1વહાલા થિયોફિલ, મેં પ્રથમ પુસ્તક ઈસુએ જે કંઈ કર્યુ અને શીખવ્યું તે દરેક બાબતો વિષે લખ્યું છે.
1Teofilus to rabila': Hi rala sura-ku to lomo' -na, oti-mi ku'uki' hawe'ea to nababehi pai' to napetudui' Yesus, ntepu'u ngkai lomo' pobago-na,
2મેં ઈસુના જીવનના આરંભથી તેને જે દિવસથી આકાશમાં લઈ લેવામાં આવ્યો ત્યાં સુધીના સમગ્ર જીવન વિષે લખ્યું છે. આ બનતાં પહેલાં, ઈસુએ પોતે પસંદ કરેલા પ્રેરિતો સાથે વાત કરી. પવિત્ર આત્માની સહાયથી ઈસુએ પ્રેરિતોને તેઓએ શું કરવું જોઈએ તે કહ્યું.
3duu' rata hi eo kara'ongkoa' -na hilou hi suruga. Ka'oti-na rapatehi pai' rapotuwu' nculii', wori' ngkani-i mpopehuwu woto-na hi suro-na, bona monoa' -mi ra'inca katuwu' -na nculii'. Rala-na opo' mpulu' eo, rahilo moto-i, pai' -i mpotudui' -ra beiwa patuju-na Alata'ala mpohore manusia' ngkai huku' jeko' -ra pai' mpopajadi' -ra ntodea-na hi rala Kamagaua' -na. Kako'ia-na me'ongko' hilou hi suruga, hante kuasa Inoha' Tomoroli' natu'u hawa' -na hi suro-na to napelihi-ramo toe.
3આ ઈસુના મૃત્યુ પછીની વાત હતી. પણ તેણે પ્રેરિતોને બતાવ્યું કે તે જીવંત છે. ઈસુએ ઘણાં સાર્મથ્યશાળી પરાક્રમો કરીને આ સાબિત કર્યુ. પ્રેરિતોને ઈસુના મૃત્યુમાંથી સજીવન થયા બાદ 40 દિવસ દરમ્યાન ઘણીવાર તેના દર્શન થયાં. ઈસુએ પ્રેરિતોને દેવના રાજ્ય વિષે કહ્યું.
4Rala-na hangkani, bula-na morumpu dohe-ra, nawai' -ra hawa' toi. Na'uli' -raka: "Neo' ulu nipalahii ngata Yerusalem. Popea ulu hi rei duu' -na Tuama-ku mpowai' -koi to najanci-mi, to ku'uli' -mikokoi mperi'ulu.
4એક વખત ઈસુ તેઓની સાથે જમતો હતો, ત્યારે ઈસુએ તેઓને યરૂશાલેમ છોડવાની ના પાડી હતી. ઈસુએ કહ્યું, ‘તમને બાપે જે વચન આપ્યું છે તે વિષે મેં તમને પહેલાં કહ્યું છે. આ વચન પ્રાપ્ત કરવા માટે અહીં યરૂશાલેમમાં રાહ જુઓ.
5Apa' Yohanes meniu' hante ue. Tapi' ba hangkuja eo-damo, raniu' -koi hante Inoha' Tomoroli'."
5યોહાને પાણીથી બાપ્તિસ્મા કર્યુ, પણ થોડા દિવસો પછી તમે પવિત્ર આત્માથી બાપ્તિસ્મા પામશો.’
6Hangkani wo'o, nto'u suro-na morumpu hangkaa-ngkania hante Yesus, mepekune' -ra hi Yesus, ra'uli': "Pue', ba tempo toi-mi nubahaka-ta ngkai bali' -ta pai' -ko jadi' Magau' to Israel?"
6બધા પ્રેરિતો ભેગા થયા. તેઓએ ઈસુને પૂછયું, “પ્રભુ, શું આ સમય તારા માટે યહૂદિઓને તેઓનું રાજ્ય ફરીથી સોંપવાનો છે?”
7Na'uli' Yesus: "Tuama-ku moto to mponoa' ba nto'uma kadupa' -na hawe'ea patuju to napakatantu-mi hante kuasa-na. Uma mingki' ni'inca koi'.
7ઈસુએ તેઓને કહ્યું, ‘ફક્ત એક માત્ર બાપ જ સમયો અને તારીખો નક્કી કરવા માટે અધિકૃત છે. આ વસ્તુઓ તમે જાણી શકો નહિ.
8Sampale-di, mporata-koi mpai' baraka' ane hompo-ipi Inoha' Tomoroli' hi koi'. Nto'u toe mpai', koi' jadi' sabi' -ku hi Yerusalem, hi tana' Yudea pai' Samaria, duu' rata hi humalili' dunia'."
8પણ પવિત્ર આત્મા તમારી પાસે આવશે. પછી તમે સાર્મથ્ય પ્રાપ્ત કરશો. ત્યારે તમે મારા સાક્ષી થશો-તમે લોકોને મારા વિષે કહેશો. પહેલાં, તમે યરૂશાલેમમાં લોકોને કહેશો. પછી યહૂદિયામાં, સમરૂનમાં તથા વિશ્વના બધા જ લોકોને કહેશો.”
9Ka'oti-na mololita hewa toe, kate'oo-ongkoa' -imi hilou hi langi'. Mengoa' -ramo mpongoa' -i, duu' -na uma-ipi rahiloi apa' naleru limu' -imi.
9પ્રેરિતોને આ બાબતો કહ્યા પછી, ઈસુને આકાશમાં લઈ લેવામાં આવ્યો. પ્રેરિતોના દેખતાં જ ઈસુ વાદળમાં અદ્ધશ્ય થઈ ગયો, અને તેઓ તેને જોઈ શક્યા નહિ.
10Bula-ra mengoa' -pidi hi langi' mponaa pe'ongko' -na, ria ncorobaa rodua tomane moheai pohea to mengea' mokore hi ncori-ra.
10ઈસુ દૂર જઈ રહ્યો હતો અને પ્રેરિતો આકાશમાં જોઈ રહ્યા હતા. અચાનક, બે શ્વેત વસ્ત્રધારી માણસો તેઓની બાજુમાં આવીને ઊભા.
11Ra'uli' to rodua toera: "Ee to Galilea! Napa pai' ntora mengoa' -koi hi langi'? Yesus to nihilo te'ongko' hilou hi suruga toei lou, wae wo'o-i mpai' nculii' tumai ngkai suruga hewa to nihilo-e we'i."
11તે બે માણસોએ પ્રેરિતોને કહ્યું, ‘ઓ ગાલીલના માણસો, તમે અહીં આકાશ તરફ જોતાં શા માટે ઊભા છો? તમે જોયું કે ઈસુને તમારી પાસેથી આકાશમાં લઈ લેવામાં આવ્યો છે. જે રીતે તમે તેને જતાં જોયો તે જ રીતે તે પાછો આવશે.’
12Ngkai ree, nculii' -ramo suro-na ngkai Bulu' Zaitun hilou hi Yerusalem. Bulu' Zaitun toe, ba hakilo kalaa-na ngkai Yerusalem.
12પછી તે પ્રેરિતો જૈતૂન પર્વત પરથી યરૂશાલેમ પાછા ફર્યા. (આ પર્વત યરૂશાલેમથી લગભગ અડધો માઇલ દૂર છે.)
13Karata-ra hi ngata, hilou-ramo hi tomi po'ohaa' -ra ngkahe' hilou hi kamar to hi lolo-na. Hanga' suro Pue' Yesus toera: Petrus, Yohanes, Yakobus pai' Andreas, Filipus pai' Tomas, Bartolomeus pai' Matius, Yakobus ana' Alfeus, Simon to Zelot, pai' Yudas ana' Yakobus.
13તે પ્રેરિતો શહેરમાં પ્રવેશ્યા. તેઓ જ્યાં રહેતા હતા ત્યાં મેડી પરના ઓરડામાં ગયા. તે પ્રેરિતો હતા, પિતર, યોહાન, યાકૂબ, આંન્દ્રિયા, ફિલિપ, થોમા, બર્થોલ્મી, માથ્થી, યાકૂબ (અલ્ફીનો દીકરો), સિમોન (ઝલોતસ) તથા યાકૂબનો ભાઈ યહૂદા ત્યાં ગયા.
14Hawe'ea-ra morumpu hangkaa-ngkania, pai' tida-ra mosampaya. Dohe-ra, ria wo'o ba hangkuja dua tobine, hante Maria tina-na Yesus pai' ompi' -ompi' -na Yesus.
14બધા પ્રેરિતો ભેગા થયા હતા. તેઓ સતત એક જ હેતુથી પ્રાર્થના કરતાં હતા ત્યાં કેટલીક સ્ત્રીઓ હતી. ઈસુની મા મરિયમ, અને તેના ભાઈઓ પણ ત્યાં પ્રેરિતો સાથે હતા.
15Rala-na ha'eo, ria ba ha'atu rompulu' -ra morumpu. Nto'u toe, mokore-imi Petrus hi laintongo' ompi' hampepangalaa' -na toera, pai' -i mololita, na'uli':
15થોડા દિવસ પછી વિશ્વાસીઓની એક સભા મળી. (ત્યાં તેમાનાં લગભગ 120 હાજર હતા.) પિતરે ઊભા થઈને કહ્યું,
16"Ompi' -ompi', napa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli' kana madupa'. Owi hante wiwi Magau' Daud, Inoha' Tomoroli' mpolowa ami' -mi Yudas, to mpakeni tauna to mpohoko' Yesus.
16[This verse may not be a part of this translation]
17Yudas toei, doo-ta moto-i, pai' napo'ana'guru moto-i Pue' Yesus, hibalia hante kita'."
17[This verse may not be a part of this translation]
18(Yudas toei mpo'oli tana' hante doi to narata ngkai gau' -na to dada'a. Hi tana' to na'oli tohe'e, mate monawu' -i, mobenta ta'i tina-na, alaa-na ihi' rala-na malali omea.
18(યહૂદાને આ દુષ્ટ કામ માટે પૈસા આપવામાં આવ્યા હતા. તેના પૈસા તેના માટે ખેતર ખરીદવામાં વપરાયા. પણ યહૂદા ઊંધે મસ્તકે પટકાયો, અને તેનું શરીર ફાટી ગયું. તેનાં બધાં આંતરડાં બહાર નીકળી ગયાં.
19Hawe'ea pue' ngata Yerusalem mpo'inca omea to jadi' tohe'e. Toe pai' tana' tohe'e rahanga' hi rala basa-ra moto Hakal-Dama. Batua-na, Tana' Raa'.)
19યરૂશાલેમના બધા લોકોએ આ વિષે જાણ્યું. તેથી તેઓએ તે ખેતરનું નામ હકેલ્દમા રાખ્યું. તેઓની ભાષામાં હકેલ્દમાનો અર્થ, “લોહીનું ખેતર” થાય છે.)
20Na'uli' wo'o-mi Petrus: "Hi rala Buku Rona' Daud, ria lolita to mpolowa Yudas. Hewa toi moni-na: `Pelele' moto-miki-hawo po'ohaa' -na wao'. Neo' ria ba haduaa to mpo'ohai'.' `Agina huraa-nae na'ala' kahadua-na.'"
20પિતરે કહ્યું, “ગીતશાસ્ત્રના પુસ્તકમાં યહૂદા વિષે આમ લખેલું છે: ‘તેની જમીન નજીક લોકોએ જવું નહિ; ત્યાં કોઇએ રહેવું નહિ!’ ગીતશાસ્ત્ર 69:25 અને એમ પણ લખેલું છે: ‘તેનું કામ બીજો કોઇ માણસ લે.’ ગીતશાસ્ત્ર 109:8
22Ngkai ree, napokaliliu Petrus lolita-na, na'uli': "Ompi' -ompi', toe pai' kana ria hadua ngkai olo' -ta tapelihi jadi' sabi' mpodohei-kai mposabii' katuwu' -na nculii' -mi Pue' Yesus. Tauna to tapelihi toe, kana hadua to biasa ami' -mi dohe-ta nto'u-na Pue' Yesus mako' hilou hiapa-apa hante kita', ntepu'u ngkai pobago-na Yohanes Topeniu' duu' rata hi kara'ongko' -nami Pue' -ta ngkai laintongo' -ta."
21[This verse may not be a part of this translation]
23Ngkai ree, rodua tomane to ratudo'. Hanga' -na to hadua, Yusuf Barsabas, pai' to hadua Matias. (Yusuf toei, ria wo'o to mpohanga' -i Yustus.)
22[This verse may not be a part of this translation]
25Oti toe, mosampaya-ramo, ra'uli': "Pue', nu'inca omea nono tauna. Yudas, monawu' -imi-hana ngkai bago-na jadi' suro-nu, pai' -i rahuku' ntuku' -ki gau' -na. Toe pai' kiperapi' Pue', tudo' -kakai hema ngkai hira' to rodua tohe'ira to nupelihi-mi jadi' sampei-na."
23પ્રેરિતોએ બે માણસોને સમૂહની આગળ ઊભા કર્યા. એક હતો યૂસફ બર્સબા, તે યુસ્તસના નામથી ઓળખતો અને બીજો માણસ હતો માથ્થિયાસ.
26Oti-ramo mosampaya, ratene' -mi undi hewa pompenoa' -ra. To natudo' pompenoa' -ra toe, Matias. Jadi', ra'ongko' mpu'u-imi jadi' suro Pue' Yesus, bona hono' hampulu' rodua-ra hewa to lomo' -na.
24[This verse may not be a part of this translation]
25[This verse may not be a part of this translation]
26પછી પ્રેરિતોએ બેમાંથી એકની પસંદગી કરવા માટે ચિઠ્ઠીઓ નાખી. પ્રભુની ઈચ્છાનુસાર માથ્થિયાસના નામની ચિઠ્ઠી નીકળી. તેથી તે બીજા અગિયારની સાથે પ્રેરિત થયો.