1એક વખત ઈસુ એક જગ્યાએ પ્રાર્થના કરતો હતો. જ્યારે ઈસુએ પ્રાર્થના કરવાની પૂરી કરી ત્યારે તેના શિષ્યોમાંના એકે તેને કહ્યું, “યોહાને તેના શિષ્યોને પ્રાર્થના કરતા શીખવ્યું. પ્રભુ તમે પણ અમને પ્રાર્થના કરતા શીખવો.”
1Hangkani Yesus mosampaya. Kahudu-na mosampaya, hadua ana'guru-na mpo'uli' -ki: "Pue', tudui' wo'o-ka-kaiwo mosampaya, hewa Yohanes Topeniu' mpotudui' ana'guru-na."
2ઈસુએ શિષ્યોને કહ્યું, “જ્યારે તમે પ્રાર્થના કરો ત્યારે આ રીતે પ્રાર્થના કરો: ‘ઓ બાપ, અમે પ્રાર્થના કરીએ છીએ કે તારું નામ સદા પવિત્ર મનાઓ. અમે પ્રાર્થના કરીએ છીએ કે તારું રાજ્ય આવો.
2Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Ane mosampaya-koi, uli' hewa tohe'i: Mama, pomperapia' -kai bona hawe'ea tauna mpobila' hanga' -nu to moroli', bona Iko jadi' Magau' hi dunia'.
3દરેક દિવસે અમને જરુંરી ખોરાક આપ.
3Wai' -kai pongkoni' to kiparaluu eo-eo-na.
4અમે કરેલાં પાપ તું માફ કર, કારણ કે અમે અમારા પ્રત્યેક અપરાધીઓને માફ કરીએ છીએ. અને અમને પરીક્ષણમાં ના લાવો પણ ભૂંડાઇથી અમારો છૂટકો કર.”‘
4Ampungi jeko' -kai, apa' kai' wo'o mpo'ampungi hawe'ea tauna to masala' hi kai'. Pai' neo' -kai nupelele' rasori."
5[This verse may not be a part of this translation]
5Na'uli' wo'o-mi Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Rapa' -na hilou-ta hi doo-ta mentongo' bengi pai' ta'uli' -ki: `Bale, wai' -a-kuwo pongkoni' tolu mputu'.
6[This verse may not be a part of this translation]
6Apa' ria bale-ku to lako' rata, hiaa' uma-kuna ria napa-napa to kuwai' -ki.'
7તમારો મિત્ર ઘરમાંથી જ ઉત્તર આપે છે, “ચાલ્યો જા, મને તકલીફ ન આપ! હમણા બારણું બંધ છે. હું અને મારા બાળકો પથારીમાં છીએ. હું હમણા ઊઠીને તને રોટલી આપી શકું તેમ નથી.
7"Ha natompoi' -ta mpai' hewa tohe'i: `Neo' -a nusaleroi. Wobo' tehohoki-mi. Ana' -ku leta' omea-ramo dohe-ku. Uma-a bisa memata mpowai' -ko ba napa-napa.'
8હું તમને કહું છું કે તમે એના મિત્ર હોવા છતાં કદાચ તે ન ઊઠે, પણ તમારા સતત આગ્રહને કારણે તે અવશ્ય ઊઠશે અને તમને જરૂરી બધું જ આપશે.
8Uma mpai' hewa toe tompoi' -na. Nau' bale-ta uma dota memata pai' mpowai' -ta napa-napa, aga apa' uma tabahakai pai' uma-ta me'ea' mperapii' -i, memata oa' -i mpowai' -ta napa to taparaluu.
9તેથી હું તમને કહું છું. માગવાનું ચાલુ રાખો, અને દેવ તમને આપશે. શોધવાનું ચાલુ રાખો અને તમે તે મેળવશો. બારણું ખખડાવવાનું ચાલું રાખો, અને બારણું તમારા માટે ઉઘડશે.
9"Jadi' ku'uli' -kokoi: Perapi' -mi hi Alata'ala, nawai' moto-ta mpai'. Pali' kaparaluua-ta hi Alata'ala, tarata moto mpai'. Neo' tabahakai mpopebea wobo', Alata'ala mpobea moto-taka mpai' wobo' -na.
10હા, જો એક વ્યક્તિ માંગવાનું ચાલુ રાખે છે તો તે વ્યક્તિ મેળવશે. જો વ્યક્તિ શોધવાનું ચાલુ રાખે છે તો તેને મળે છે. જો વ્યક્તિ ખખડાવવાનું ચાલુ રાખે છે, તો તે વ્યક્તિ માટે બારણું ઉઘડશે.
10Apa' hema to merapi' bate rawai'. Hema to mpali' bate mporata. Hema to mpopebea wobo', bate rabea-ki wobo'.
11તમારામાંથી કોઈને દીકરો છે? જો તમારો દીકરો તમારી પાસે એક માછલી માગશે તો તમે શું કરશો? શું કોઈ પિતા તેના પુત્રને સર્પ આપશે? ના! તમે તેને એક માછલી જ આપશો.
11Ha ria-koi to mpowai' ule hi ana' -ni ane merapi' -i bau'?
12અથવા, જો તમારો દીકરો એક ઇંડુ માંગશે તો શું તમે તેને એક વીંછી આપશો? ના!
12Ba mpowai' -i pehede' ane merapi' -i ntolumanu'? Tantu uma.
13તમે બીજા લોકો જેવા જ છો, તમે ભૂંડા છો છતાં તમે જાણો છો કે તમારા બાળકોને સારી ભેટો કેવી રીતે આપવી. તેથી તમારા આકાશમાંના બાપ જાણે છે. જે લોકો તેની પાસે માગે છે તેમને તે પવિત્ર આત્મા આપશે. તે કેટલું વિશેષ ખાતરીપૂર્વક છે.”
13Nau' hewa apa-mi kadada'a-nie, ni'inca moto mpowai' to lompe' hi ana' -ni. Peliu-liu-nami Tuama-ni to ria hi rala suruga! Bate nawai' Inoha' Tomoroli' hi tauna to merapi' hi Hi'a."
14એક વખતે ઈસુ માણસમાંથી ભૂતને બહાર કાઢતો હતો. તે માણસ વાત કરી શકતો ન હતો. જ્યારે દુષ્ટ આત્મા બહાર આવ્યો ત્યારે તે માણસ બોલી શક્યો. લોકો અચરત પામ્યા હતા.
14Rala-na ha'eo, Yesus mpopalai seta ngkai hadua tauna to uma howa' mololita. Wae kanawuso-na seta toe, howa' -imi tauna toei mololita. Konce-ramo ntodea.
15કેટલાએક લોકોએ કહ્યું, “લોકોમાંથી ભૂતોને બહાર કાઢવા ઈસુ બાલઝબૂલની તાકાતનો ઉપયોગ કરે છે. બાલઝબૂલ ભૂતોનો સરદાર હતો.”
15Aga ria wo'o-ra to mpo'uli': "Kuasa-na tetu-le ngkai Beelzebul, magau' hawe'ea seta. Toe-hawo pai' ria baraka' -na mpopalai seta-e."
16બીજા લોકો ઈસુનું પરીક્ષણ કરવા ઈચ્છતા હતા. તેઓએ ઈસુની પાસેથી આકાશમાંથી નિશાની માગી.
16Ria wo'o-ra hantongo' to doko' mposori Yesus. Merapi' -ra hi Yesus bona napopohiloi-ra anu mekoncehi bona monoa' ra'inca kangkai Alata'ala-na mpu'u-i.
17તેઓ શું વિચારતા હતા તે જાણીને ઈસુએ લોકોને કહ્યું, “જે કોઈ રાજ્યમાં ફૂટ પડે છે તેને નાશ થાય છે અને પરિવારના સભ્યો એકબીજા સાથે ઝઘડે તો તેથી તેમા ભાગલા પડે છે.
17Ntaa' na'inca-di Yesus napa to hi rala nono-rae. Toe pai' na'uli' -raka: "Ane rapa' -na ria hadua magau', pai' ntodea hi rala kamagaua' -na ntora mome'ewa, bate mogero mpai' kamagaua' -na toe. Wae wo'o tau hantomi to ntora motuda', bate pagaa' -gaa' -ra mpai'.
18તેથી જો શેતાન પોતાની સામે થયેલો હોય તો તેનું રાજ્ય કેવી રીતે ટકી શકે? તમે કહો છો કે ભૂતોને બહાર કાઢવામાં હું બાલઝબૂલની શક્તિનો ઉપયોગ કરું છું.
18Wae wo'o hi kamagaua' -na seta. Ane seta mpo'ewa hingka seta-na, bate mogero mpai' kamagaua' -na seta. Hiaa' ni'uli' -koina, mpopalai-a seta hante baraka' Beelzebul, magau' seta.
19પણ જો હું બાલઝબૂલની શક્તિથી ભૂતોને બહાર કાઢતો હોઉં તો કમારા લોકો કઈ શક્તિનો ઉપયોગ કરે છે જ્યારે તેઓ ભૂતોને બહાર કાઢે છે? તેથી તમારા પોતાના લોકો જ સાબિત કરે છે કે તમે ખોટા છો.
19Aga ria wo'o doo-ni moto to mpopalai seta. Hante kuasa napa doo-ni tetu mpopalai seta? Tantu hante kuasa Alata'ala. Jadi', ngkai pobabehi doo-ni moto, monoto-mi kamasala' pebalihi-ni tetu.
20પણ હું તો ભૂતોને કાઢવા માટે સાર્મથ્યનો ઉપયોગ કરું છું, આ બતાવે છે કે દેવનું રાજ્ય તમારી પાસે આવ્યું છે!
20Tapi' Aku', mpopalai-a seta hante baraka' Alata'ala. Ngkai toe, monoa' -mi ni'inca karata-nami tempo-na Alata'ala jadi' Magau' hi laintongo' -ni.
21“જ્યારે બળવાન માણસ ઘણા હથિયારોથી પોતાનું ઘર સાચવે છે ત્યારે તેના ઘરમાં વસ્તુઓ સલામત રહે છે.
21"Seta ma'ala rarapai' -ki tauna to parimuku. Ane tauna to parimuku mpodongo tomi-na hante rewa panga'e-na, uma moapa ihi' tomi-na.
22પણ ધારો કે બીજો મજબૂત માણસ આવે છે અને તેને હરાવે છે, તે જેના પર પ્રથમ માણસે તેના ઘરને સલામત રાખવા વિશ્વાસ કર્યો હતો તે હથિયારો તે મજબૂત માણસ લઈ જશે. પછી વધારે મજબૂત માણસ બીજા માણસોની માલમિલ્કત બાબતે તેની ઈચ્છા પ્રમાણે કરે છે.
22Aga ane tumai hadua to meliu karoho-na mpo'ewa-i pai' mpodagi-i, nahagoi-i hawe'ea rewa panga'e-na to nasarumaka pai' nabagi-bagi ihi' tomi-na hi doo-doo-na. Jadi', ane Aku' mpopalai seta, batua-na meliu kuasa-ku ngkai seta.
23“જે વ્યક્તિ મારા પક્ષનો નથી તે મારી વિરૂદ્ધ છે. જે માણસ મારી સાથે કામ કરી શકતો નથી તે મારી વિરૂદ્ધ કામ કરે છે.”
23"Hema to uma tono' hi Aku', kakono-na bali' -ku-imi. Hema to uma mpotulungi-a mobago, hi'a to mpobalinai' bago-ku.
24“જ્યારે માણસમાંથી અશુદ્ધ આત્મા બહાર આવે છે, પછી નિર્જળ પ્રદેશોમાં આરામ માટેની જગાની શોધમાં તે ભટકતો ફરે છે. પણ તે આત્માને આરામ માટેની જગ્યા મળતી નથી. તેથી આત્મા કહે છે, ‘જે ઘરમાંથી હું નીકળ્યો તે જ ઘરમાં હું પાછો જઇશ.’
24"Rapa' -na ria anudaa' to mpohawi' tauna. Malai-imi anudaa' toei, pai' -i modao' -dao' hi kawaoa' -na mpali' po'ohaa' -na. Apa' uma ria naruai', na'uli' -mi: `Agina nculii' lau-ama hi po'ohaa' to kupalahii-mi toe wengi ria.'
25જ્યારે આત્મા પેલા માણસ પાસે પાછો આવે છે, ત્યારે તેનું અગાઉનું ઘર સ્વચ્છ અને સુશોભિત જુએ છે.
