtinak sa' xc'aba' li Jesús. Ut chirix a'an, que'ach'abâc.
41ხოლო იგინი წარვიდეს პირისაგან მის კრებულისა და უხაროდა, რამეთუ ღირს იქმნნეს სახელისა მისისათჳს გინებად.
41Ut eb li apóstol que'el chiruheb chi k'axal sa sa' xch'ôleb xban nak chiruheb a'an lok' xc'ulbal li raylal sa' xc'aba' li Jesús.Ut inc'a' que'xcanab xch'olobanquil xyâlal chiruheb li tenamit sa' li templo ut sa' eb li rochoch ut que'xye resil nak li Jesucristo, a'an laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios.
42და ყოველსა დღესა ტაძარსა მას შინა და სახლსა არა დასცხრებოდეს მოძღურებითა და სახარებითა იესუ ქრისტესითა.
42Ut inc'a' que'xcanab xch'olobanquil xyâlal chiruheb li tenamit sa' li templo ut sa' eb li rochoch ut que'xye resil nak li Jesucristo, a'an laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios.