1וידבר יהוה אל משה לאמר׃
1A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
2ואל בני ישראל תאמר איש איש מבני ישראל ומן הגר הגר בישראל אשר יתן מזרעו למלך מות יומת עם הארץ ירגמהו באבן׃
2Povieš synom Izraelovým: Ktokoľvek zo synov Izraelových ako i z pohostínov, kto pohostíni v Izraelovi, kto by dal zo svojho semena Molochovi, istotne zomrie, ľud zeme ho ukameňuje.
3ואני אתן את פני באיש ההוא והכרתי אתו מקרב עמו כי מזרעו נתן למלך למען טמא את מקדשי ולחלל את שם קדשי׃
3A ja obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a vytnem ho zprostred jeho ľudu, pretože dal zo svojho semena Molochovi, aby zanečistil moju svätyňu a aby poškvrnil meno mojej svätosti.
4ואם העלם יעלימו עם הארץ את עיניהם מן האיש ההוא בתתו מזרעו למלך לבלתי המית אתו׃
4A keby nechcúc vidieť zavreli ľudia zeme svoje oči a odvrátili ich od toho človeka, keďby dal zo svojho semena Molochovi, a nezabili by ho,
5ושמתי אני את פני באיש ההוא ובמשפחתו והכרתי אתו ואת כל הזנים אחריו לזנות אחרי המלך מקרב עמם׃
5vtedy ja postavím svoju tvár proti tomu človekovi i proti jeho čeľadi a vytnem ho i všetkých tých, ktorí smilnili idúc za ním, ktorí smilniac pošli za Molochom, z prostredku ich ľudu.
6והנפש אשר תפנה אל האבת ואל הידענים לזנות אחריהם ונתתי את פני בנפש ההוא והכרתי אתו מקרב עמו׃
6A čo do duše, ktorá by sa obrátila k veštcom, vyvolávajúcim duchov, alebo k vedomcom, aby smilnila idúc za nimi, obrátim svoju tvár proti tej duši a vytnem takého človeka zprostred jeho ľudu.
7והתקדשתם והייתם קדשים כי אני יהוה אלהיכם׃
7Preto sa posväťte a budete svätí, lebo ja som Hospodin, váš Bôh.
8ושמרתם את חקתי ועשיתם אתם אני יהוה מקדשכם׃
8A budete ostríhať moje ustanovenia a budete ich činiť. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem.
9כי איש איש אשר יקלל את אביו ואת אמו מות יומת אביו ואמו קלל דמיו בו׃
9Lebo ktokoľvek by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie; zlorečil svojmu otcovi a svojej materi; jeho krv bude na ňom.
10ואיש אשר ינאף את אשת איש אשר ינאף את אשת רעהו מות יומת הנאף והנאפת׃
10A človek, ktorý by sa dopustil cudzoložstva s niečou ženou, ktorý by zcudzoložil so ženou svojho blížneho, istotne zomrie i cudzoložník i cudzoložnica.
11ואיש אשר ישכב את אשת אביו ערות אביו גלה מות יומתו שניהם דמיהם בם׃
11A človek, ktorý by ležal so ženou svojho otca, odkryl nahotu svojho otca, istotne zomrú obidvaja; ich krv bude na nich.
12ואיש אשר ישכב את כלתו מות יומתו שניהם תבל עשו דמיהם בם׃
12A človek, ktorý by ležal so svojou nevestou, istotne zomrú obidvaja, urobili premrštenosť; ich krv bude na nich.
13ואיש אשר ישכב את זכר משכבי אשה תועבה עשו שניהם מות יומתו דמיהם בם׃
13A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.
14ואיש אשר יקח את אשה ואת אמה זמה הוא באש ישרפו אתו ואתהן ולא תהיה זמה בתוככם׃
14A človek, ktorý by si vzal ženu i jej matku, to je mrzká vec, spália ho ohňom aj tie ženy, aby nebolo mrzkosti medzi vami.
15ואיש אשר יתן שכבתו בבהמה מות יומת ואת הבהמה תהרגו׃
15A človek, ktorý by v súloži obcoval s hovädom, istotne zomrie, a hovädo zabijete.