25Ponculi' -na hilou hi tauna to napalahii-e wengi, nahilo-hawo uma ria to mpo'ohai' -i. Tauna toei hewa tomi to molela' tepehaii, hinapa' hiloa-na.
26પછી તે અશુદ્ધ આત્મા બહાર જાય છે અને તેના કરતાં વધારે દુષ્ટ સાત અશુદ્ધ આત્માઓને લઈને આવે છે. પછી બધાજ અશુદ્ધ આત્માઓ તે માણસમાં પ્રવેશીને ત્યાં જ રહે છે અને પેલા માણસની હાલત પહેલાં કરતાં વધારે ભૂંડી બને છે.”
26Toe pai' hilou ncala' -i mpokio' pitu hingka anudaa' -na to meliu kadada'a-ra ngkai hi'a. Tumai-ramo mesua' hi tauna to napalahii toe-e wengi, pai' mo'oha' -ramo hi ree. Ka'omea-na tampai kampe'ahii' tauna toei ngkai lomo' -na."
27જ્યારે ઈસુએ વાતો કહી, ત્યારે એક સ્ત્રીએ ટોળામાંથી ઈસુને મોટા અવાજે કહ્યું, “તારી માતાને ધન્ય છે, કારણ કે તેણે તને જન્મ આપ્યો અને તને ધવડાવ્યો.”
27Bula-na Yesus mololita, hadua tobine hi laintongo' ntodea mpo'uli' mpesukui: "Morasi' mpu'u-i-hana tobine to mpo'ote pai' to mpentii' -ko!"
28પણ ઈસુએ કહ્યું, “જે લોકો દેવની વાત સાંભળે છે અને પાળે છે; તેઓ સાચા સુખી લોકો છે.”
28Na'uli' Yesus: "Aga to morasi' mpu'u-le, tauna to mpo'epe pai' mpotuku' Lolita Alata'ala."
29લોકોનો સમૂહ મોટો ને મોટો થતો ગયો. ઈસુએ કહ્યું, “આજે જે લોકો જીવે છે તેઓ દુષ્ટ છે, તેઓ દેવની પાસેથી એંધાણી રુંપે કોઈ ચમત્કાર માંગે છે, પણ તેઓને એંધાણીરુંપે કોઈ ચમત્કાર આપવામાં આવશે નહિ. યૂનાને જે ચમત્કાર થયો તે જ ફક્ત એંધાણી હશે.
29Nto'u tauna to wori' mpotipuhi Yesus, napokaliliu lolita-na, na'uli': "Dada'a lia tauna to tuwu' tempo toi. Merapi' -ra bona kupopohiloi-ra tanda mekoncehi. Aga uma hanyalaa tanda mekoncehi to rapopohiloi-raka. Sampale to rapopohiloi-raka mpai', tanda hewa to jadi' hi nabi Yunus owi.
30નિનવેહમાં રહેતા લોકોને માટે યૂના જ નિશાની હતો. માણસના દીકરા સાથે પણ એમ જ છે. આ સમયના લોકો માટે માણસનો દીકરો જ નિશાની થશે.
30Hewa Yunus jadi' tanda to rapokakonce pue' ngata Niniwe owi, wae wo'o Aku' Ana' Manusia' jadi' tanda to rapokakonce tauna to tuwu' tempo toi.
31“ન્યાયના દિવસે દક્ષિણની રાણી આ પેઢીના માણસો સાથે ઊભી રહેશે. તે બતાવશે કે તેઓ ખોટા છે. શા માટે? કારણ કે દૂર દૂરથી તે સુલેમાનનું જ્ઞાન ધ્યાનથી સાંભળવા આવી. અને હું તમને કહું છું કે હું સુલામાન કરતા મોટો છું.
31Hi Eo Kiama mpai', raja bine ngkai Selatan rapotuwu' nculii' hangkaa-ngkania hante koi' to tuwu' tempo toi, pai' -i mpotudo' sala' -ni. Apa' momako' -i tumai ngkai ngata to molaa lia, doko' mpu'u-i mpo'epe lolita Magau' Salomo to pante lia. Hiaa' ria-mi hi laintongo' -ni to meliu kabohe tuwu' -na ngkai Salomo, aga uma oa' nipangalai' lolita-na.
