1אז ידבר ישוע אל המון העם ואל תלמידיו לאמר׃
1Tojo'nak li Jesús quixch'olob lix yâlal chiruheb li q'uila tenamit jo'queb ajcui' lix tzolom ut quixye reheb:
2על כסא משה ישבו הסופרים והפרושים׃
2-Eb laj tz'îb ut eb laj fariseo, q'uebileb xcuanquil chixch'olobanquil xyâlal li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés.
3לכן כל אשר יאמרו לכם תשמרו לעשות אך כמעשיהם לא תעשו כי אמרים הם ואינם עשים׃
3Jo'can nak chixjunil li te'xye êre, chec'ûla sa' êch'ôl ut chebânu. Abanan mêbânu jo' neque'xbânu eb a'an xban nak yal riq'uin xtz'ûmal reheb neque'xye ut inc'a' neque'xbânu li c'a'ru neque'xye.
4כי אסרים משאת כבדים ועמסים על שכם האנשים ולא יאבו להניעם אף באצבעם׃
4K'axal âl li îk neque'xq'ue sa' xbêneb li cristian ut k'axal ch'a'aj xc'ambal. A'ut eb a'an chi moco riq'uin ru'uj ruk'eb neque'raj xch'e'bal.
5ועשים את כל מעשיהם להראות בהם לבני אדם כי מרחיבים את תפליהם ומגדילים את ציציותיהם׃
5Chixjunil li c'a'ak re ru neque'xbânu, a'an yal re nak te'ilek' xbaneb li cristian. Neque'xyîb chi nînk ru li coc' câx filacterias xc'aba' bar nacuan cui' li chak'rab ut neque'xbac' sa' xpêquemeb ut sa' xteleb. Ut nacuulac chiruheb li rak'eb chi nînk lix sahob ru chire.
6ואהבים את הסבת הראש בסעודות ואת מושבי הראש בבתי הכנסיות׃
6Ut nak neque'xic chi cua'ac sa' eb li nink'e neque'xsic' li châbil na'ajej bar te'q'uehek' xlok'al, ut neque'raj c'ojlâc sa' li na'ajej k'axal lok' nak cuanqueb sa' li cab bar neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.
7ואת שאלות שלומם בשוקים ואת אשר יקראו להם בני האדם רבי רבי׃
7Eb a'an neque'raj nak te'oxlok'îk ut te'q'uehek' xsahil xch'ôleb sa' eb li be. Ut neque'raj nak li tenamit te'xye "tzolonel" reheb.
8אולם אתם אל תקראו רבי כי אחד הוא רבכם המשיח ואתם אחים כלכם׃
8Abanan lâex mêrahi ru nak li tenamit te'xq'ue êlok'al ut te'xye "tzolonel" êre xban nak jun ajcui' laj tzolol êre cuan. Lâin li Cristo laj tzolol êre ut chêjunilex lâex êrîtz'in êrib.
9ואל תקראו אב לאיש מכם על האדמה כי אחד הוא אביכם אשר בשמים׃
9Ut mâ ani têq'ue chok' êkâcua' sa' ruchich'och', xban nak jun ajcui' li Kâcua' cuan. A'an cuan sa' choxa.
10גם אל תקראו מנהיגים כי אחד הוא מנהיגכם המשיח׃
10Chi moco chec'aba'in aj c'amol be, xban nak jun ajcui' laj c'amol êbe. A'an lâin li Cristo.
11והגדול בכם יהי לכם למשרת׃
11Li ani nac'anjelac chêru, a'an li k'axal nim xcuanquil sa' êyânk.
12כל המרומם את עצמו ישפל והמשפיל את עצמו ירומם׃
12Li ani naxq'ue xcuanquil xjunes rib, li jun a'an tâcubsîk xcuanquil. Ut li ani naxcubsi rib, li jun a'an tâq'uehek' xcuanquil.
13אך אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי סגרים אתם לפני האדם את מלכות השמים הן אתם לא תבאו בה ואת הבאים לא תניחו לבוא׃
13Ra châlel sa' êbên, lâex aj tz'îb ut lâex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Inc'a' nequec'ut lix yâlal chiruheb li tenamit ut nequeram chiruheb lix cuanquil li Dios. Lâex inc'a' nequeraj xk'axtesinquil êrib rubel xcuanquil li nimajcual Dios ut inc'a' ajcui' nequecanabeb chixk'axtesinquileb rib li ani neque'raj.
14אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי בלעים אתם את בתי האלמנות ומאריכים בתפלה למראה עין תחת זאת משפט על יתר תקחו׃
14Ra châlel sa' êbên, lâex aj tz'îb ut lâex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Nequemak' li rochocheb li xmâlca'an ut nequeyal xmukbal lê mâusilal riq'uin nak najt rok nequextijoc. Ut xban a'an k'axal cui'chic ra li tojbal mâc li tâchâlk sa' êbên.
15אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי סובבים אתם בים וביבשה למען גיר גר אחד וכי יתגיר תעשו אותו לבן גיהנם כפלים יותר מכם׃
15Ra châlel sa' êbên lâex aj tz'îb ut lâex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Nequesuti li ruchich'och' jo' ajcui' li palau re xsic'bal ani tâpâbânk re lê tijleb. Ut nak ac xe'xk'axtesi rib sa' êyânk, k'axal cui'chic yibru xna'lebeb chêru lâex ut êmâc lâex nak te'xic sa' xbalba.
16אוי לכם מנהלים עורים האמרים הנשבע בהיכל אין זאת מאומה והנשבע בזהב ההיכל יאשם׃
16Ra châlel sa' êbên, lâex mutz' aj c'amol be. Lâex nequeye: -Li ani tixbânu xjuramento sa' xc'aba' lix templo li Dios, inc'a' tento tixbânu li quixye. Abanan li ani tixbânu xjuramento sa' xc'aba' li oro li cuan sa' lix templo li Dios, li jun a'an tento nak tixbânu li c'a'ru xye sa' xjuramento, chanquex.
17אתם הכסילים והעורים כי מה הוא הגדול אם הזהב או ההיכל המקדש את הזהב׃
17Mâc'a' êna'leb ut mutz'ex xban nak inc'a' nequetau xyâlal. ¿Bar cuan li k'axal nim xcuanquil? ¿Ma li oro, malaj a' lix templo li Dios li nasantobresin re li oro?
18ואמרתם הנשבע במזבח אין מאומה והנשבע בקרבן אשר עליו יאשם׃
18Ut nequeye ajcui': -Li ani naxbânu xjuramento sa' xc'aba' li artal, li jun a'an inc'a' tento tixbânu li c'a'ru quixye. Abanan li ani naxbânu xjuramento sa' xc'aba' li mayej cuan sa' xbên li artal, tento nak tixbânu li c'a'ru quixye sa' lix juramento, chanquex.
19אתם הכסילים והעורים כי מה הוא הגדול אם הקרבן או המזבח המקדש את הקרבן׃
19Mâc'a' êna'leb ut mutz'ex xban nak inc'a' nequetau xyâlal. ¿Bar cuan li k'axal nim xcuanquil? ¿Ma li mayej malaj a' li artal li nasantobresin re li mayej?
20לכן הנשבע במזבח נשבע בו ובכל אשר עליו׃
20Jo'can nak li ani tixbânu xjuramento sa' xc'aba' li artal, naxye xjuramento sa' xc'aba' a'an ut sa' xc'aba' ajcui' chixjunil li c'a'ru cuan sa' xbên.
21והנשבע בהיכל נשבע בו ובשוכן בתוכו׃
21Ut li ani naxbânu lix juramento sa' xc'aba' lix templo li Dios, naxbânu sa' xc'aba' lix templo li Dios ut sa' xc'aba' ajcui' li Dios li nacuan chi sa'.
22והנשבע בשמים נשבע בכסא אלהים ובישב עליו׃
22Ut li ani naxbânu xjuramento sa' xc'aba' li choxa, naxbânu xjuramento sa' xc'aba' lix c'ojaribâl li Dios ut sa' xc'aba' ajcui' li Dios li c'ojc'o sa' xbên.
23אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי מעשרים אתם את המנתא ואת השבת ואת הכמן ותניחו את החמורות בתורה את המשפט ואת החסד ואת האמונה והיה לכם לעשות את אלה ולא להניח גם את אלה׃
23Ra châlel sa' êbên lâex aj tz'îb ut ex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Nequemayeja lix lajêtkil li isqui'ij, li eneldo ut li comino. Ut nequetz'ektâna li k'axal cuan xcuanquil sa' li chak'rab. Inc'a' nequebânu li tîquilal. Inc'a' nequex-uxtânan u ut inc'a' nequexpâban. Us nak nequemayeja lix lajêtkil abanan inc'a' raj nequecanab xbânunquil li k'axal cuan xcuanquil.
24מנהלים עורים המסננים את היתוש ובלעים את הגמל׃
24Ex mutz' aj c'amol be, nequeyal êk'e chixbânunquil li c'a'ak re ru li mâc'a' xcuanquil, abanan li nim xcuanquil inc'a' nequebânu. Chanchan nak nequetz'il ru lê ha' re nak inc'a' tênuk' li coc' suk ut a' chic li nînki xul camello nequenuk'.
25אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי מטהרים אתם פני הכוס והקערה מחוץ ותוכן מלא גזל ופריצות׃
25Ra châlel sa' êbên lâex aj tz'îb ut aj fariseo, ex aj ca' pac'al u, xban nak a' chic li rix lê sec' ut lê plato nequech'aj, aban lix sa' numtajenak chi tz'aj xban lê mâusilal ut li elk'ac nequebânu.
26פרוש עור טהר בראשונה את תוך הכוס למען תטהר גם מחוץ׃
26Ex mutz' aj fariseo, ch'ajomak xbên cua lix sa' lê sec' ut lê plato re nak ch'ajbilak ajcui' li rix.
27אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי דמים אתם לקברים המסידים הנראים נאים מחוץ ותוכם מלא עצמות מתים וכל טמאה׃
27Ra châlel sa' êbên lâex aj tz'îb ut lâex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Chanchanex li neque'muke' cui' li camenak. Bonbileb rix ut c'ajo' xchak'al eb ru, a'ut chi sa' nujenak chi tz'aj ut chi xbakel camenak.
28ככה גם אתם מחוץ נראים כצדיקים אל בני אדם ותוככם מלא חנפה ואון׃
28Jo'can ajcui' lâex. Relic chi yâl nak châbil nequexc'utun chiruheb li tenamit. Abanan lê ch'ôl nujenak chi mâusilal ut lâex aj ca' pac'al u.
29אוי לכם הסופרים והפרושים החנפים כי בונים אתם את קברי הנביאים ותיפו את מצבות קברות הצדיקים׃
29Ra châlel sa' êbên lâex aj tz'îb ut lâex aj fariseo, ex aj ca' pac'al u. Nequeyîb li que'muke' cui' li profetas ut nequerutz'u'uji chak ru li que'muke' cui' li tîqueb xch'ôl.
30ואמרתם אם היינו בימי אבותינו לא היתה ידנו עמהם לשפך דם הנביאים׃
30Ut lâex nequeye: -Cui ta lâo ac cuanco chak sa' li cutan nak xe'cuan li kaxe' katôn, inc'a' raj xkabânu jo' que'xbânu eb a'an. Inc'a' raj xkacamsiheb li profetas, chanquex.
31ובכן תעידו על נפשכם כי בנים אתם לרוצחי הנביאים׃
31Abanan riq'uin li mâusilal li nequebânu lâex, nac'utun nak juntak'êtex riq'uineb lê xe'tônil yucua', li que'camsin reheb li profetas.
32אף אתם מלאו סאת אבותיכם׃
32Choyomak bi' xbânunquil li inc'a' us li que'xtiquib xbânunquil lê xe'tônil yucua'.
33נחשים אתם ילדי הצפעונים איכה תמלטו מדין גיהנם׃
33Chanchanex c'anti', chanchanex ralex c'ambolay, ¿chan ta cui' ru nak texcolek' chiru lix tojba mâc sa' xbalba?
34לכן הנני שלח לכם נביאים וחכמים וסופרים ומהם תהרגו ותצלבו ומהם תכו בשוטים בבתי כנסיותיכם ותרדפום מעיר לעיר׃
34Lâin tintaklaheb êriq'uin li profeta ut li cuanqueb xna'leb ut eb laj tzolonel. Abanan lâex inc'a' têrabi. Ut sa' xyânkeb a'an, cuan têcamsiheb, cuan têq'ueheb chiru cruz, ut cuan cui'chic li têrahobtesiheb sa' li cab li nequech'utub cui' êrib chixtzolbal râtin li Dios. Ut cuan cui'chic têtâkeheb sa' li junjûnk chi tenamit re xchapbaleb.
35למען יבא עליכם כל דם נקי הנשפך בארץ מדם הבל הצדיק עד דם זכריה בן ברכיה אשר רצחתם אותו בין ההיכל ולמזבח׃
35Xban lê mâusilal a'an, tât'anek' sa' êbên lix camiqueb li châbileb xna'leb riq'uin xcamic laj Abel li tîc xch'ôl ut toj riq'uin xcamic li ralal laj Berequías laj Zacarías xc'aba' li quecamsi chiru nebâl chixc'atk li rochoch li Dios ut li artal.
36אמן אמר אני לכם בא יבא כל אלה על הדור הזה׃
36Relic chi yâl tinye êre nak chixjunil li camsînc que'xbânu chak junxil, jo' ajcui' li yôquex chixbânunquil anakcuan, tât'anek' ajcui' sa' êbên lâex li cuanquex anakcuan xban nak yôquex chixbânunquil jo' que'xbânu eb a'an.
37ירושלים ירושלים ההרגת את הנביאים והסקלת את השלוחים אליה כמה פעמים רציתי לקבץ את בניך כתרנגלת המקבצת את אפרחיה תחת כנפיה ולא אביתם׃
37Ex aj Jerusalén, ex aj Jerusalén, nequecamsiheb li tz'akal profeta ut nequecuti chi pec eb li neque'taklâc êriq'uin xban li Dios. Nabal sut raj xcuaj êcolbal jo' nak naxch'utubeb li ral li caxlan rubel lix xic'. Abanan lâex inc'a' xeraj.
38הנה ביתכם יעזב לכם שמם׃
38Ut anakcuan lê tenamit jo' ajcui' li templo tâcanâk chi naq'uirnac aj chic ru.Tinye ut êre chalen anakcuan inc'a' chic têril cuu toj nak têye, "Osobtesinbilak a'an li xchal sa' xc'aba' li Kâcua'". Toj aran chic têril cuu, chan li Jesús.
39כי אני אמר לכם ראה לא תראוני מעתה עד אשר תאמרו ברוך הבא בשם יהוה׃
39Tinye ut êre chalen anakcuan inc'a' chic têril cuu toj nak têye, "Osobtesinbilak a'an li xchal sa' xc'aba' li Kâcua'". Toj aran chic têril cuu, chan li Jesús.