16ואשה אשר תקרב אל כל בהמה לרבעה אתה והרגת את האשה ואת הבהמה מות יומתו דמיהם בם׃
16A žena, ktorá by sa priblížila k nejakému hovädu, aby s ním obcovala v súloži, zabiješ takú ženu i to hovädo, istotne zomrú; ich krv bude na nich.
17ואיש אשר יקח את אחתו בת אביו או בת אמו וראה את ערותה והיא תראה את ערותו חסד הוא ונכרתו לעיני בני עמם ערות אחתו גלה עונו ישא׃
17Človek, ktorý by si vzal svoju sestru, dcéru svojeho otca alebo dcéru svojej matere, a videl by jej nahotu, a ona by tiež videla jeho nahotu; to je šeredná vec. Preto budú zahladení pred očami synov svojho ľudu; odkryl nahotu svojej sestry; ponesie svoju neprávosť.
18ואיש אשר ישכב את אשה דוה וגלה את ערותה את מקרה הערה והיא גלתה את מקור דמיה ונכרתו שניהם מקרב עמם׃
18A človek, ktorý by ležal so ženou, ktorá má svoju nemoc, a odkryl by jej nahotu a obnažil by jej prameň, a ona by tiež odkryla prameň svojej krvi, obidvaja budú vyťatí zprostred svojho ľudu.
19וערות אחות אמך ואחות אביך לא תגלה כי את שארו הערה עונם ישאו׃
19Ani neodkryješ nahoty sestry svojej matere ani sestry svojho otca, lebo taký človek by obnažil svoju pokrevnú; niesli by svoju neprávosť.
20ואיש אשר ישכב את דדתו ערות דדו גלה חטאם ישאו ערירים ימתו׃
20Človek, ktorý by ležal so svojou strynou alebo tetkou, odkryl nahotu svojho strýca alebo ujca; ponesú svoj hriech; zomrú bez detí.
21ואיש אשר יקח את אשת אחיו נדה הוא ערות אחיו גלה ערירים יהיו׃
21A človek, ktorý by si vzal ženu svojho brata, to je necudnosť; odkryl nahotu svojho brata; budú bez detí.
22ושמרתם את כל חקתי ואת כל משפטי ועשיתם אתם ולא תקיא אתכם הארץ אשר אני מביא אתכם שמה לשבת בה׃
22A tedy budete ostríhať všetky moje ustanovenia a všetky moje súdy a budete ich činiť, aby vás nevyvrátila zem, do ktorej vás vediem, aby ste bývali v nej.
23ולא תלכו בחקת הגוי אשר אני משלח מפניכם כי את כל אלה עשו ואקץ בם׃
23A nebudete chodiť v ustanoveniach národa, ktorý ja vyženiem zpred vašej tvári, lebo robia všetko to zlé, a preto sa mi zošklivili.
24ואמר לכם אתם תירשו את אדמתם ואני אתננה לכם לרשת אתה ארץ זבת חלב ודבש אני יהוה אלהיכם אשר הבדלתי אתכם מן העמים׃
24A vám som povedal: Vy zdedíte ich zem, a ja ju dám vám, aby ste ju mali dedične, zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás oddelil od iných národov.
25והבדלתם בין הבהמה הטהרה לטמאה ובין העוף הטמא לטהר ולא תשקצו את נפשתיכם בבהמה ובעוף ובכל אשר תרמש האדמה אשר הבדלתי לכם לטמא׃
25Preto budete robiť rozdiel medzi čistým hovädom a nečistým a medzi nečistým vtákom a čistým a nebudete zošklivovať svojich duší hovädom ani vtákom ani ničím, čo sa plazí po zemi, ktoré som vám oddelil, aby ste ich mali za nečisté.
26והייתם לי קדשים כי קדוש אני יהוה ואבדל אתכם מן העמים להיות לי׃
26A budete mi svätí, lebo svätý som ja Hospodin a preto som vás oddelil od iných národov, aby ste boli moji.
27ואיש או אשה כי יהיה בהם אוב או ידעני מות יומתו באבן ירגמו אתם דמיהם בם׃
27A muž alebo žena, v ktorých by bol veštiaci duch, vyvolávajúci duchov, alebo duch vedomca, istotne zomrú, ukameňujú ich; ich krv bude na nich.