32“ન્યાયના દિવસે નિનવેહની આ પેઢીના માણસો લોકો સાથે ઊભા રહેશે અને તેઓ બતાવશે કે તમે દોષિત છો. શા માટે? કારણ કે જ્યારે યૂના પેલા લોકોને ઉપદેશ આપતો હતો ત્યારે તેઓએ પસ્તાવો કર્યો. હું તમને કહું છું કે, હું યૂના કરતાં વધારે મોટો છું.
32Wae wo'o hi Eo Kiama mpai', pue' ngata Niniwe rapotuwu' nculii' hangkaa-ngkania hante koi' to tuwu' tempo toi, pai' -ra mpotudo' sala' -ni. Apa' hira', medea-ramo-rana ngkai jeko' -ra kampo'epe-ra pololita nabi Yunus. Hiaa' ria-mi hi laintongo' -ni to meliu kabohe tuwu' -na ngkai Yunus, aga uma oa' nipangalai' lolita-na.
33“કોઈ પણ વ્યક્તિ દીવો લઈને તેને વાસણ નીચે સંતાડી મૂકશે નહિ. તેને બદલે તે દીવી પર મૂકે છે તેથી ઘરમાં પ્રવેશનારા તે જોઈ શકે.
33"Uma ria tauna mposuwe palita pai' nawuni ba napopoi' hante kura. Palita bate ratu'u hi pontu'ua-na bona hini-na rahilo tauna to mesua'.
34તારી આંખ તારા શરીર માટે દીવો છે. જો તારી આંખો સારી હશે તો તારું આખું શરીર પ્રકાશથી ભરેલું હશે. પણ જો તારી આંખો ખરાબ હશે તો તારું આખુ શરીર અંધકારથી ભરેલું હશે.
34Mata-ta ma'ala rarapai' -ki hulu'. Ane lompe' mata-ta, monoto pehilo-ta. Aga ane mogawu mata-ta, hewa mobengi pehilo-ta.
35માટે સાવધાન રહે, તારામાં રહેલા પ્રકાશને અંધકાર થવા દઇશ નહિ.
35Wae wo'o-hawo hante nono-ta. Kana tapelompehi mpu'u: ane Pue' mpobajahi nono-ta, neo' tapomobengi nculii'.
36જો તારું આખું શરીર પ્રકાશથી ભરેલું હશે અને તેનો કોઈ ભાગ અંધકારરૂપ નહિ હોય તો તે બધું તેજસ્વી થશે. જેમ દીવો તને પ્રકાશ આપે છે તેમ.”
36Ane Pue' mpobajahi nono-ta duu' -na uma-pi ria kabengia-na, mobaja mpu'u katuwu' -ta omea, hewa tomi to nabajahi palita."
37ઈસુએ બોલવાનું પૂરું કર્યા પછી ફરોશીએ ઈસુને પાતાની સાથે જમવા બોલાવ્યો તેથી ઈસુ આવ્યો અને મેજ પાસે બેઠો.
37Hudu-mi Yesus mololita, ria hadua to Parisi mpokio' -i lou ngkoni' hi tomi-na. Hilou mpu'u-imi ngkoni'.
38પણ ફરોશીને તે જોઈને આશ્ચર્ય થયું જ્યારે ઈસુએ જમતાં પહેલા તેના હાથ ધોયા નહિ.
38Konce to Parisi toei mpohilo Yesus ngkoni', apa' uma-i leba' mowano ntuku' ada agama-ra.
39પ્રભુએ (ઈસુ) તેને કહ્યું, “તમે ફરોશીઓ તો થાળી અને વાટકો બહારથી સાફ કરો છો, પરંતુ તમારા અંતરમાં તો બીજા લોકોને છેતરીને ભેગી કરેલી વસ્તુઓ અને દુષ્ટતા છે.
39Toe pai' Pue' Yesus mpo'uli' -ki: "Koi' to Parisi-le hewa tauna to mpobohoi' sangkiri' pai' piri hi mali-na-wadi, hiaa' hi rala-na babo' moto. Ada agama to kahiloa hi mali-na nituku' lia, hiaa' hi rala nono-ni, dada'a-koi pai' mpokahina anu doo-koi.
40તમે મૂર્ખ છો! જેણે (દેવ) બહારનું બનાવ્યું તેણે અંદરનું પણ નથી બનાવ્યું શુ?
40Wojo mpu'u-koi! Ha woto-ta-wadi to napajadi' Pue'? Ha uma napajadi' wo'o nono-ta?
41તેથી તમારી થાળીમાં અને વાટકામાં જે છે તે લોકોને જરૂર છે તેમને આપો, પછી તમે સંપૂર્ણ શુદ્ધ થશો.
41Napa to hi rala sangkiri' pai' piri-ni wai' -raka to mpe'ahii' tuwu' -ra. Ane hewa toe-mi po'ingku-ni, hawe'ea jadi' moroli' hi koi'.
42“પણ તમે ફરોશીઓને અફસોસ છે. તમે દેવને તમારી પોતાની બધી વસ્તુઓનો દશમો ભાગ આપો છો, તમે તમારા બાગમાં થતી ફુદીનાનો, સિતાબનો તથી બીજા નાના છોડનો દશાંશ જ આપો છો. પણ તમે બીજા લોકો તરફ ન્યાયી થવાનું અને દેવને પ્રેમ કરવાનું ભૂલી જાઓ છો. તમારે આ પ્રમાણે કરવું જોઈએ, અને પેલી બીજી બાબતો જેવી કે દશમો ભાગ આપવાનું પણ ચાલુ રાખવું જોઈએ.
42"Silaka-koi to Parisi! Ntahawe' hinu'a to kedi' hewa tarangkada' pai' kula' pai' hinu'a ntani' -na nipopepue' hampobagiahampulu' hi Alata'ala. Hiaa' parenta to bohe, hewa po'ingku to monoa' hi doo-ni pai' ahi' hi Pue' Ala, uma nisaile'. Kakoo-kono-na, ke parenta to bohe toe-hanale to kana nituku' -e, pai' neo' wo'o nilipo' mpotuku' parenta to kedi'.
43“ફરોશીઓ તમારે માટે અફસોસની વાત છે કારણ કે તમે સભાસ્થાનોમાં માનવંત સ્થાનોને ચાહો છો, અને રસ્તે જતાં લોકો તમને સલામ કરીને માન આપે એવું તમે ચાહો છો.
43"Silaka-koi to Parisi! Apa' goe' -koi mohura hi pohuraa karabilaa' hi tomi posampayaa, pai' goe' -koi ane tauna hi wiwi' karajaa motingkua' mpotabe-koi.
44તમને અફસોસ છે! કેમ કે તમે તો છુપાયેલી કબરો જેવા છો, લોકો અજાણતા તેના પરથી ચાલે છે એવા તમે છો.”
44Silaka-koi, apa' koi' hewa daeo' to uma ka'incanaa, to uma ria pompetonoi-na. Tauna mpolisa daeo' toe, aga uma ra'incai karia-na anu pope hi rala-na. Lompe' -koi hi mali-na, tapi' dada'a hi rala nono-ni."
45પંડિતોમાંના એકે ઈસુને કહ્યું, “ઉપદેશક, જ્યારે તમે ફરોશીઓ માટે આમ કહો છો, તેથી તમે અમારા સમૂહની પણ ટીકા કરો છો.”
45Hadua guru agama Yahudi mpo'uli' -ki Yesus: "Guru, hante lolita-nu tetu, kai' wo'o to nusalai'!"
46ઈસુએ ઉત્તર આપ્યો, “તમને અફસોસ છે! તમે પંડિતો છો! કારણ કે તમે એવા કડક કાયદાઓ બનાવો છો, જેનું પાલન કરવાનું પણ લોકોને માટે ઘણું કઠિન છે. તમે બીજા લોકોને તે કાયદાનું પાલન કરવા દબાણ કરો છો, પણ તમે તમારી જાતે તે કાયદાઓને અનુસરવાનો જરાય પ્રયત્ન કરતા નથી.
46Mehono' Yesus: "Silaka wo'o-dakoi guru agama! Apa' nipopokoloi ntodea hante parenta pai' ada to motomo. Hiaa' uma-koi dota mpotulungi-ra ngkolo kinolo toe. Nau' hangkaju karawe-ni uma nihuko-raka.
47તમને અફસોસ છે કેમ કે તમે તમારા પૂર્વજોએ મારી નાંખેલા પ્રબોધકો માટે કબરો બાંધો છો.
47Silaka-koi! Nipenasa-damo mpakalompe' daeo' -ra nabi to owi, hiaa' ntu'a-ni moto-mi to mpatehi nabi toera.
48અને હવે તમે બધા લોકોને બતાવો છો, તમે તમારા બાપ દાદાઓએ જે કર્યુ તેની સાથે સંમત છો. તેઓએ પ્રબોધકોને મારી નાંખ્યા છે, અને તમે પ્રબોધકો માટે કબર બાંધો છો!
48Hante pobabehi-ni tetu, nipangaku' moto-mi kanipokono-na kehi ntu'a-ni tetu. Hira' mpatehi nabi to owi, pai' koi' mpakalompe' daeo' -ra.
49તેથી દેવના જ્ઞાને પણ કહ્યું છે, ‘હું તેઓની પાસે પ્રબોધકો તથા પ્રેરિતોને મોકલીશ. મારા પ્રબોધકો અને પ્રેરિતોમાંના કેટલાએકને દુષ્ટ માણસો દ્ધારા મારી નાખવામાં આવશે. બીજાઓને સતાવવામાં આવશે.’
49Aga monoto lia patuju-na Alata'ala, na'uli' hewa toi: `Kupahawa' mpai' nabi-ku pai' suro-ku hilou hi tauna toera. Hantongo' -ra mpai' rapatehi, hantongo' -ra rasesa'.'
50“તેથી દુનિયાના આરંભથી જે બધા પ્રબોધકોને મારી નાખવામાં આવ્યા છે તે માટે તમે લોકો જે હમણાં જીવો છો તેમને શિક્ષા થશે.
50Ka'omea-na mpai', koi' to tuwu' tempo toi rahuku' sabana hawe'ea nabi to rapatehi ngkai lomo' kajadi' dunia',
51હાબેલની હત્યા માટે તમને શિક્ષા થશે. જે રીતે ઝખાર્યા જે વેદી અને મંદિરની વચ્ચે માર્યો ગયો હતો. હા, હું તમને કહું છું તમે લોકો જે હાલમાં જીવો છો તેઓને તે બધા માટે શિક્ષા થશે.
51ntepu'u ngkai karapatehi-na Habel owi, rata-rata hi karapatehi-na nabi Zakharia, to rapatehi hi berewe Tomi Alata'ala hi olo' meja' pontunua pepue' pai' tomi to moroli'. Wae mpu'u-di! Koi' to tuwu' tempo toi bate rahuku' sabana hawe'ea kasalaa' totu'a-ni toe.
52“ઓ પંડિતો, તમને અફસોસ છે! કેમ કે તમે દેવ વિષે શીખવાની ચાવી સંતાડી દીધી છે. તમે તમારી જાતે શીખતા નથી અને બીજાઓને પણ તે શીખવામાંથી અટકાવ્યા છે.”
52"Silaka-koi guru agama! Kakoo-kono-na, ke koi' -di to mpotudui' ntodea ohea bona mpo'inca Alata'ala. Ntaa' koi' moto uma dota mpotuku' ohea toe, pai' nilawa' lau wo'o-di tauna to doko' mpotuku' -e."
53જ્યારે ઈસુ ત્યાંથી જતો હતો ત્યારે શાસ્ત્રીઓ અને ફરોશીઓએ તેને વધારે કષ્ટ આપવા લાગ્યા. તેઓ ઘણી બાબતો વિષે પ્રશ્રોના ઉત્તર આપવા માટે પ્રયત્ન કરીને ઈસુને ઉશ્કેરવા લાગ્યા.
53Malai-imi Yesus ngkai ree. Pai' ntepu'u tempo toe, gigi mpu'u-mi nono-ra guru agama pai' to Parisi. Toe pai' rapemai-mai-i hante wori' nyala pompekunea' -ra,
54ઈસુને કંઈ ખોટું બોલતાં પકડી શકાય તે માટે તક શોધવાનો તેઓ પ્રયત્ન કરતા હતા.
54pai' ralelemata ncuu-i, mpali' kasalaa' hi pololita-na.